BRATISLAVA – Čaká opäť Slovákov kríza? Hrozí prepúšťanie a uťahovanie si opaskov, alebo ide o zbytočné strašenie ľudí? Počas posledných týždňov sa na domácej ale aj zahraničnej scéne hovorí o ťažkých časoch, ktoré nás čakajú. Glob.sk k celej situácií oslovil analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu ktorý vysvetlil, čo Slovákov čaká.
V zahraničí aj doma sa už niekoľko mesiacov spomína spomaľovanie ekonomiky. Niektorí ekonómovia dokonca hovoria o blížiacej sa kríze. Na tieto správy reaguje už aj pracovný trh a niektoré firmy prestávajú prijímať nových ľudí.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa však o kríze hovoriť nedá. Toto slovo sa drvivej väčšine Slovákov spája s rokmi 2008 – 2009, kedy aj našu krajinu zasiahla celosvetová hospodárska kríza. Tá mala za následok okrem iného aj obrovské prepúšťanie. Je preto logické, že ľudia na tieto správy reagujú a do budúcnosti sa pozerajú s obavami.
Podľa Ďuranu však zatiaľ nejde o takúto situáciu a vo vyjadreniach sa treba mierniť. “Slovo kríza sa nehodí na tú aktuálnu situáciu, je to momentálne strašenie ľudí. To, čo nás čaká, je skôr spomalenie ekonomiky,” tvrdí analytik. Minimálne v najbližšej dobe sa tak ľudia nemusia báť hromadného prepúšťania či veľkého uťahovania si opaskov. “Situácia, do ktorej sa môžeme dostať znamená, že nebudú rásť platy o 7 alebo 10 percent ako v tomto roku, ale pomalšie,” povedal. Ako sa ekonomika bude vyvíjať ďalej, je však otázne. “Časom sa uvidí, či toto spomalenie ekonomiky bude trvalejšie, alebo sa ho podarí prekonať alebo sa to presunie do ešte väčších problémov,” uviedol.
Časť problémov si môžeme spôsobiť sami
Ako sa situácia u nás vyvinie, záleží na mnohých faktoroch. Jedným z nich je aj zmena spotrebiteľského správania, ktoré ovplyvňujú aj slová o “kríze” a strašidelné správy prúdiace z novín. Na základe toho si ľudia môžu začať uťahovať opasky a meniť svoje návyky, čo môže byť samo o sebe pre ekonomiku záťažou. Pre ľudí však podľa analytika môže byť vypustenie niektorých činností skôr výhodou. Ide napríklad o rôzne pôžičky či úvery. “Vždy, keď si človek požičiava peniaze, tak sa púšťa do rizika a keď sa vyhne riziku, tak je to v poriadku, že sa viac nezadlžuje,” tvrdí. “Stále platí, že by si ľudia nemali brať spotrebné úvery na televízory,” hovorí. Podľa Ďuranu však veľa záleží aj na iných faktoroch. “Závisí to aj od novinárov, či budú hovoriť o spomalení ekonomiky alebo o kríze,” hovorí.
Politici sa v názoroch rozchádzajú
Ešte na začiatku tohto roka sa drvivá väčšina krajín Európskej únie tešila dobrej ekonomickej situácií a na Slovensku vláda sľubovala vyrovnaný rozpočet. Ten však dnes už pravdepodobne nie je realitou. Naopak, niektorí politici navrhujú úplne opačné kroky. Napríklad predseda parlamentu a šéf koaličnej SNS Andrej Danko hovorí o tom, že “treba zdvihnúť verejný dlh”. Podľa Danka je dlhová brzda “blbosť” a ústavný zákon o nej by zrušil. Ako povedal v rádiu Expres, Slovensko by sa vraj malo “zodpovedne zadĺžiť a investovať” a mali by sme si požičať päť až sedem milárd eur a začať stavať.
Opozícia mu za to uštedrila kritiku a hnutie OĽaNO mu dokonca kúpilo letenku do Grécka. “Vyjadrenia Andreja Danka pripomínajú skoršie správanie gréckych politikov. Aj preto ho tam chceme poslať, aby zistil, aké dôsledky pre ľudí má politika, po ktorej volá,” vyhlásil líder hnutia Igor Matovič.
Podľa Ďuranu je potrebné v súčasnej situácii k verejným financiám pristupovať zodpovedne. “My sme mali mať v tomto roku prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet, takže to, čo mala vláda urobiť, bolo dodržať to,” hovorí. “Do toho prichádzajúceho obdobia by sme mali vstupovať s rezervou,” hovorí. “Všetko ale nasvedčuje tomu, že táto vláda nám pripravila také verejné financie, že to prípadné spomalenie ekonomiky sa skončí deficitmi a dlhmi, čo je nezodpovedný prístup,” uzavrel analytik INESS.
Čo sa deje v Nemecku?
V súvislosti so spomalením ekonomiky sa u nás spomína najmä Nemecko. Ich ekonomika zaznamenala v druhom kvartáli tohto roka (apríl až júl) pokles. Minulý rok sme boli svedkami najpomalšieho rastu ich hospodárstva za posledné roky – narástla “iba” o 1,5 percenta. Mnohí si teraz kladú otázku, či sa podarí naplniť už aj tak slabý predpoklad ďalšieho rastu o pol percenta.
Príčinou oslabenia ekonomiky je pre Nemecko veľmi dôležitý vývoz. Exporty v druhom kvartáli oproti predošlému výrazne klesli. Bez týchto problémov by národné hospodárstvo stúplo o 0,5 percenta. Príčinami tohto vývoja je napríklad obchodná vojna medzi USA a Čínou, riziko brexitu bez dohody a problémy Talianska. Globálna hospodárska klíma je podľa nemeckých odborníkov taká zlá ako v najhorších časoch krízy eura, píše nemecký Sueddeutsche Zeitung.
Nemecký minister financií Olaf Scholz tiež varoval pred recesiou. Povedal, že je rozhodujúce, “že sme vďaka solídnym finančným základom, ktoré máme, schopní držať krok, keď v Nemecku a Európe vypukne hospodárska kríza”.
Minister Scholz tiež uviedol, že Nemecko má dostatok finančných prostriedkov na boj s krízou, píšu nemecké médiá.
Scholz tiež vysvetlil, že výdavky a príjmy rozpočtu na budúci rok by mali dosahovať hodnotu 360 miliárd eur. To znamená, že aj napriek investíciám v predošlých rokoch nebude mať Nemecko deficit. A to podľa neho platí aj pre strednodobé finančné plánovanie do roku.