Regióny Košice

Odvodňovacie kanály v Sennom pomáhajú udržiavať najvýznamnejšie hniezdisko vtákov

Zdroj: TASR/František Iván

SENNÉ – Odvodňovacie kanály dokážu byť kľúčovým prvkom aj pri ochrane prírody a zvyšovaní biodiverzity. Potvrdzuje to spolupráca štátneho podniku (ŠP) Hydromeliorácie a Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko pri udržiavaní Chráneného vtáčieho územia Senianske rybníky na východnom Slovensku. Uviedol to riaditeľ ŠP Marián Šulák s tým, že ide o najväčšie hniezdisko vtákov v strednej Európe a zároveň národnú prírodnú rezerváciu.

 

“Za socializmu tu bol vybudovaný systém stavidiel a odvodňovacích kanálov v dĺžke 20 kilometrov na odvádzanie vody z územia močarísk. Dnes tento systém funguje úplne opačne. Vďaka komplexu stavidiel pomáha zadržiavať vodu v krajine a aj počas klimatickej zmeny zachováva dostatok vody pre hniezdenie. Je to príklad ako 5800 kilometrov odvodňovacích a 254 kilometrov závlahových kanálov štátneho podniku môže zohrávať významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity Slovenska. Keďže sú kanále vo vlastníctve štátu, je ich možné navyše obnovovať napriek komplikovanej pozemkovej držbe,” vysvetlil Šulák.

Chránené vtáčie územie sa rozprestiera v okrese Michalovce v katastroch obcí Hažín, Iňačovce, Senné, Blatné Remety a Blatná. Obýva ich viac ako 11 druhov vtáctva, vrátane ohrozených druhov ako volavka purpurová, čorík bahenný, beluša veľká, beluša malá, brehár čiernochvostý, lyžičiar biely či šabliarka modronohá. Niektoré z nich hniezdia z celého Slovenska výhradne na tomto území. “Systém kanálov a stavidiel, ktorý prenajal štátny podnik Hydromeliorácie a nám sa ho podarilo zrekonštruovať, významne pomáha zadržiavať potrebnú vodu v krajine, regulovať ju a zabezpečovať tak prostredie pre vtáctvo i živočíchy v tomto území,” dodal Matej Repel zo SOS/BirdLife Slovensko.

Takáto spolupráca by mohla byť podľa neho aplikovaná na viacerých slovenských územiach. Cieľom vedenia ŠP je postupne prejsť na systém prenájmu odvodňovacích kanálov organizáciám, ako sú ochranári, poľovníci, rybári či poľnohospodári. Tie podľa Šuláka najlepšie poznajú potreby daného územia a majú záujem o jeho rozvoj. Hydromeliorácie by tak zabezpečovali metodické usmernenie podľa najnovších poznatkov s cieľom udržiavať vodu a biodiverzitu v krajine. “Úplne to mení spôsob starostlivosti o územie odvodňovacích kanálov,” uzavrel.