BRATISLAVA – Niekdajší študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave si v sobotu zopakovali Študentský pochod zo 16. novembra 1989, ktorý bol jednou z udalostí Nežnej revolúcie. Na študentský pochod si spomenula aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Sprievod približne 200 ľudí, čo bolo podľa viacerých účastníkov pochodu približne rovnaký počet ako v roku 1989, prevažne vtedajších študentov žurnalistiky, sa stretlo na Hodžovom námestí. Odtiaľ sa s transparentom Študentského pochodu 1989 presúvali cez bratislavské centrum až k budove filozofickej fakulty, kde položili kyticu k pamätnej tabuli Danke Košanovej. Tú zastrelili v roku 1969 sovietski okupanti.
Na vtedajší pochod si spomenula aj prezidentka Čaputová. “Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa v tej chvíli rozhodli a išli do protestov, riskovali stratu štúdia, stratu osobnej slobody, stratu zamestnania, ale práve táto ich odvaha bola kľúčová na to, aby nastala zmena,” uviedla prezidentka, ktorá zmenu ešte dnes nepovažuje za zavŕšenú a dokončenú, myslí, že treba, aby sa ďalej pokračovalo v transformačnom procese, “aby sa nikto necítil opomenutý touto spoločenskou zmenou a aby všetci ľudia mali pocit, že môžu dôstojne žiť na Slovensku.”
“Mali sme aj obavy, aj strach, nevedeli sme, ako to dopadne, túžili sme po slobode,” vykreslila atmosféru Novembra ’89 Renáta Vitková. Tá bola na pochode aj so svojím manželom a malou dcérkou v kočíku. Zmeny za 30 rokov demokracie a slobodu vníma ako veľmi krehké hodnoty. “Stále musíme o tú slobodu bojovať,” uzavrela.
“Zo zvedavosti sme prišli na námestie, zaspievali sme si hymnu a vznikol spontánny nápad, že keď už sme sa stretli v takom počte, čo sme zase ani nedúfali, tak sme sa pochytali za ruky a tou živou reťazou sme prešli mesto,” uviedla vtedajšia účastníčka pochodu Adriana Hosťovecká.
Vtedajší účastník pochodu Milan Novotný uviedol, že ich vtedy inšpirovala najmä Sviečková manifestácia z marca 1988, keď bol sprievod veriacich rozohnaný hrubou silou. “Takže, keď sme išli sem, tak sme čakali niečo podobné. To, že sa to nestalo, je pre nás záhadou a je to dobré,” uviedol Novotný. Ten počas svojho príhovoru akcentoval, že ide o apolitickú akciu.
Sprievod sa počas svojho pochodu krátko zastavil aj na novom Námestí Nežnej revolúcie, kde práve rečnil primátor Matúš Vallo, ktorý účastníkov pochodu pozdravil. Počas sprievodu sa kričali vtedajšie revolučné heslá, niekdajší študenti si zaspievali aj československú hymnu, slovenskú hymnu a aj študentskú pieseň Gaudeamus igitur. Študentský pochod skončil, ako aj v roku 1989, v priestoroch Umelky.
Pokrstili nové Námestie Nežnej revolúcie
Námestie Nežnej revolúcie slávnostne pokrstil v sobotu primátor hlavného mesta Matúš Vallo spolu s revolucionármi Novembra ’89. Pokrstenie je pre Valla spomienkou na odvahu bratislavských študentov, ktorí v podvečer 16. novembra 1989 pochodovali mestom. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie tak pomenovali časť Námestia SNP, konkrétne priestor pred Starou tržnicou v centre mesta.
“Pomenovanie tohto priestoru nie je prejavom namiereným proti Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Naopak, týmto najvýznamnejším udalostiam našich novodobých dejín sme zabezpečili dôstojné a rovnocenné miesto vedľa seba v centre Bratislavy,” povedal primátor. Myslí si, že miesto pred Starou tržnicou patrí hlavne mladým ľuďom a život znamená pre neho naplnenie slobody, za ktorú sa štrngalo kľúčmi.
Revolucionár a poslanec parlamentu Ján Budaj (OĽaNO) ľuďom na námestí pripomenul, aby ostali živou verejnosťou, aby ustrážili to, aby ani odporcovia odkazu SNP, ani odporcovia demokracie nikdy neprevážili na Slovensku.
S iniciatívou premenovať časť Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie prišiel ešte v lete Vallo. Argumentoval tým, že Nežná revolúcia, rovnako ako SNP, symbolizujú odpor verejnosti voči totalite a prejavenie vôle občanov po slobode.
Pomenovanie priestoru pred Starou tržnicou na Námestie Nežnej revolúcie považuje primátor za najlepší kompromis spomedzi viacerých návrhov. Mesto totiž nové námestia nebuduje a premenovanie celého Námestia SNP či Námestia slobody podľa neho neprichádzalo z viacerých dôvodov do úvahy. “Priestor pred Starou tržnicou je momentálne súčasťou Námestia SNP, historicky to však bolo vždy samostatné námestie s vlastným názvom,” zdôvodnilo mesto s tým, že zmena adries sa bude týkať len malého počtu ľudí.
Návrh kritizovali mnohí. Proti iniciatíve sa postavil Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý vnímal premenovanie ako samoúčelné. Ďalší kritizovali, že priestor pred Starou tržnicou je podľa nich nedôstojné miesto hodné štvrtej cenovej skupiny, dehonestované stánkami a popíjajúcimi ľuďmi. Iní práve v takto “živom a chcenom” priestore vidia najlepší výsledok Nežnej revolúcie. Mesto dostalo k svojmu návrhu 89 pripomienok, väčšina sa týkala žiadosti, aby našlo iné miesto, ktorému by nieslo názov Námestie Nežnej revolúcie. Mesto pripomienky neakceptovalo.