BRATISLAVA – Utečenci a migranti môžu byť prospechom pre hosťujúce krajiny, samozrejme za predpokladu, že sa ich podarí integrovať. Vyplýva to zo slov zástupkyne generálneho riaditeľa na generálnom riaditeľstve pre susedské krajiny a rozšírenie v Európskej komisii Kataríny Mathernovej. Ako dodala, o tejto téme radšej premýšľa ako o výzve, než o probléme.
Ako na dnešnej diskusii počas Tatra Summitu upozornila, pri riešení migrančnej krízy treba rozlíšiť dva aspekty. Jedným z nich je humanitárna pomoc utečencom. „Tu nie je o čom debatovať, toto treba urobiť,“ uviedla s tým, že k humanitárnej pomoci utečencom Európsku úniu a jej členské štáty viažu aj medzinárodné zmluvy. „Druhá otázka je vytvárať predpoklady na dlhodobejšiu integráciu. Tu sa názory líšia, vyvoláva to obrovské vášne,“ pripustila Mathernová. Ako dodala, je načase zamyslieť sa, čo sa dá nastaviť tak, aby integračná politika bola úspešná.
Mathernová v súvislosti s migráciou hovorila aj o demografii. „Toto je otázka, ako bude nielen stredná Európa riešiť svoj trh práce. Toto je niečo, čo sa bude musieť, či za päť, desať, 15, 20 rokov, riešiť,“ povedala. „Je to teda otázka, či toto nie je taká výzva, ktorá prišla vo vhodný čas. Ale zase nie je to jednoznačná, čierno-biela otázka,“ zdôraznila.
V súvislosti s migráciou Mathernová pripomenula aj situáciu v krajinách, ktoré vlne migrácie čelia, ale nie sú členmi EÚ. Hovorila hlavne o Jordánsku, Libanone a Turecku. „Desať percent populácie v Jordánsku tvoria sýrski utečenci a v Libanone je to dokonca jedna štvrtina. Keď k tomu prirátame utečencov z Palestíny, ktorí sú tam dlhodobo, tak je to dokonca jedna tretina. Oveľa masívnejšia pomoc týmto krajinám je veľmi, veľmi dôležitá,“ zdôraznila Mathernová s tým, že pomoc potrebujú na jednej strane samotné krajiny, na druhej utečenci.
„Ak máme záujem, aby nie všetci prichádzali do Európy, tak by malo byť v našom záujme pomôcť im,“ dodala. V Turecku sa podľa štatistík nachádza približne 2,2 milióna sýrskych utečencov. Mathernová ale upozornila, že Turecko je v lepšej ekonomickej situácii a má lepšie predpoklady migračnú vlnu zvládnuť.
„Nežije sa tak, ako sa žilo pred 50 rokmi. Máme globalizáciu, máme klimatické zmeny, máme tu rýchly technologický vývoj. Myslím si, že čím je spoločnosť rozmanitejšia, má nápady, impulzy z rôznych strán, kultúr, tým je schopnejšia čeliť výzvam,“ uzavrela Mathernová.