Podľa Lipšica by sme utečencom mali podať pomocnú ruku

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to dnes v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.

Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov. Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. “Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy. Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by “tlačila” opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.

Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave. Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.

V rozprave dnes vystúpil aj poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Ten je rovnako presvedčený, že systém kvót je zlý “a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.

Galko sa bráni: Kaviarenskí intelektuáli nevidia na východ

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslancovi NR SR Ľubomírovi Galkovi (SaS) prekáža, že kaviarenskí intelektuáli ho označujú za „nácka“ a nedovidia z Bratislavy na východ Slovenska. V rozprave k migrantom v parlamente sa Galko vyjadril, že keď povie, že migrantov treba vrátiť späť do Afriky, tak „dostane medzi oči“. Prekáža mu, že takzvaní kaviarenskí intelektuáli nevedia argumentovať a odsudzujú každého, kto má iný názor.

Liberál tvrdí, že jeho strana podporuje operáciu EUNAVFOR MED, ktorú schválili ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok. Tá je prvou fázou boja proti nelegálnej migrácii. Zároveň dúfa, že Európska únia čoskoro dostane mandát Organizácie Spojených národov na ďalšiu fázu ochrany južnej hranice. Operácia je však podľa Galka potvrdením toho, že hranica bola strážená zle.

Opätovne vyzval na to, aby EÚ v Afrike postavila tábor, v ktorom by migranti čakali na azyl. Myslí si, že ak by Európa migrantov vracala späť do Afriky, masívna vlna migrantov do Európy by sa zastavila.

Galko takisto skritizoval europoslancov za Smer, ktorí koncom apríla v Európskom parlamente za kvóty zahlasovali. Ako vo svojom vystúpení v parlamente uviedol, europoslanci tak vypovedali strane Smer poslušnosť. Podľa Antona Martvoňa (Smer) to však je prejavom demokracie v ich vládnej strane.

Vystúpenie Galka však skritizoval poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Myslí si, že je problémom, ak liberál nie je liberálom, socialista socialistom a konzervatívec konzervatívcom. Uviedol, že keď v televízii videl diskusiu predsedu SaS Richarda Sulíka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ich slovník mu pripomínal slovník pravicových extrémistov. Galko sa po Hlinovom vystúpení označil za „konzervatívneho liberála“.

Diskusia o migrantoch bude pokračovať aj popoludní. Do rozpravy je písomne prihlásených ešte päť poslancov, po jej skončení sa môžu zákonodarcovia nahlásiť do diskusie ústne.

Poslanci schválili novelu o rozpočtových pravidlách

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslanci v stredu schválili novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír, návrh reaguje na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy. “Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy,” povedal Kažimír.

Podľa odsúhlasenej novely sa v rozpočtovom procese nebudú východiská rozpočtu verejnej správy predkladať ako samostatný materiál na rokovanie vlády, ale pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou SR. V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude predkladať Národnej rade SR informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtovaného roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy.

Novela reaguje aj na zmenu metodiky štatistického vykazovania. Podľa novej metodiky ESA 2010 sa totiž do okruhu verejných financií zaradili aj viaceré inštitúcie, ktoré v ňom predtým nefigurovali. Po novom tak bude musieť napríklad rezort zdravotníctva vypracúvať súhrnný rozpočet za zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy, takisto bude potrebné zabezpečiť vypracúvanie rozpočtov ďalších subjektov, zaradených do okruhu verejnej správy, ktoré spadajú pod ostatné rezorty.

