BRATISLAVA – Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná rieši jednu kauzu za druhou. Len nedávno sa ukázalo, že zákon o osobitom odvode pre obchodné reťazce nebol v súlade s európskym právom a teraz hrozí, že sa to isté stane aj ďalšiemu jej dielu. Aby toho nebolo málo, ten istý zákon, podľa združenia obchodných reťazcov, poza ich chrbát ešte sprísnila. Reč je o zákone o neprimeraných podmienkach v obchode.
Verejnosť tento zákon pozná najmä kvôli jednej časti, ktorá bola len nedávno novelizovaná. Ľuďmi najviac zarezonovala novinka, podľa ktorej musí byť v každom letáku minimálne 50% potravín slovenskej výroby. Už počas samotnej prípravy zákona ho kritizovali obchodné reťazce združené v SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu).
Predseda SAMO Martin Krajčovič zároveň upozornil, že Matečná poza chrbát verejnosti ešte sprísnila už tak kritizovaný zákon. Podľa neho svojimi krokmi umožňuje kontrolórom vyberať pokuty len na základe ich ľubovôle.
Ministerstvo totiž nedávno pripravilo usmernenie o aplikácii zákona. V tomto usmernení ide Matečná už nad rámec prijatej legislatívy a zavádza do praxe nejednoznačné pojmy. Podľa Krajčoviča môžu pôsobiť zmätočne a Matečná tak podľa neho dala kontrolórom do rúk moc vyberať pokuty od reťazcov na základe svojej ľubovôle.
Pôvodná legislatíva jasne určovala, že 50% produktov v letákoch musí pochádzať od slovenských výrobcov. V usmernení sa však objavili aj ďalšie pokyny, ktoré už zákon nespomína.
Tieto pojmy sú podľa Krajčoviča mätúce, nejednoznačné a nechávajú kontrolórom priestor na vlastný výklad toho, čo je “primerané” alebo “zjavné.” Podľa neho je práve toto problémom, ktorý v budúcnosti môže pre predajcov znamenať nemalé pokuty. “Uvedená špecifikácia dáva v podstate neobmedzené možnosti kontrolnému orgánu identifikovať porušenia zákona. Ani zahraničné potraviny nie sú vyobrazené všetky rovnako, resp. celkový dizajn letákov často smeruje k upútaniu pozornosti na napr. najvýhodnejšie ponuky,” vysvetľuje Krajčovič.
Opozičné strany SaS a OĽaNO už zákon napadli na Ústavnom súde SR a obchodné reťazce sa plánujú svojich práv dovolávať u Európskej komisii. Avšak kým tá nerozhodne, obchodníci sa zrejme novému nariadeniu prispôsobia. Príkladom môže byť Lidl, ktorý pred niekoľkými dňami zväčšil svoje výrobky a prispôsobil sa tlaku ministerstva. Pôvodne totiž umiestnili predpísaných 50% slovenských výrobkov na menšiu plochu, obrázky teda boli menšie. “Otázkou ostáva, prečo ministerstvo pôdohospodárstva ešte sprísnilo prijaté pravidlá. Ak vezmeme do úvahy aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje najmä podľa ceny, nová legislatíva ublíži najmä slovenským producentom, keďže práve ich výrobky budú umelo umiestňované do zľavových akcií,” hovorí predseda SAMO.
Matečnú však nekritizovali len spotrebitelia, ale aj obchodníci a právnici. Mnohí znalci zákona sa zhodli, že táto legislatíva nie je v súlade s európskym právom. “Už od legislatívneho návrhu, ktorý prvýkrát obsahoval povinnú propagáciu slovenských výrobkov, sme poukazovali na to, že takýto návrh je v rozpore s európskym právom i Ústavou Slovenskej republiky. Napriek výhradám odbornej verejnosti a dotknutých predajcov potravín, bol avizovaný návrh schválený v rámci novely zákona o potravinách s účinnosťou od 1. mája 2019,” hovorí Ján Lazur, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. “Aktuálne zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky usmernenie k povinnej propagácii slovenských výrobkov, avšak namiesto toho, aby sa sústredilo na výklad nejasných pojmov uvedených v novele zákona o potravinách, pristúpilo k zavádzaniu nových povinností nad rámec zákona,” vysvetľuje Lazur.
