Regióny Bratislava Žilina Banská Bystrica Prešov Košice Top

SKONCUJTE S TÝM! “Neškodná” zábavka je ZABIJÁK PRÍRODY

Kamenné mestá na potoku Demänovka. FOTO: Ľubica Jurášová/NAPANT

SLOVENSKO – Viete o tom, že kamene sa v chránenom území premiestňovať nemajú? Je to z jedného prostého dôvodu. Ničí sa tým príroda! Stačí jedna kamenná vežička na brehu potoka a nasledujú ju stovky ďalších. 

 

Ľudia vo veľkom zdieľajú fotky z chránených oblastí najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Na nich si môžete všimnúť na seba poukladané kamene a horniny. Stačí jedna vežička na brehu plesa a v zapätí sú ich tam stovky. Na túto neškodnú hru by ste však určite nemali učiť svoje deti.

Nezvratné škody

Veže z kameňov patria medzi obľúbené aktivity turistov. Tento novodobý zlozvyk turistov však spôsobuje strážcom prírody nepríjemnosti. Členovia stráže prírody naozaj takéto skalné útvary rušia a snažia sa o navrátenie skál späť na miesto, kde plnili svoj účel,“ povedala pre Zoznam.sk hovorkyňa Štátnej ochrany prírody Kristína Bocková. Na spodnej časti kameňa, ktorú vytiahneme z vody môžu byť podľa strážcov prírody prichytené drobné živočíchy alebo larvy, ktoré nie sú na prvý pohľad badateľné. Upozorňujú na to, že Keď im odoprieme vlahu a kameň na slnku uschne, tieto živočíchy odumrú. „Či už sa jedná o prirodzený tok rieky, uchytenie vodných živočíchov alebo pôdokryvnú úlohu, bez ktorej dochádza k častej k pôdnej erózii. Mnohé z národných parkov či chránených krajinných oblastí majú takýto zákaz aj priamo zakotvený v svojom návštevnom poriadku,“ vysvetlila hovorkyňa.

Tieto vežičky môžu dokonca zmeniť tok menšieho potoka.
Zdroj: NP Malá Fatra

Kamene by sme teda nemali premiestňovať pre tieto dôvody a už vonkoncom nie vyberať  ich z vodnej plochy. „Je dôležité si uvedomiť, že v prípade ak sa turista nachádza v chránenom území musí rešpektovať Návštevný poriadok daného územia ako aj Zákon o ochrane prírody a krajiny (Zákon č.543/2002 Z.z.), ktorý presne určuje zakázané činnosti v danom stupni ochrany. Medzi ne patrí napr. aj zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka, z ktorého jasne vyplýva, že pohyb smerom k vodnej ploche či horskému potoku a následné vyberanie skaliek nie je povolené,“ zdôraznila Bocková.

Kamenné mestá na potoku Demänovka. FOTO: Ľubica Jurášová/NAPANT
Kamenné mestá na potoku Demänovka.
FOTO: Ľubica Jurášová/NAPANT

Aký majú kamenní mužíci historický význam?

Tento zvyk má svoju pradávnu históriu. Kedysi, keď ešte neexistovali turistické tabule si takýmto štýlom turisti označovali neprebádané trasy. “Územie národného parku je pre turistov výborne značené, takže takéto ,,doplnkové” turistické značenie nie je vôbec potrebné,” apeluje na turistov Tomáš Flajs z Národného parku Malá Fatra. “V súčasnej dobe stavanie mužíkov, či mohýl popri turistických chodníkoch je zlozvyk turistov a zneužívanie ich pôvodného skutočného významu,” dodáva. Kamenné mohyly teda môžeme považovať za jednu z najstarších turistických značiek. Dodnes ich používajú niektorí horolezci na označenie už zmapovanej trasy. V takom prípade ich však stavajú zo suchých a malých kamienkov na viditeľnom mieste. Rozhodne sa kamenné mohyly nemajú stavať len tak pre zábavu. Národný park Nízke Tatry to má dokonca napísané vo svojom poriadku. „Návštevníci pri pohybe po území národného parku a jeho ochranného pásma sú povinní správať sa tak, aby nedochádzalo najmä k zbytočnému poškodeniu neživých častí prírody, poškodeniu alebo uhynutiu rastlín, živočíchov alebo poškodeniu a ničeniu ich životného prostredia vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Na území národného parku nie je povolené premiestňovať prírodniny, najmä skaly,“ prikazuje vyhláška.