Vo výboroch Národnej rady SR prešli aj pozmeňujúce návrhy. Pre zmenu legislatívy a postavenia predsedu Súdnej rady SR sa Kancelária Súdnej rady SR ustanovuje samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje aj spôsob predkladania návrhu rozpočtu a návrhu štátneho záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR. Ďalší pozmeňujúci návrh rieši v rozpočtových pravidlách územné samosprávy. Ide o spresnenie spôsobu ukladania pokút obciam a vyšším územným celkom podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Vláda neprezradí, s akým postojom pôjde do Ríma

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Slovenská verejnosť sa o postoji vlády k predaju 66-percentného podielu Slovenských elektrární, ktorý bude presadzovať na rokovaní s talianskym Enelom, zatiaľ veľa nedozvie. Vláda totiž nechce pred samotným stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Enelu prezradiť svoju taktiku. “S postojmi a návrhmi slovenskej strany najskôr oboznámime druhú stranu, a až následne budeme ochotne informovať o výsledku rokovaní a našich postojoch médiá. Bolo by z našej strany nekorektné a najmä neprofesionálne informovať druhú stranu prostredníctvom médií,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.

Nateraz je tak isté iba to, že slovenskí vládni predstavitelia budú od talianskych manažérov žiadať splnenie sľubu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Nie je však jasné, či vládni predstavitelia budú na rokovaní presadzovať kúpu predávaných akcií štátom. V hre tak zostáva aj možnosť, že štát kúpi len 17-percentný podiel z celkového predávaného podielu Slovenských elektrární, čím navýši svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na 51 %. Nikto z vládnych predstaviteľov však zatiaľ nevylúčil ani možnosť, že štát kúpi celý 66-percentný predávaný podiel, o ktorom sa minister financií Peter Kažimír, ako aj premiér Fico vyjadrili, že jeho hodnota sa blíži k nule.

Podľa ministra hospodárstva Hudáka by sa malo rokovanie s Enelom uskutočniť do konca júna. Či to tak aj naozaj bude, je zatiaľ otázne. „Termín stretnutia zatiaľ dohodnutý nebol,“ uzavrela Žiaková. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom tak zrejme pôjdu do Ríma bez toho, aby o ich postupe rozhodoval vládny kabinet. Aj keď ešte prednedávnom vyzýval predseda vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, aby v spolupráci s ministerstvom financií predložili vládnemu kabinetu analýzu výhodnosti či nevýhodnosti navýšenia štátneho podielu v Slovenských elektrárňach.

Šéf talianskeho Enelu Francesco Starace sa minulý týždeň nechal počuť, že do konca roka predajú len menšinový podiel Slovenských elektrární. Zostávajúce podiely chce Enel podľa jeho slov predať následne zhruba za dva roky po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Enel predáva svoj 66-percentný podiel v SE v rámci stratégie predaja aktív v celkovom objeme 5 miliárd eur.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

USA už nebudú stíhať príbuzných zajatcov, Obama predstavil novú politiku

Washington 24. júna (SITA) – Americká vláda sa už nebude vyhrážať stíhaním rodín, ktoré sa snažia zaplatiť výkupné za svojich príbuzných zajatých teroristickými organizáciami v zámorí. Spojené štáty budú priamo vyjednávať s militantmi držiacimi zajatcov, ale nebudú platiť výkupné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov USA.

Novú politiku dnes oficiálne oznámi prezident Barack Obama. Vláda zmení spôsob, akým zaobchádza s prípadmi, keď sú Američania zajatí skupinami, ako je Islamský štát či al-Káida.

K zmene došlo po šesťmesačnom skúmaní problému, ktorý bol vyvolaný ostrou kritikou Obamovej vlády niektorými príbuznými obetí, Tí tvrdia, že sa im vláda vyhrážala stíhaním, keby sa pokúsili získať peniaze na výkupné.

1 izi dem

Vláda bude na výjazdovom rokovaní v Ružomberku rozdeľovať financie

BANSKÁ BYSTRICA 24. júna (SITA) – Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok s návrhmi na jej zlepšenie je hlavným bodom výjazdového rokovania vlády SR, ktoré bude dnes v ružomberskom Kultúrnom dome Andreja Hlinku. Podľa návrhu uznesenia sa vláda chystá v regióne rozdeliť na dotácie pre mestá a obce 2,2 milióna eur. Rokovaniu vlády bude predchádzať stretnutie premiéra Roberta Fica so starostami obcí Dolného Liptova na ružomberskom mestskom úrade.

