PLAVEČ – Meteorologická stanica v obci Plaveč v Ľubovnianskom okrese patrí medzi najstaršie na Slovensku, má 65 rokov. Roky sa o ňu stará 75-ročný Štefan Pekár s manželkou, ich vášeň pre meteorológiu je taká veľká, že niekoľko meracích prístrojov majú dokonca aj doma v záhrade.
„Býval som v bytovke hneď vedľa meteorologickej stanice. Spočiatku, keď sme na seba prevzali sledovanie výsledkov meraní, to bolo veľmi náročné. Museli sme hlásiť výsledky na pošte telefonicky každý deň o 6.37 h, 13.37 h a 20.37 h,“ spomína na začiatky Pekár, ktorý prevzal prácu na stanici pred 37 rokmi. Nebol vyštudovaný meteorológ a všetko sa s manželkou učili za pochodu. V súčasnosti je už stanica v Plavči zdigitalizovaná, zanietený meteorológ sa však o ňu stará aj naďalej. Okrem toho má doma niekoľko prístrojov, s ktorými pozoruje oblohu, vietor, rosu, hmlu, zrážky a búrku.
“Zakladateľom meteorologickej stanice v Plavči bol notár Alojz Novák, po ňom prevzali štafetu miestni učitelia, napr. aj Valentín Kupec,” priblížil Pekár s tým, že od roku 1983 je správcom on a počas tohto obdobia sa mu podarilo zaznamenať viacero zaujímavostí. “V roku 1929 bolo v Plavči -38 stupňov Celzia, čo bola najnižšia tam nameraná teplota. Naopak, najteplejší deň bol 8. 8. 2013, kedy tu bolo 35,2 stupňa Celzia,“ konkretizoval Pekár s tým, že podľa dostupných údajov sa dá potvrdiť globálne otepľovanie aj na severnom Spiši. Jeho manželka potvrdila, že miestnym sa darí napr. dopestovať hrozno, čo si pred 20 rokmi nevedeli ani predstaviť a v Plavči už rastú aj orechy, čo sa v minulosti nestávalo.
Záznamy si Pekár od roku 1991 zapisuje ručne do tabuľky, a tak vie jednotlivé roky porovnať. „Najnižšia ročná priemerná teplota bola v roku 1996, a to 5,6 stupňa Celzia, naopak, najvyššia bola v roku 2014, keď dosiahla 8,8 stupňa Celzia. Najdaždivejší bol rok 2010, keď boli aj povodne, vtedy spadlo v priemere extrémnych 1052,7 milimetra na štvorcový meter, naopak, rok 2003 bol najsuchší, kedy padlo v priemere len 513,8 milimetra,“ konkretizoval Pekár. Maximálna snehová pokrývka bola v roku 2000 zaznamenaná na úrovni 70 centimetrov a minimálna, len 13 centimetrov, bola o 13 rokov neskôr. Dôležité sú aj údaje o hĺbke premrznutia pôdy, v roku 1996 to bolo napr. až 80 centimetrov, pred piatimi rokmi len 17 centimetrov, vtedy bol v Plavči veľmi teplý a daždivý rok. Pekár zároveň dodal, že keď spadol les vo Vysokých Tatrách, počasie v Plavči sa veľmi zmenilo. Predtým prichádzali búrky z juhozápadu a boli veľmi prudké, teraz keď príde nad Spišskú Maguru tlaková níž, tak sa rozdelí a ide smerom na Levoču a Bardejov.
Pani Mária tvrdí, že za tie roky sa museli obaja veľa obetovať pre meteorológiu, často chodili výsledky hlásiť aj za nepriaznivého počasia a vždy museli za seba nájsť náhradu, keď chceli niekam odísť. Zároveň však dodáva, že to stálo za to. „Ja som bol sedemkrát na dovolenke a počasie nám vždy vyšlo. Verím, že 24-hodinové údaje z našej meracej stanice budú stále prospešné nielen pre poľnohospodárov či dovolenkárov, ale aj na varovanie pred rôznymi extrémnymi poveternostnými vplyvmi,“ dodal na záver Pekár.
