Regióny Top

ODBORNÍK NA MEDVEDE: Ak sa k vám medveď približuje, nebežte! Môže ho to vyprovokovať k útoku

aroslav Slašťan, člen zásahového tímu pre medveďa hnedého. Zdroj: Jaroslav Slašťan

SLOVENSKO – Po tragédii, ktorá sa odohrala pred niekoľkými týždňami na Liptove, sa začali prípady ohrozenia človeka medveďom vyskytovať čoraz častejšie. Či už išlo o náhodné stretnutie v lese alebo priamo v mestských častiach. Dobrovoľný ochranca prírody Jaroslav Slašťan zažil množstvo stretov s medveďmi. V rozhovore pre Zoznam.sk odpovedal na otázky o hroznej tragédii, útokoch medveďa, aj na to, ako sa správať pri náhodnom stretnutí s najväčšou žijúcou šelmou na Slovensku. 

Ako vnímate prípad, ktorý sa odohral na Liptove? Sú takéto útoky medveďa na človeka bežné?

Útoky medveďa na človeka sú veľmi zriedkavé a ojedinelé. Ročne evidujeme priemerne 3 útoky na človeka, ktoré väčšinou skončia ľahšími zraneniami. Aj preto usmrtenie človeka medveďom na Liptove pokladáme za veľkú tragédiu. Nevieme však o tejto udalosti nič bližšie, nakoľko nám ako Štátnej ochrane prírody SR nebolo umožnené zúčastniť sa vyšetrovania. Keďže pán útok neprežil a iný svedok tohto incidentu chýba, nikto nedokáže povedať, čo sa v tento deň na tomto mieste stalo. Všetko sú to len ničím nepodložené dohady.

Za akých okolností zaútočí medveď na človeka?

Medveď človeka nepovažuje za korisť. Medveď reaguje na nebezpečenstvo útekom a výnimočne útokom a tieto reakcie sú jeho vrodeným inštinktívnym správaním. Vychádzajúc z vlastných skúseností viem, že ak sa medveď rozhodne zaútočiť a človek napriek tomu ostane stáť, je veľmi malá pravdepodobnosť, že naozaj dôjde k fyzickému kontaktu. Človek by mal v takejto situácii pôsobiť pokojne. Áno, viem, stáť zoči-voči medveďovi môže byť pre mnohých hrozným zážitkom, ale fyzický kontakt je zriedkavý. Ak sa pri stretnutiach takéhoto druhu človek dokáže správať rozvážne, riziko, že medveď zaútočí, je prakticky nulové.

Čo bolo podľa vás spúšťačom v prípade z Liptova?

Ako som už povedal, všetko sú len dohady, teda vyhodnotiť tento útok a jeho príčinu je nemožné. Nevieme, čo mu predchádzalo, čomu sa venoval pán pred samotným útokom, ako blízko sa dostal k medveďovi, aká bola aktivita medveďa, čo ho podnietilo k útoku, ako reagoval napadnutý. Nepoznáme ani vek a pohlavie medveďa. Bez zodpovedania týchto otázok nedokáže nikto, opakujem nikto urobiť rekonštrukciu toho, čo sa v Liptovskej Lužnej udialo.

Jaroslav Slašťan, člen zásahového tímu pre medveďa hnedého. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Aká je tá bezpečná hranica pri medveďovi?

Ak sa človek dostane do osobnej zóny  medveďa, medveď ho začne považovať za hrozbu.  Za kritickú hranicu môžeme považovať vzdialenosť 15 až 20 metrov. Ale reakcia medveďa závisí aj od jeho povahy a skúsenosti s ľuďmi. A samozrejme od našej reakcie. To, ako stret s medveďom dopadne máme mnohokrát „v rukách“ my – ľudia. Platí, že čím sme bližšie k medveďovi v momente, keď nás medveď zaregistruje, tým väčšia je pravdepodobnosť, že bude reagovať defenzívne – zaútočí v sebaobrane. Brániaci sa medveď človeka považuje za hrozbu pre seba či svoje mláďatá, prípadne si môže chrániť potravu.