Podľa návrhu uznesenia má dnes vláda schváliť najväčšie dotácie mestu Ružomberok, a to 980-tisíc eur. Z toho 300-tisíc na výstavbu budovy informačného centra vo Vlkolínci a 222-tisíc na opravu miestnych komunikácií. Mesto Liptovský Mikuláš má dostať 115-tisíc eur na protipovodňové opatrenia, mesto Liptovský Hrádok 100-tisíc eur na rekonštrukciu športovej haly, Žilinský samosprávny kraj 300-tisíc eur na rekonštrukciu očného pavilónu a nákup prístrojov pre nemocnicu v Liptovskom Mikuláši a 20-tisíc eur na nákup zariadenia pre CNC pracovisko v Strednej odbornej škole polytechnickej v Ružomberku. Zvyšnú sumu vláda rozdelí medzi 47 liptovských obcí, Ružomberský katolícky kruh a Hokejové talenty MHK23, pričom najnižšie dotácie sú dvetisíc eur a najvyššia 54-tisíc eur (na rekonštrukciu miestnych komunikácií v Liptovských Sliačoch).

Rumunský parlament schválil zriadenie dvoch veliteľstiev NATO v Bukurešti

Bukurešť 23. júna (SITA) – Rumunskí poslanci dnes jednomyseľne schválili požiadavku na zriadenie dvoch veliteľstiev Severoatlantickej aliancie v Bukurešti, a to v rámci novej bezpečnostnej stratégie NATO vo východnej Európe.

Rumunský prezident Klaus Iohannis požiadal zákonodarný zbor o schválenie veliteľstiev “v kontexte ukrajinskej krízy (a) agresívnych krokov Ruska v regióne”, informovala agentúra AP.

Podľa nej 283 poslancov podporilo vybudovanie veliteľstiev pre NATO Force Integration Unit a Multinational Division South-East, ktoré budú koordinovať velenie v Rumunsku a susednom Bulharsku.

Veliteľstvá otvoria v roku 2016 a plne funkčné majú byť do roku 2018.

NATO vytvorí podobné integračné jednotky aj v Poľsku, Bulharsku a v pobaltských krajinách – Estónsku, Lotyšsku a Litve, dodala AP.

2 dod rsc

Veľká pocta: Kiska sa stal nositeľom The Freedom of the City of London

BRATISLAVA/ LONDÝN 23. júna (SITA) – Medzi nositeľov The Freedom of the City of London sa dnes zaradil prezident SR Andrej Kiska. Ako ďalej agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR, medzi držiteľov tejto pocty, ktorej prvé udelenie sa odhaduje na rok 1237, sa v minulosti zaradili aj osobnosti ako Sir Winston Churchill, Franklin D. Roosevelt, Nelson Mandela, Margaret Thatcher, Diana, princezná z Walesu, Plácido Domingo, J. K. Rowling a ďalší. “Toto ocenenie, čestné občianstvo, nedostávajú štátnici veľmi často. Potešilo ma, pretože zahŕňa pochopenie toho, že všetci úspešní ľudia by mali uvažovať o filantropii. O tom, ako by mali časť toho, čo dostali, vrátiť späť spoločnosti,” cituje tlačová správa kancelárie hlavy štátu vyjadrenie Andreja Kisku po slávnostnej ceremónii v Londýne.

Ako ďalej informuje kancelária prezidenta, udeľovanie čestného občianstva City, finančného centra Spojeného kráľovstva v Londýne, patrí medzi najdlhšie pretrvávajúce slávnostné ceremónie na svete. Prezidentovi Kiskovi ho udelili na znak narastajúcej dôležitosti ekonomických a politických vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou.

