BRATISLAVA – Britské referendum o zotrvaní v Európskej únii ovplyvní slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie (SK PRES). Ak Londýn povie Bruselu svoje áno, úlohou Slovenska bude implementovať výsledok februárovej dohody medzi Britániou a úniou do legislatívnej podoby.
Ak by sa Briti rozhodli vystúpiť, agenda slovenského predsedníctva pôjde do úzadia. Myslí si to vedúci výskumného programu Európska únia Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík, ktorý zároveň pôsobí na katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Ovplyvní to plány
„Z pohľadu predsedníctva ten najzásadnejší dôsledok bude, že to výrazným spôsobom môže narušiť doterajšie plány pre predsedníctvo, ktoré je hlavne o manažmente únie. To znamená o hľadaní dohôd o budúcej legislatíve, o politických otázkach. Agenda, ktorú si naplánujeme, môže byť v mnohom potlačená práve v dôsledku britského rozhodnutia odísť,“ povedal Bilčík s tým, že si nemyslí, že SK PRES bude priamo riešiť rokovania s Britániou.
Ak Briti povedia únii nie, týmto rozhodnutím budú poznačené mnohé individuálne agendy. SK PRES napríklad čakajú rokovania o budúcoročnom rozpočte pre EÚ a revízia viacročného finančného rámca. „Ťažko sa bude robiť revízia a plánovať, keď ani netušíte, či v roku 2019 budú ešte v Európskej únii,“ povedal Bilčík a dodal, že už zo základných kalkulácií sa stane politická otázka.
Nebude to jednoduché
Bilčík priznal, že ak Briti povedia Bruselu svoje áno, tak toto rozhodnutie takisto ovplyvní slovenské predsedníctvo, ktorého úlohou bude implementovať závery februárovej dohody medzi EÚ a Britániou. „Úlohou SK PRES bude nájsť legislatívne riešenie pre túto dohodu a všetci vieme, že to nebude jednoduché. Je tam obrovské množstvo otázok, možno aj iné členské štáty budú chcieť vylobovať určité výhody z európskej legislatívy, ktorá sa týka sociálnych dávok. Bude to náročná úloha, ale rozdiel je v tom, že na tú sa vieme pripraviť, lebo vieme, čo je v tej dohode,“ upozornil Bilčík.
Takisto upriamil pozornosť na dátum schvaľovania programu predsedníctva. Ten vláda schváli 30. júna, teda po referende aj po summite Európskej rady, ktorý sa koná 28. a 29. júna. „Budeme čakať na britské predstavy o tom, ako by chceli odchod zmanažovať a budeme čakať aj na prvotnú odpoveď Európskej únie, to znamená, aká bude politická komunikácia, aké budú základné mantinely pre ďalšie rokovania,“ vysvetlil Bilčík. Upozornil ale, že ak Briti zvolia odchod, existuje veľké množstvo premenných, ktoré na vývoj situácie budú vplývať.
Po odchode Londýna bez predčasných volieb
Ak by Londýn do dvoch rokov odišiel, Bilčík si nemyslí, že by občanov EÚ čakali predčasné voľby do Európskeho parlamentu. Najbližšie si svojich europoslancov budeme voliť v roku 2019. „Pokiaľ ide o Európsky parlament, v minulosti sme mali rôzne prechodné ustanovenia, ktoré súviseli s pristúpením členských štátov do EÚ. Myslím si, že toto sa dá ošetriť tak, aby neboli predčasné voľby do EP. Navyše, keď nevieme, kedy presne sa článok 50 aktivuje,“ predpokladá Bilčík.
Článok 50 Lisabonskej zmluvy hovorí o tom, že ak chce členský štát európsky klub opustiť, má na to dva roky. Odborník priznáva, že tento článok je len všeobecne formulovaný, čo ale nepovažuje za nevýhodu. „Myslím si, že to je relatívne dobre, lebo to umožní nájdenie konkrétneho riešenia pre britské požiadavky, ktoré zatiaľ nepoznáme,“ povedal.
Politické zemetrasenie v Británii?
Ak by Briti odišli, potrebovali by upraviť svoj vzťah s EÚ. Dôležité pritom bude britské stanovisko ako si to predstavujú, akú majú predstavu o odchode a hlavne o budúcich vzťahoch s EÚ. Ak sa bude chcieť Londýn odtrhnúť, premiér David Cameron by mal podať demisiu, v dôsledku čoho nastane v Británii podľa Bilčíka „politické zemetrasenie“.
„Ak sa zmení garnitúra, prídu k moci zástancovia vystúpenia a nemáme presnú predstavu, s čím oni pôjdu do Bruselu, hmlisto naznačujú, že by možno chceli zmluvný vzťah, ktorý sa podobá na dohodu s Kanadou, o ktorej sa rokovalo sedem rokov. Naozaj nevieme, čo táto zostava chce. Treba si uvedomiť, že tu bude isté obdobie politickej nestability a neistoty nielen na strane únie, ale aj Británie,“ tvrdí odborník.
Hlasovanie na Slovensku? Skôr nie
Pri téme, či by mohlo byť podobné hlasovanie aj na Slovensku, je Bilčík skeptický. „Aby ste na Slovensku mohli iniciovať referendum, potrebujete zozbierať 350-tisíc podpisov, čo vôbec nie je jednoduchá záležitosť,“ povedal s tým, že ani žiadna z relevantných štandardných politických strán takéto referendum zatiaľ nechce.
„Mobilizovať pre takéto referendum nie je otázka dní ani týždňov. Toto si vyžaduje dlhodobú politickú robotu, ale určite by to znamenalo, že aj diskusia o EÚ by sa na Slovensku, ale aj v regióne strednej Európy stala oveľa hlasnejšia. Celkovo sa môže zmeniť ráz debaty o EÚ a konsenzus o členstve v EÚ a jej výhodách, ktorý sme tu dlhé roky mali,“ upozornil Bilčík.
„Som mierny optimista. Zdá sa mi, že dnes je stále pravdepodobnejšie, aj keď stále veľmi tesne, že Briti sa rozhodnú zotrvať,“ uzavrel Bilčík.