BRATISLAVA – Byť v jadre Európskej únie znamená byť od začiatku súčasťou debaty o budúcej podobe Európskej únie. V relácii RTVS O 5 minút 12 to dnes povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.
„Nechceme si počkať, chceme byť pritom od začiatku, už keď sa nastavujú pravidlá,“ vyhlásil s tým, že jadro EÚ vníma niečo ako prehĺbenú integráciu, pričom zdôraznil, že žiadna kompetencia sa neprenesie na Úniu bez súhlasu národného parlamentu. Rovnaký názor vyjadril aj predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd), podľa ktorého by Slovensko nemalo „zostať mimo hry“. „ Ak chceme mať vplyv na budúci stav EÚ, ktorý sa dohodne, tak pri tom musíme byť a nie čakať, ako to dopadne,“ vyhlásil. Aj strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce byť podľa jej predsedu Richarda Sulíka pri debate, ktorá nastaví budúce pravidlá Únie. Slovensko však musí mať neustále na zreteli, či mu to vyhovuje a čo mu to prinesie. „Musíme mať na zreteli záujmy Slovenska,“ zdôraznil a opäť vyjadril pochybnosti, či by sa malo Slovensko hlbšie integrovať k EÚ, napríklad v daňovej či sociálnej oblasti.
Korčok, Šebej aj Sulík vyjadrili presvedčenie, že Miroslav Lajčák na čele Valného zhromaždenia OSN znamená úspech pre slovenskú diplomaciu. Dotkli sa aj témy nevyhnutnosti reformy OSN vrátane jej Bezpečnostnej rady. Návrh reformy by mal byť podľa Korčoka na stole už na budúci rok, pričom zmien by sa mali dočkať oblasti mierových operácií OSN, poskytovanie zahraničnej pomoci aj samotné fungovanie manažmentu organizácie. „Nebude to revolúcia, ale aj malé kroky budú na prospech,“ povedal. Šebej je skeptický k možnosti radikálnejšej reformy, jednotlivé členské štáty podľa neho nie sú ochotné ju prijať. OSN je podľa Sulíka málo efektívna. „Mala by to byť platforma na riešenie sporov a hľadanie kompromisov podľa presne stanovených pravidiel,“ konštatoval. Korčok, Šebej aj Sulík hovorili aj o súčasnom napätí medzi USA a Severnou Kóreou, pričom sa zhodli, že vojna je v súčasnej dobe nepravdepodobná. Po voľbách v Nemecku neočakávajú veľké zmeny v zahraničnej politike krajiny, ktorá podľa nich zostane naďalej proeurópska.