BRATISLAVA – Pred tromi týždňami sa v KDH oslavovalo. Kresťanskí demokrati si pripomínali 26. narodeniny strany a neúspech v prichádzajúcich voľbách si nepripúšťali. Čo sa teda stalo, že skúsená a vetrom ošľahaná strana sklamala?
Už posledné predvolebné prieskumy dávali tušiť, že možno príde k politickému zemetraseniu. Preferencie KDH lietali v rozmedzí od šiestich do osem a pol percent, čo pre stranu, ktorá vo voľbách pravidelne získavala minimálne osem percent, neveštilo nič dobré. Aj my sme písali, že tento rok to s figeľovcami nevyzerá ružovo a prípadný neúspech by mohol predsedovi strany zlomiť politické väzy.
Dobrá nálada sa zmenila na hrôzu
Krutá realita sa naplno prejavila počas volebnej noci. Hoci Ján Figeľ medzi novinárov zavítal v dobrej nálade a zdalo sa, že očakáva dobrý výsledok, opak bol pravdou. Podľa exit pollu TV Markíza by strana získala iba 5% hlasov, čo by stačilo na prienik do parlamentu na poslednú chvíľu. KDH však podľa priebežných výsledkov iba tápalo na hranici približne 4,6% a konečný rezultát v podobe 4,94% rozhodol, že stálica sa prvýkrát v histórii do parlamentu nedostane.
Za neúspechom strany môžeme hľadať viacero faktorov. KDH bolo pred voľbami nemastné-neslané a neponúkalo žiaden výraznejší plán, s ktorým by znovu nakoplo Slovensko po štyroch rokoch vlády Roberta Fica. Ani samotný líder strany neovplýval veľkou podporou verejnosti, veď v rôznych prieskumoch dôveryhodnosti sa na popredných pozíciách neumiestňoval.
Strata dôvery medzi voličmi
Politológ Juraj Marušiak ako jeden z dôvodov uviedol ignorovanie signálov o strate dôvery medzi voličmi. Tú priniesli už prezidentské voľby v roku 2014, kde kandidoval Pavol Hrušovský a v prvom kole neuspel so ziskom iba 3,3% hlasov. Uškodiť mohol aj častý odchod členov hnutia – v posledných rokoch sa s ním rozlúčili veľké mená ako Radoslav Procházka či Daniel Lipšic. Ten sa vyjadril, že za odchodom stála aj neochota skostnateného vedenia strany o modernizáciu hnutia.
Podobne sa sa vyjadril aj politológ Rastislav Tóth, ktorý tvrdí, že strana si o výprask koledovala už dlho. “Do čela strany sa dostala dosť nevýrazná osobnosť, ktorá nebola schopná nejakým spôsobom získať širšie zázemie. Strana žila z minulosti. Žila na tom, že majú svoju politickú základňu a tá im stačí,” myslí si zas politológ Miroslav Kusý, že problémom bol aj Ján Figeľ.
Pred niekoľkými týždňami jednu z možných príčin neúspechu uviedol aj Juraj Brocka, podľa ktorého úbytok sympatizantov spôsobil návrh, v ktorom mal prsty aj Jozef Mikloško z KDH. Návrh bol kritizovaný predovšetkým kvôli faktu, že podľa neho by ženám za interrupciu či umelé oplodnenie hrozilo väzenie.
Čo bude ďalej?
Samotný líder hnutia volebný neúspech pripísal sérii krokov vnútornej aj vonkajšej povahy, za ktoré považuje aj politickú ponuku a nastavenie spoločnosti. „Je zrejmé, že nám voliči prešli do iných zoskupení, či už nových, alebo doterajších,“ uzavrel Figeľ. Podľa jeho slov, že nedokázali adekvátne osloviť skupiny, na ktorých kresťanským demokratom záleží, ako sú rodiny či zamestnaní.
Ján Figeľ taktiež potvrdil, že ako on, tak aj vedenie strany sú pripravení vyvodiť zodpovednosť a ponúknuť svoje funkcie. Zasadnutie Rady KDH by sa malo uskutočniť 19. marca, o čosi neskôr sa bude konať aj mimoriadny snem KDH, na ktorom sa očakáva zvolenie nového vedenia. Vo funkcii podpredsedu strany už z vlastnej iniciatívy skončil podpredseda Peter Belinský.
Zdroj: glob.sk, SITA, Foto: SITA