BRATISLAVA – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) analyzuje takzvané protiteroristické zákony z hľadiska ich ústavnosti. Ak liberáli zistia existujúci rozpor, sú pripravení iniciovať podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. Voči prijatým zákonom má SaS niekoľko výhrad, ktoré sú v kolízii s ústavnými deklaráciami definujúcimi Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát.
„Posilnenie právomocí polície a tajných služieb na úkor základných práv a slobôd občanov nevyvolala žiadna potreba z praxe. Na Slovensku neexistujú prípady, kedy by doteraz platná legislatíva bránila silovým zložkám a justícii chrániť obyvateľstvo pred terorizmom,“ uvádza podpredseda SaS Ľubomír Galko. Poslanec liberálov Juraj Droba doplnil, že inkriminované zákony vrátane novely ústavy boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, čo znamená reakciu zákonodarcu na mimoriadnu situáciu. „Ich platnosť z hľadiska doby trvania pritom nie je nijako obmedzená. Posilnenie právomocí polície a tajných služieb nie je nijakým spôsobom kompenzované ich zvýšenou kontrolou zo strany nezávislej autority,“ hovorí poslanec.
Podľa Galka osobitnou kapitolou sú pridelené široké kompetencie Slovenskej informačnej službe (SIS) v potieraní prejavov extrémizmu. „Sú to typické gumové paragrafy, ktoré umožňujú rôzny výklad a sú preto ľahko zneužiteľné na potláčanie názorov, ktoré nejakým spôsobom nevyhovujú štátnej moci,“ konštatuje exminister obrany.
Tímlíder SaS pre politický systém Martin Klus hovorí, že Slovenská informačná služba nie je orgánom, ktorý má aktívne zasahovať v oblasti slobody prejavu a práva na slobodné šírenie a získavanie informácií. Tajnými službami s takýmito právomocami disponujú skôr štáty s nedemokratickými režimami. Taký vládol podľa Klusa na Slovensku do revolúcie v roku 1989. „V štáte s dlhou totalitnou tradíciou musí zákonodarca rozširovať právomoci silových zložiek v tesnej väzbe na reálne potreby demokratickej praxe a so zreteľom na to, že môžu byť ľahko zneužité voči obyvateľstvu. Preto zároveň musia byť na princípoch bŕzd a protiváh schválené aj účinné mechanizmy, ktoré takémuto zneužitiu bránia. Takzvané protiteroristické zákony tieto požiadavky nespĺňajú,“ uzatvára Klus.
Prezident Andrej Kiska dnes nepodpísal novelu Trestného zákona, ktorou vláda reaguje na teroristické útoky v Paríži. Poslanci Smeru-SD v pondelok v parlamente prelomili veto hlavy štátu a protiteroristický balíček schválili v pôvodnom znení, prezidentove pripomienky nepodporili. Právomoci polície a spravodajských služieb sa podľa novely posilnia. Silové zložky novelou Trestného zákona a novelami desiatky ďalších zákonov dostanú do rúk nové oprávnenia.
Novela definuje pojem „teroristické trestné činy“ a zvyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny z osem na 10 rokov odňatia slobody. Zaviedla sa obligatórna väzba, na základe ktorej súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho s terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijali sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov. Návrh upravuje i použitie špeciálnych technických vecí pri zásahoch a používanie zbraní, vrátane špeciálnych, a špeciálnych donucovacích prostriedkov.