Oceneniu predchádzalo stretnutie so starostom City Aldermanom Alanom Yarrowom, ktoré sa venovalo rozvoju ekonomiky a britským investíciám na Slovensku. Rozvoj ekonomiky bude tiež témou panelovej diskusie v rámci podujatia Startup Grind, na ktorej sa prezident zúčastní dnes podvečer. Diskusia bude zameraná na prezentáciu Slovenska ako krajiny s potenciálom pre inovatívne firmy, rozvoj podnikateľských ekosystémov a vytváranie nových firiem. V sprievode prezidenta vo Veľkej Británii sú zástupcovia slovenskej podnikateľskej sféry, dodáva sa v tlačovej správe.

Taliansko a Grécko podľa Kaliňáka zlyhali pri ochrane hraníc

BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Taliansko a Grécko podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka zlyhali na plnej čiare pri ochrane svojich hraníc. Európska únia namiesto zavádzania povinných kvót pre umiestňovanie migrantov musí začať dôsledne chrániť svoje hranice a nelegálnych migrantov vracať do krajín pôvodu. Ak nelegálni migranti uvidia, že po vstupe do Európy ich čaká návrat do materskej krajiny, počet ekonomických utečencov sa podľa Kaliňáka zníži. Južným krajinám minister vnútra vyčíta nezvládnutie azylovej politiky, keď veľké množstvo nelegálnych migrantov dostáva legálne povolenia na pobyt v únii.

„Prečo robíme problémy pri udeľovaní víz Rusom, Bielorusom a ďalším, keď nemáme problém pustiť každého, kto prepláva. Keď už nelegálneho migranta mám a nedostal azyl, musí sa vrátiť do krajiny, z ktorej prišiel,“ povedal Kaliňák. Španielsko podľa ministra priznalo, že v minulosti urobilo chyby a priznávalo nelegálnym migrantom legálne povolenia. Po zmene prístupu začalo nelegálnych migrantov vracať a vlna utečencov sa znížila. Kaliňák rovnako upozornil, že Európa sa zatiaľ nevie vyrovnať ani s migráciou vlastných obyvateľov. Zavedenie povinných kvót Európskou úniou preto vníma minister vnútra ako pokrytectvo a farizejstvo.

Slovensko podľa Kaliňáka roky pomáha utečencom, ktorých si vyberá z utečeneckých táborov. Na Slovensku im poskytne zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, ubytovanie, keďže ide prevažne o matky s deťmi a pripraví ich na cestu do finálnej krajiny. Ročne v minulosti takto pomohlo 150 utečencom, neskôr 300 ľuďom, dnes zvláda 600 ľudí ročne. Minister hovoril aj o rokovaniach s Rakúskom, ktorému by Slovensko pomohlo pri dočasnom umiestňovaní migrantov najmä zo západného Balkánu. Pre plné kapacity v Rakúsku by čakanie na azylové konanie strávili v slovenských zariadeniach.

Únia sa podľa Kaliňáka musí sústrediť na pomoc africkým krajinám, problém s utečencami sa musí riešiť v štátoch, kde vzniká. Minister vnútra zároveň pripustil, že Slovensko musí mať pripravenú časť voľných kapacít pre prípad eskalácie konfliktu na Ukrajine, keďže nikto nevie, ako bude Rusko postupovať.

Čislák dal garanciu, že štátna poisťovňa nezníži platby

BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Regionálnym nemocniciam združeným v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) by Všeobecná zdravotná poisťovňa mala ponechať aj počas tretieho kvartálu tohto roka platby v rovnakej výške ako doposiaľ. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) ako stopercentný akcionár poisťovne dalo takýto prísľub asociácii počas rokovania odvetvovej tripartity. ANS ešte uplynulý týždeň informovala, že VšZP chce nemocniciam znižovať úhrady od júla tohto roka, upozorňovala pritom, že takýto krok by mohol narušiť sociálny

„Tak, ako to bolo dohodnuté doteraz, VšZP kvartálne zazmluvňovala navyše financie v ústavných zdravotníckych zariadeniach, je garancia a prísľub ministra zdravotníctva, že takto to pôjde aj naďalej a snažíme sa, aby na jeseň to bolo zakotvené aj v legislatíve a to zvýšeným percentom za poistencov štátu,“ povedala riaditeľka komunikačného odboru na MZ Zuzana Čižmáriková. Výška tohto percenta zatiaľ nie je prepočítaná.

