BRATISLAVA – O ústavnom zákone o dôchodkovom strope sa na januárovej schôdzi hlasovať nebude. Poslanci už po tretíkrát presunuli hlasovanie, úspech zákona stále záleží od jedného či dvoch ľudí. OZ KOVO zároveň zbiera podpisy potrebné na referendum. Stále im však chýba viac ako 100 tisíc podpisov. Zákon má aj svojich kritikov. Najmä v radoch ekonómov sa hovorí o útoku na verejné financie, časť opozície zase hovorí o potenciálnych problémoch, ak bude zákon v budúcnosti nutné zrušiť.
Už takmer pol roka poslanci živo diskutujú o výhodách a nevýhodách dôchodkového stropu. Niektorí ho považujú za nutnosť, iní hovoria o ekonomickej záťaži pre štát. Keďže ide o ústavný zákon, na ktorý je potrebné zozbierať až 90 hlasov, každá debata je dôležitá. „Vzhľadom na to, že deklarovaná podpora poslancov Národnej rady sa pohybuje okolo trojpätinovej ústavnej väčšiny a niektorí poslanci prejavili záujem ešte o prípadnej podpore rokovať, chceme ešte raz požiadať o vytvorenie časového priestoru do budúcej riadnej schôdze Národnej rady,“ zdôvodnil ešte v decembri Ján Podmanický zo Smer-SD. Nešlo pritom o prvé presunutie hlasovania. O ústavnom zákone mali poslanci rozhodovať už v októbri.
Aj teraz sa podľa našich informácií hrá o jeden či dva hlasy. Ako pre Glob.sk povedal poslanec Smeru Erik Tomáš, počet hlasov na schválenie tohto zákona je stále veľmi tesný. Potrebné hlasy vraj majú, no dvaja z hlasujúcich sa tohtomesačnej schôdze zo zdravotných dôvodov zúčastniť nemohli. Smer sa tak rozhodol hlasovanie radšej opäť presunúť. Návrh poslanca Erika Tomáša na odloženie hlasovania schválil parlament na úvod 40. schôdze.
Podpora rodiny
Novela z dielne Smeru-SD navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokoch. Sociálni demokrati tak chcú zabrániť tomu, aby ľudia odchádzali do penzie v neúmerne vysokom veku. Zároveň každý, kto vychoval dieťa, má mať právo na primerané zníženie maximálneho penzijného veku, a to “za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu”. V súčasnosti sa na Slovensku automaticky s vyšším priemerným dožitím zvyšuje aj dôchodkový vek, tento model zaviedol Smer počas svojej jednofarebnej vlády.
Na schválenie ústavného zákona je potrebná podpora minimálne 90 poslancov. Koaličný Most-Híd zákon neplánuje podporiť, o to viac musí Smer-SD hľadať podporu v opozícií.
Okrem koaličnej SNS má však momentálne isté len hlasy ĽS-NS. Ďalšia opozičná strana SaS je zásadne proti. Argumentujú najmä tým, že by išlo o ústavný zákon. Pokiaľ by sa situácia na Slovensku zmenila a bolo by potrebné ho zrušiť, opäť by sa musela nájsť ústavná väčšina. Podľa SaS nemusí byť v budúcnosti ľahké nájsť poslancov, ktorí by svoju politickú kariéru riskli kvôli verejným financiám. Zároveň je podľa nich zákon škodlivý pre verejné financie.
Hnutie OĽaNO sa k celej veci od začiatku stavia rezervovane. Zatiaľ čo zo začiatku sľubovali zákonu podporu, po čase otočili kartu. Predložili svoje vlastné nápady, tie sa však s podporou nestretli. Ich podpora je tak stále otázna. Smer však v minulosti hovoril aj o jednotlivcoch z hnutia, ktorí zákon podporia.
Hnutie Sme rodina naopak zákon zrejme podporí. Šéf strany Boris Kollár v minulosti Smeru predostrel svoje podmienky. Trval na tom, aby žena mohla za každé dieťa odísť do dôchodku o pol roka skôr. Tieto podmienky prešli a ako Kollár v minulosti pre Glob.sk povedal, podporiť zákon “nebudú mať problém.”
Zavedenie stropu na dôchodkový vek Smer zdôvodňuje tým, že ľudia na Slovensku pracujú príliš často v noci a cez víkendy a ich zdravotný stav a podmienky, za akých pracujú, nie sú také ako vo vyspelých krajinách. Sociálna poisťovňa je pritom podľa vládnej strany v dobrej finančnej kondícii a prvé náklady súvisiace so zastropovaním dôchodkového veku prídu až po roku 2035 až 2036.
Menšie dôchodky
Voči dôchodkovému stropu sa však ozývajú aj kritické hlasy. Oponenti často argumentujú tým, že dôchodcovia by kvôli tomuto zákonu mohli prísť o peniaze. Momentálne sa totiž dôchodok vyratáva aj podľa odpracovaných rokov. Pokiaľ by sa vek odchodu do dôchodku zastropoval na čísle 64, ľudia by nemali také dôchodky aké by mali pri momentálnom nastavení systému. Ženy by na tom pritom boli ešte horšie.
“Zavedenie dôchodkového stropu spôsobí zníženie kombinovaných dôchodkov u jednotlivcov so základným vzdelaním v priemere o 54,36 eura, u jednotlivcov so stredoškolským vzdelaním s nadstavbou v priemere o 82,05 eura a u jednotlivcov s 3. stupňom vzdelania (PhD) v priemere o 106,9 eura,” vypočítal pre TREND Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela. Ten robil vlastné porovnanie, ako by vyzerali dôchodky po zavedení penzijného stropu za podmienky, že by sa nezvyšoval deficit verejných financií. Inak povedané, o koľko by ľudia prišli, ak by štát dôchodkový strop “nič nestál.”
V západných krajinách pritom nie je dôchodkový strop bežnou praxou. V týchto krajinách sú dobre rozvinuté “súkromné dôchodky.” Ľudia tak pokojne odchádzajú do dôchodku už ako 60 roční. Štátny dôchodok majú síce menší, bohato im to však vynahradí ten súkromný.
Práve táto forma sporenia na dôchodok nie je na Slovensku dobre zabehnutá. Jediným “súkromným sporením na penziu” je tretí piliér. Ten však podľa štatistík využíva len približne 30% ľudí.
Bude referendum?
Pokiaľ zákon neprejde v parlamente, je možné, že bude o zastropovaní dôchodkového veku rozhodovať referendum. Potrebné podpisy na jeho zvolanie už niekoľko mesiacov zbierajú odborári z OZ KOVO. Podľa informácií z ich webstránky majú momentálne 230 tisíc podpisov.
Referendum na Slovensku vyhlasuje prezident na základe petície aspoň 350 tisíc občanov alebo na základe uznesenia NR SR. Predseda strany Smer-SD Robert Fico v minulosti vyhlásil, že pokiaľ ústavný zákon neprejde, jeho strana otvorene podporí referendum.