Podľa neho usmernenie tak zvyšuje mieru právnej neistoty pre dotknuté subjekty, keďže po novom chce ministerstvo, aby sa kontrolovala aj veľkosť, forma grafiky a dizajnu propagácie výrobkov. “Ministerstvo zároveň na takéto rozširovanie aplikácie zákona nemá zákonné splnomocnenie. Očakávame však, že v súvislosti so zákonnou povinnosťou propagácie slovenských výrobkov začne Európska komisia voči Slovenskej republike konanie pre porušenie európskeho práva a túto povinnosť bude musieť Slovenská republika zo zákona o potravinách vypustiť,” apeluje právnik.
Podľa ministerky je všetko v poriadku
Podľa rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je však všetko v poriadku. Odmietajú, že by konali nad rámec zákona. “Všeobecne nemôže zo strany MPRV SR ani iného štátneho orgánu dôjsť z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky k sprísneniu zákona, ani štátny orgán nemôže ísť nad rámec zákona. MPRV SR môže vydať vykonávací predpis tam, kde mu to zákon umožňuje, prípadne usmerniť orgány kontroly, ktoré koordinuje a metodicky riadi pri výklade zákona,” uviedol pre Glob.sk Daniel Hrežík z odboru komunikácie. Rovnako sa zrejme neobávajú ani prípadného zrušenia zákona zo strany európskych inštitúcii. “Podľa správy z prvého zasadnutia výboru je napr. obchodnými reťazcami opakovane napádaná generálna klauzula plne kompatibilná a akceptovaná EÚ právom. Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami nie je podľa názoru MPRV SR diskriminačný a je v súlade s právom EÚ,” tvrdí rezort.
Na otázku, či umelé zaraďovanie slovenských produktov do zľavových letákov skôr neubližuje, nám priamo neodpovedali. Uviedli však, že podľa ich názoru je záujem slovenských výrobcov mať svoje produkty v letákoch vysoký a reťazce im pred prijatím zákona nevyhovovali. “Z toho vyplýva, že zaraďovanie do letákov je u slovenských potravinárov naopak vítané. Formou letákov sa v minulosti pretláčal najmä zahraničný tovar, ktorý by bol inak takmer nepredajný. Je potrebné uviesť, že účasť v letákoch nie je povinná,” tvrdí Hrežík.
Spravila radikálny krok
Ministerka pôdohospodárstva si zákon presadila napriek kritike verejnosti ale najmä obchodníkov. V platnosti je od 1. mája.
Agrorezort okrem iného v zákone definoval viac ako 40 “nekalých praktík v obchodovaní.” Zároveň však kvôli letákovej novinke na seba pritiahol aj množstvo kritiky.
Zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch obchodov sa Matečná rozhodla radikálnym krokom. Zaviedla totiž do praxe novinku, ktorá nariaďuje reťazcom uverejňovať vo svojich letákoch a časopisoch minimálne 50 percent slovenských potravín. ,,Keďže nezanedbateľné množstvo spotrebiteľov sa pri kúpe potravín rozhoduje podľa reklamných letákov, od obchodníkov požadujeme, aby v letákoch mali potraviny a poľnohospodárske výrobky so slovenským pôvodom minimálne polovičný podiel,“ hovorila vtedy Matečná. Argumentovala najmä snahou o ochranu spotrebiteľa a slovenského výrobcu.
Rovnako si za svojím zákonom stojí aj dnes. “Téma nekalých obchodných praktík rezonuje nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často,” tvrdí Matečnej rezort. “Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov,” argumentuje.
