Regióny Košice

Národný sprievod v Košiciach pripomenie 200. výročie štúrovskej generácie

Ľudovít Štúr. Zdroj: TASR

KOŠICE – Jubilejné 200. výročie štúrovskej generácie pripomenie národný sprievod a kultúrny program, ktorý sa uskutoční v nedeľu v Košiciach. Tajomník Matice slovenskej (MS) Ján Seman informoval, že sprievod s účastníkmi v dobových kostýmoch sa začne o 14.00 h pred Immaculatou na Hlavnej ulici.

 

 

Následne sa účastníci sprievodu zastavia pri jednotlivých bustách slovenských osobností nachádzajúcich sa na Hlavnej ulici. Sprievod sa tak zastaví napríklad pri pamätnej tabuli Jonáša Záborského, Jozefa Miloslava Hurbana, pri buste Ľudovíta Štúra a pamätníku Štefana Moysesa. Odtiaľ sa účastníci presunú do Dominikánskeho kultúrneho centra (DKC) Veritas na Dominikánskom námestí, kde bude pripravená divadelná dramatizácia o štúrovcoch a vystúpenia folklórnych zoskupení.

výročie štúrovci, Košice
Zdroj: TASR/Roman Hanc

 

Zdroj: TASR/Roman Hanc

Najvyspelejšia  najintelektuálnejšia generácia

Štúrovská generácia je podľa predsedu MS Mariána Gešpera dodnes najvyspelejšou a najintelektuálnejšou generáciou v našich dejinách. “Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola,” podotkol Gešper.

Ako v súvislosti so štúrovcami doplnil Seman, ani Košiciam sa nevyhli udalosti revolučných rokov 1848 – 1849. Ľudovít Štúr navštívil Košice, keď sa tam stretol s Jonášom Záborským. Štúr, Hurban a Hodža sa v okolí Košíc snažili verbovať nových dobrovoľníkov. Práve v Košiciach sa podľa Semana definitívne rozhodlo o myšlienke vytvorenia deputácie, ktorá pôjde do Olomouca a predloží panovníkovi slovenské požiadavky. Marcový prosbopis predložila panovníkovi 20. marca 1849 delegácia na čele s rímskokatolíckym kňazom Jozefom Kozáčekom.