BRATISLAVA – Národná diaľničná spoločnosť spustila v piatok do ostrej prevádzky diaľničnú mimoúrovňovú križovatku Triblavina pri Bratislave. Umiestnená je na 18. kilometri diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou.
Križovatka má päť vetiev. Jej súčasťou sú aj dve “turbo – okružné” križovatky a jedna styková pri napojení na cestu I/61. “Otvorením križovatky sa zlepší dopravná situáciu v okolí, predovšetkým obyvateľom Bernolákova a spádových obcí. Spustením diaľničnej križovatky zlepšíme plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, ako aj dopravno-prevádzkové podmienky pre tranzitnú dopravu v záujmovej lokalite,” deklarovala Národná diaľničná spoločnosť. Výstavbu križovatky si podľa diaľničiarov vyžiadala zvyšujúca sa dopravná intenzita v okolí, ktorá sa prudko rozvíja urbanizáciou v oblasti obcí Chorvátsky Grob – Čierna Voda a Bernolákovo. “To viedlo aj k zvýšenej dopravnej záťaži diaľničnej siete. Aktuálne denné intenzity dopravy na D1 pri prejazde Triblavinou sú na úrovni 68.000 vozidiel denne,” spresnila Národná diaľničná spoločnosť.
Obyvatelia Bernolákova a spádových obcí v okolí už nebudú musieť využívať diaľničný výjazd pri Senci, ale budú sa môcť do svojej obce dostať cez križovatku Triblavina. V rámci jej budovania postavili aj most, ktorý rieši mimoúrovňové križovanie diaľnice D1 s novou komunikáciou II/127, prechádzajúcou pod diaľnicu D1. Do riešenia dopravy v tomto úseku sa zapojil aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý na ceste medzi križovatkou Triblavina a starou Seneckou cestou realizoval úsek dlhý približne 600 metrov. Okrem spomínanej výstavby spojnice spustil kraj v septembri výstavbu novej cestnej komunikácie, ktorá spojí križovatku Triblavina s obcami Chorvátsky Grob a Slovenský Grob. Je to prvá etapa obchvatu obcí a miest regiónu Malokarpatska. Dokončená bude na jeseň 2022.
Križovatka Triblavina sa stala aj predmetom sporov medzi Národná diaľničná spoločnosť a aktivistami z občianskeho združenia Triblavina. Bola aj témou pred komunálnymi voľbami v roku 2018. Došlo aj k brzdeniu výstavby pre podanie námietok. Aktivisti i niektorí komunálni politici kritizovali, že sa križovatka pôvodne mala stavať s troma pruhmi a súbežnými kolektormi. Národná diaľničná spoločnosť argumentovala, že zmenu stavby si vyžiadala nevyhnutná potreba rozšírenia diaľnice z troch na štyri pruhy pre nárast intenzity dopravy. Aktivisti však za tým videli záujmy developerských projektov v okolí. Viacerí starostovia i vedenie BSK naopak apelovali, aby sa výstavba križovatky neodďaľovala spormi. Poukazovali pritom na zlú dopravnú situáciu v kraji.