Ako prebieha samotný útok?

Na medveďovi sa dajú pozorovať rôzne stupne stresu. Prvým je znehybnenie a sledovanie objektu, ktorý ho vyrušil. Nasleduje obzeranie, hľadanie únikovej cesty, otáčanie a rôzne nezmyselné pohyby. Ďalším je násilné zívanie, po ňom nasleduje nervózne a hlasité cvakanie zubami alebo odfukovanie. Posledným stupňom, pri ktorom sa dá už predpokladať útok,  je hlasné odfukovanie a slintanie. Pri väčšine útokov medveď človeka zrazí labou alebo ho pohryzie a vystresovaný ujde.

Ako sa správať v prípade útoku? Čo robiť, ak medveď reálne zaútočí?

Je dôležité, aby sme medveďa presvedčili, že pre neho, alebo jeho potomstvo nie sme hrozbou. Podľa štatistík je pasivita bezpečnejšia ako aktívne riešenia, teda rýchle pohyby či útek. Útoky medveďa nie sú predačné, nepovažuje nás za potravu. Útočí v obrane, pretože nás považuje za hrozbu. Ak predsa len dôjde k fyzickému napadnutiu, odporúčam si ľahnúť na zem a byť pasívny – nehýbať sa. Tento model je osvedčený, pretože si ochránite tvár a  dôležité vnútorné orgány. Prsty rúk treba spojiť za hlavou, v oblasti krčnej chrbtice, čím sa chráni ďalšie dôležité miesto. Keď sa útok skončí, ostaňte nehybne ležať a čakajte, kým medveď skutočne odíde, pretože  útok sa môže opakovať.

Aká je najlepšia prevencia v týchto prípadoch?

Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na vás zaútočí. Najbežnejšia je situácia, keď sa vám medveď vyhne. Ak však spozorujete medveďa ako prvý, najistejšie je ostať ticho, nepohnute postáť a vo vhodnej chvíli sa nepozorovane vzdialiť. Pri každom stretnutí s medveďom si treba zachovať chladnú hlavu. Viem, že pre mnohých to nie je jednoduché, pretože strach či úzkosť sa v takejto situácii umocňujú. V žiadnom prípade na medveďa nekričte, nehádžte nebežte ani nerobte prudké pohyby, ktoré by ho mohli vyprovokovať. Ustupujte pomaly smerom, odkiaľ ste prišli, pričom neustále pozorujte správanie medveďa. Ak vás medveď registruje a napriek tomu sa približuje smerom k vám, alebo sa na vás rozbehol, nebežte! Mohlo by ho to vyprovokovať k prenasledovaniu a útoku. Zvyčajne sa jedná len o výstražný, predstieraný útok, takzvaný bluff attack. Pri ňom sa môže medveď dostať k vám až na vzdialenosť troch – štyroch metrov a začne sa pomaly vzďaľovať, pričom svoj útok môže ešte niekoľkokrát opakovať.

Ako vidíte otázku budúcnosti? Bude počet medveďov pribúdať? Budú si musieť ľudia zvyknúť na ich častejšie strety?

Problematika stretu človeka s medveďmi na hranici prírodného a urbanistického prostredia sa pre človeka stáva aktuálnou najmä vtedy, keď sú páchané škody na majetku, alebo hrozí nebezpečenstvo útokov. Človek v dnešnej dobe čím ďalej tým viac zasahuje svojimi činnosťami do prirodzených biotopov medveďa a často ich degraduje. Jednoducho povedané, ničíme prostredie, ktoré je domovom medveďa. Rozrastajú sa aglomerácie, zvyšuje sa hustota osídlenia, vnímame nadmernú lesohospodársku činnosť, budujú sa lesné komunikácie, zvyšuje sa frekvencia premávky na pozemných komunikáciách, pribúdajú turistických strediská, výstavba chát, hotelov, reštauračných zariadení, lanoviek. Toto všetko má negatívny dopad na prirodzený spôsob života medveďov, ktoré takto prichádzajú o svoje územia, možnosti potravnej a sexuálnej migrácie, o zdroje potravy, o pokoj.