BRATISLAVA – Ľudové tance, piesne a hudba sú zdrojom našej národnej hrdosti a identity. Je preto nevyhnutné ich chrániť a udržiavať aj pre ďalšie generácie. Pre TASR to uviedol vedúci folklórneho súboru (FS) Karpaty z Bratislavy Miroslav Kapasný.
Podotkol, že veľkú mieru v ochrane zohráva štát, štátne inštitúcie a samosprávy. “Ide v prvom rade o nastavenie takých pravidiel na ochranu nášho národného dedičstva, ktoré vytvoria predpoklad na jeho ochranu, udržiavanie a rozvoj,” ozrejmil Kapasný. Pomohlo by, keby práca bola aj patrične ohodnotená a ocenená. “Základom však musí byť ochota a dobrá vôľa pomôcť na strane samospráv a štátu,” doplnil. Práve spojenie do jednotného umeleckého celku, originálnych prejavov ľudového umenia a štylizovanej tvorby je zámerom folklórneho súboru Karpaty. Jeho vedúci priblížil, že sa snažia o vlastnú umeleckú tvorbu a vytváranie si vlastného umeleckého prejavu.
Tvorba súboru sa podľa slov vedúceho orientuje na väčšie programové bloky z jednotlivých typických regiónov Slovenska. Aktuálne sú to napríklad regióny Šariša, Liptova, Zemplína, Horehronia a Podpoľania či tance z Jelky zo Žitného ostrova. “Jedným z dôvodov, prečo sme si vybrali názov Karpaty, bolo, že nám dovolí sa orientovať aj na regióny mimo Slovenska,” povedal s tým, že do programov zapracovali aj goralské tance z Bukoviny, ale aj tance olašských Rómov z východného Slovenska a Maďarska či tance z rumunského Bihoru a Szászcsávásu. Postupne by tvorbu chceli rozšíriť aj o ďalšie typické, ale aj folklórne menej známe lokality Slovenska. “Vo veľkej miere to bude závisieť od záujmu mladých ľudí o prácu v našom FS, ale aj od pomoci miestnej samosprávy,” uzavrel Kapasný.