„Z toho pohľadu môžeme naďalej garantovať rovnakú kvalitu zdravotnej starostlivosti, čo sa týka platov nebude dochádzať k žiadnym zmenám a tak isto ani prepúšťania,“ povedal prezident ANS Marián Petko na margo prísľubu k platbám od VšZP. Rovnakú garanciu a teda ponechanie platieb na súčasnej úrovni aj počas nasledujúceho kvartálu dostala podľa Petka asociácia už pred časom od súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union. Prezident ANS tvrdí, že peniaze pokryjú iba zákonné zvýšenie miezd, nevidí teda priestor na ďalší rast platov, ktorý požadujú odborári.

VšZP zvyšovala platby zdravotníckym zariadeniam naposledy v januári, súkromné zdravotné poisťovne v marci.

Sikorski odstúpil z funkcie predsedu poľského parlamentu

Varšava 23. júna (SITA) – Predseda poľského parlamentu Radoslaw Sikorski sa dnes oficiálne vzdal svojej funkcie. Ide o dôsledok škandálu súvisiaceho s odpočúvaním rozhovorov poľských politikov, ktorý je známy aj ako Waitergate.

O funkciu predsedu Sejmu sa chce za Občiansku platformu (PO) uchádzať Malgorzata Kidawová-Bloňská a za Zväz demokratickej ľavice (SLD) Jerzy Wenderlich, ktorý bude podľa poľských médií parlament medzičasom viesť ako vekom najstarší poslanec.

Podľa neoficiálnych informácií z poľského parlamentu, na ktoré sa odvolalo Radio Zet, by l voľbe nového predsedu mohlo dôjsť už dnes.

Nedávny únik spisov z vyšetrovania vlaňajšieho škandálu okolo odpočúvania verejných činiteľov a ich zverejnenie na internete malo nedávno za následok demisiu troch ministrov a troch námestníkov ministrov. Zámer odstúpiť oznámil vtedy aj Sikorski.

Toto rozhodnutie členov svojej vlády, ktorí sa počas svojich návštev v luxusných reštauráciách stali obeťou nelegálneho odpočúvania, ocenila poľská premiérka Ewa Kopaczová ako prejav zodpovedného prístupu voči štátu.

Súčasne upozornila, že jediným výsledkom rok trvajúceho vyšetrovania prípadu na prokuratúre je zatiaľ únik spisov, čo podľa nej podrýva dôveru občanov k tejto inštitúcii.

12 pel dem

Zvážime preventívny zákaz extrémistických podujatí, vyhlásil Fico

BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Vláda SR zváži zmenu legislatívy, aby bolo možné preventívne zakázať zhromaždenia extrémistov, ktoré by mali ohrozovať verejný poriadok. Vyhlásil to dnes pre médiá predseda vlády Robert Fico po tom, čo spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom slávnostne odovzdali vyznamenania 15 policajtom. Tí zasahovali proti extrémistom počas sobotnej demonštrácie proti prisťahovalectvu v Bratislave.

