BRATISLAVA – Most-Híd spolu s ďalšími opozičnými stranami napadli na Ústavnom súde SR zákon o odpadoch, ktorý parlament chválil v marci. Návrh podľa podpredsedu Mostu-Híd Zsolta Simona neobhajuje záujmy občanov, naopak, dotkne sa ich negatívne v podobe zvýšených daní za odpad. Zákon o odpadoch je podľa Simona rovnako v rozpore s ústavou a aj so Zmluvou o Európskej únii. Podanie na ústavný súd podpísalo 36 opozičných poslancov za Most-Híd, KDH, SaS a časť nezaradených zákonodarcov.
Zákon, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016, zavádza podľa poslanca za Most-Híd viaceré podmienky, ktoré sú v rozpore s voľnou súťažou. Takisto nastavuje legislatívny rámec, ktorý zavádza vznik monopolnej organizácie zodpovednosti výrobcov, čo je podľa Simona v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. „Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) by nemala podliehať autorizácii zo strany ministerstva, ale len registrácii, čím by sa obmedzila svojvôľa zo strany štátu,“ vyhlásil Simon.
Znenie zákona je podľa podpredsedu Mosta-Híd nevýhodné pre obce a mestá a v konečnom dôsledku pre ich obyvateľov. „Obce budú nútené podpísať zmluvu s OZV aj napriek tomu, že nebudú mať pokryté všetky skutočné náklady, ktoré vynaložia na zber a triedenie recyklovateľného odpadu,“ vysvetlil. Tento nepomer sa podľa Simona v konečnom dôsledku prejaví vo zvýšení miestnych daní. „Obyvatelia tak za recykláciu výrobku zaplatia dvakrát. Raz pri kúpe výrobku, druhýkrát pri zvýšení miestnych daní v roku 2017 za jeho znehodnotenie,“ dodal Simon.
Strana Most-Híd preto navrhuje, aby OZV nemali podliehať autorizácii, ale po splnení podmienok len registrácii. Ak výrobca má rozšírenú zodpovednosť, tak by mal mať podľa Simona aj povinnosť. „Obce by mali byť zbavené povinností zabezpečiť zber a triedenie recyklovateľného odpadu. OZV by to mali zabezpečiť na svoje náklady,“ navrhuje Simon. Tým by bolo podľa neho zaručené, že obce nebudú musieť doplácať pre OZV a občania platiť vyššie dane.
Opoziční poslanci v podaní na ústavný súd nenavrhujú zastavenie účinnosti zákona, ústavný súd by podľa Simona mal konštatovať, že právna norma je v rozpore s ústavou.
Ešte na jar opozícia žiadala prezidenta Andrej Kisku, aby návrh zákona o odpadoch nepodpísal. Šéfovia poslaneckých klubov KDH Pavol Abrhan a Mosta-Híd László Sólymos argumentovali, že schválený zákon nebol pripravený kvalifikovane a viaceré jeho ustanovenia budú v praxi mimoriadne finančne zaťažovať mestá a obce. Spomedzi viacerých výhrad považovali poslanci za najzásadnejšiu presun zodpovednosti za dotrieďovanie odpadu z výrobcov na obce. “Podľa smerníc Európskej únie sa o všetok vzniknutý odpad má postarať výrobca,” uvádzali v liste Kiskovi s tým že následkom zmien bude zvýšenie miestnych poplatkov.
Nový zákon o odpadoch zavádza inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. Platí to napríklad pre výrobcov alebo dovozcov elektrozariadení, vozidiel, pneumatík, akumulátorov, ale aj papiera, plastov alebo skla. O vytriedený odpad sa majú postarať novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce budú po uzavretí dohody s organizáciami povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by ich malo motivovať k dôslednému triedeniu odpadu. Momentálne totiž až 74 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach. Dotrieďovať odpad na vlastné náklady budú obce podľa ministerstva životného prostredia len vtedy, pokiaľ nebudú ich obyvatelia odpad triediť dôkladne a obce budú chcieť znížiť množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu.
Zákon ďalej ruší Recyklačný fond. Funkcie fondu prejdú na výrobcov a na štát. Takisto sa sprísni systém výkupu kovov od fyzických osôb. Zberniam pribudne povinnosť uskladniť kovy na sedem dní na tzv. monitorovacom priestore, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom. Taktiež budú zberne využívať len váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní. Vyplácanie osôb, ktoré kov do zberne prinesú, bude fungovať len formou prevodu na bankový účet alebo pomocou peňažného poukazu, nie v hotovosti. Ministerstvo si od týchto opatrení sľubuje pokles trestnej činnosti spojenej s výkupom kovov. Ministerstvo pôvodne uvažovalo nad plošným zákazom výkupu kovov od fyzických osôb. Tento krok by však podľa analýz uškodil zberniam aj spracovateľom kovov.
Návrh zákona pred schválením v parlamente kritizovali napríklad recyklačné spoločnosti, podľa ktorých uškodí fungovaniu odpadového hospodárstva na Slovensku. Zákon podľa nich prispeje na trhu s odpadmi k vzniku monopolu, čo bude mať za následok zvýšenie cien za odvoz a likvidáciu odpadu pre občanov. Naopak, podporu návrhu vyjadrila Únia miest Slovenska a skupina starostov a primátorov adresovala svojim kolegom a poslancom parlamentu na podporu zákona otvorený list. Zákon schválil parlament na schôdzi 17. marca.