Posledné dni máme možnosť stretnúť farmárov v centrách miest po celej Európskej únii namiesto toho, že by sme ich stretli na ich tradičnom mieste. Dôvodom je „cenová kríza“ v súvislosti s mliekom, ktoré sa vyrába v krajinách Európskej únie.
Jednou z príčin nízkych cien a prebytku mlieka na európskych trhoch je embargo zo strany Ruska. S tým sa v súčasnosti spraviť nič nedá. Samozrejme druhou príčinou sú, tak ako vždy, veľké reťazce, ktoré tlačia ceny mlieka nadol a dovážajú radšej mlieko zo zahraničia ako od domácich výrobcov. A tak sa v súčasnosti volá po ďalšej regulácii a požiadavke aby štát podporil domácich výrobcov a prinútil predajcov kupovať primárne slovenské mlieko.
Na celú situáciu sa treba pozrieť aj z druhej strany mince, tak ako by to spravil francúzsky liberál Frederic Bastiat v zmysle čo je a čo nie je vidieť.
Riešenie tohto problému samozrejme nespočíva v ďalšej regulácii. Spýtajme sa samých seba prečo by mal obchodník nakupovať drahšie mlieko od domáceho výrobcu, keď skrátka je mlieko zo zahraničia lacnejšie a rovnako dobre sa predáva. Problémom je to čo nie je vidieť, teda prečo je v konečnom dôsledku lacnejšie doviezť mlieko od francúzskeho farmára ako od farmára doslova z poza rohu.
Príčinou všetkých problémov sú dotácie. A to konkrétne nerovnomerné poberanie dotácii z rozpočtu Európskej únie jednotlivých členských štátov. Z toho dôvodu si francúzsky farmár môže kľudne vyrábať mlieko. Nehovoriac o tom, že francúzsky farmári dostávajú najvyššie dotácie, ktoré sú vyčlenené v rámci rozpočtu EÚ, pričom my sme na nejakom 15. mieste. Európska únia sa snažila riešiť situáciu tým, že v roku 1984 určila kvóty na výrobu mlieka, čím sa malo súčasnej situácii zabrániť. V apríli tohto roku sa tieto kvóty zrušili a tak nastala situácia, že je na pôde Európskej únie jednoducho veľa mlieka. A to samozrejme ničí aj slovenských farmárov. V reakcii na to reagoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tým, že zvýši dotácie na dojnicu z 81€ na 379€.
Avšak toto nie je riešením, pretože všeobecne ďalšie dotácie alebo regulácie situáciu neriešia len viac komplikujú. Namiesto toho by sa situácia mala riešiť úplným plošným zrušením subvencií. V tom prípade by situáciu riešil trh, teda my všetci. Mlieko by sa vyrábalo tam kde by bolo najlacnejšie a rovnako najkvalitnejšie. A predávalo tam kde ho spotrebitelia budú najviac chcieť. Samozrejme chcelo by to určitý čas kým by sa trh prečistil od neefektívnych výrobcov, ktorí žijú len z dotácii, avšak v konečnom dôsledku by ostali len tí efektívni, ktorí dokážu žiť aj bez štátnej pomoci.
Martin Lindák, Analytik Nadácie F.A.Hayeka