“Žiadne ľudské právo nie je absolútne, voči každému existujú výnimky a obmedzenia, a to sa určite týka aj slobody prejavu a práva na zhromažďovanie,” vyhlásil Fico. Pokiaľ podľa neho existuje riziko, že by nejaké podujatie malo viesť k ničeniu verejného majetku alebo k útokom na ľudí, určite je to dôvod na obmedzenie takýchto práv. Súčasné právne predpisy však podľa Fica takúto možnosť pripúšťajú len veľmi vágne. Ak bezpečnostné zložky pred konaním podujatia dostanú informácie o možných rizikách, mali by mať v budúcnosti plné právo v záujme ochrany občanov a majetku podujatie zakázať. “Je to štandardný európsky demokratický prístup,” povedal premiér.

“Asi by nemal nikto problém s tým, ak by sme zakázali protest extrémistov pred rómskou osadou,” dodal k problematike zákazov verejných podujatí minister Kaliňák. Násilné demonštrácie podľa neho odčerpávajú polícii značné finančné prostriedky a priamo ohrozujú zdravie občanov. Podľa predsedu vlády je Slovensko jednou z krajín s najvyššou mierou slobody prejavu. “Ak je možné v rámci Európskeho dohovoru a ústavy robiť aj obmedzenia v záujme ochrany bezpečnosti štátu, tak je našou povinnosťou ich urobiť,” dodal s tým, že ak niekto bude kričať, že to nie je potrebné, tak chráni extrémistov a

V súvislosti so sobotňajším protestným zhromaždením v Bratislave skončili na polícii pre podozrenie z útoku na verejného činiteľa dve osoby. Pre podozrenie z prečinu výtržníctva, keď na nádvorie Bratislavského hradu počas cyklistických pretekov vnikla skupina približne 300 osôb a následne sa začali potýčky, polícia zadržala celkom 27 osôb. Ďalších 45 osôb policajti zadržali na Židovskej ulici po tom, čo hádzali kamene a iné predmety na služobné motorové vozidlá parkujúce na Staromestskej ulici. Z prečinu výtržníctva poverený príslušník policajného zboru obvinil ďalšie tri osoby, ktoré policajti zadržali na mieste činu po tom, čo poškodili na Predstaničnom námestí dve služobné motorové vozidlá polície. Z celkového počtu zadržaných osôb pre podozrenie z trestnej činnosti je 41 občanov Českej republiky, ktorí sú podozriví z prečinu výtržníctva.

V Bratislave sa v sobotu 20. júna uskutočnilo protestné zhromaždenie s názvom „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“. Zhromaždení protestovali proti prílevu imigrantov do Európy. Zároveň sa v hlavnom meste uskutočnilo aj zhromaždenie “Spoločne proti nenávisti – Bratislava blokuje“, kde sa zišlo približne dvesto ľudí.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Grécko a veritelia sa môžu dohodnúť, tvrdí Fico

BRUSEL 22. júna (SITA) – Vo všeobecnosti sa konštatuje, že návrh Grécka, ktoré predložilo veriteľom, je krok správnym smerom a mohla by vzniknúť dohoda. Uviedol to slovenský premiér Robert Fico po skončení mimoriadneho summitu venovanému situácii v Grécku. Podľa predsedu vlády doručilo Grécko nový návrh o desiatej ráno v pondelok a veritelia nedokázali do začiatku summitu pripraviť odborné stanoviská. “Očakáva sa, že dohoda by mohla vzniknúť do stredy do večera, aby vo štvrtok Európska rada mohla túto dohodu zobrať na vedomie, aby sa mohli popripravovať technické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu dohody,” povedal Fico.

Podľa premiéra je zarážajúce, že až 75 % výdavkov Grécka sú verejného charakteru – na mzdy, sociálne transfery a dôchodky. Viaceré krajiny konštatovali, že je potrebné sústrediť sa na tento balík. Grécku veritelia odporučili, aby viac pozornosti venovalo výdavkom, nie príjmom. “Viaceré krajiny veľmi jasne povedali, že nebudú súhlasiť so žiadnymi manévrami, pokiaľ ide o dlh Grécka. Každý zdôrazňoval, že Grécko potrebuje predovšetkým štrukturálne reformy a nie odpustenie dlhov, alebo nejaké iné spôsoby uľahčenie povinností,” povedal premiér.

Je v záujme eurozóny, aby Grécko v nej zostalo, pretože prípadný odchod by narušil celkovú váhu a význam eurozóny, prízvukoval premiér.

Fico tiež konštatoval , že je pripravený aj krízový režim. Summit zvolaný na štvrtok a piatok by tak pokračoval aj cez víkend. “Jednoducho premiéri a hlavy štátov sú pripravení na to, aby za každú cenu boli dosiahnuté dohody a nenechali sme tento problém visieť vo vzduchu,” uzavrel Fico.

V novom návrhu reforiem Grécko ponúklo postupný nárast dôchodkového veku k hranici 67 rokov a obmedzenie predčasných dôchodkov. Rovnako ponúklo reformu dane z pridanej hodnoty (DPH) a stanovenie hlavnej sadzby na úrovni 23 %. Prisľúbilo tiež dodatočné dane zacielené na firmy a bohatú vrstvu.

Summit eurozóny ocenil nové reformné kroky Atén

Brusel 23. júna (SITA) – Mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý sa skončil v pondelok krátko pred polnocou, vyústil do politického odkazu, že nové proreformné návrhy gréckej vlády sú podstatným dokumentom, ktorým sa v najbližších dvoch dňoch budú zaoberať Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Ministri financií eurozóny dostali čas do stredajšej polnoci, aby odobrili alebo odmietli reformné úsilie Atén.

Rokovania medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a jeho 18 rezortnými kolegami na summite eurozóny podľa očakávania skončili bez prelomového rozhodnutia ohľadom novej finančnej pomoci pre Grécko.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po skončení summitu uviedol, že návrhy, ktoré grécka vláda v pondelok predložila na posúdenie – hoci prišli s určitým oneskorením -, sú významným krokom pre splnenie očakávaní troch hlavných veriteľov zapojených do záchranného procesu gréckych štátnych

“Verím, že euroskupina v stredu dodá výsledky, ktoré potom vo štvrtok budú predložené Európskej rade. Som presvedčený, že to nie je len náš zámer dokončiť rozhodovací proces v priebehu tohto týždňa – dokončíme proces ešte tento týždeň,” vyjadril nádej predseda exekutívy EÚ.

Na druhej strane litovská prezidentka Dalia Grybauskaite uviedla, že pondelňajší summit bol dobrý z hľadiska procesu, avšak zlý čo sa týka samotného výsledku.

“Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých. Ešte stále nemáme pocit, že grécka vláda naozaj chápe, čo by sa mohlo stať … ak nezoberie zodpovednosť za budúcnosť krajiny do vlastných rúk,” pripomenula litovská prezidentka.

O osude Grécka budú rozhodovať už v stredu ministri financií eurozóny, ktorých rozhodnutie potom ovplyvní priebeh dvojdňového summitu EÚ (25.-26. júna).

USA privítali predĺženie sankcií EÚ voči Rusku a jej jednotný postoj

Washington 23. júna (SITA) – Spojené štáty privítali pondelňajšie predĺženie sankcií Európskej únie voči Rusku pre jeho akcie na Ukrajine a zdôraznili, že medzinárodné spoločenstvo zostáva voči agresii Moskvy jednotné.

Tento krok EÚ je “známkou rozhodnosti medzinárodného spoločenstva zaistiť, aby prezident (Vladimir) Putin rešpektoval základné medzinárodné normy,” citovala agentúra DPA hovorcu Bieleho domu Josha Earnesta.

Ministerstvo zahraničných vecí USA zdôraznilo, že sankcie sú spojené s uplatnením mierového plánu z Minska.

“Dúfame, že všetky krajiny odsúdia agresívne akcie Ruska na Ukrajine a pripoja sa k medzinárodnému spoločenstvu uvalením sankcií,” povedal hovorca John Kirby.

3 žab dem