BRATISLAVA – Predseda parlamentu Peter Pellegrini varuje pred tým, že Ústavný súd SR sa môže stať nefunkčným. Reagoval tak na dnešné rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku nevymenovať až do volieb žiadneho nového ústavného sudcu, pričom o tejto otázke chce rokovať s parlamentnými stranami a vedením Národnej rady SR po marcových voľbách.
Pellegrini na takýto postup nevidí dôvod. Ako zdôraznil na dnešnej tlačovej besede, ústava bude znieť a platiť rovnako vo februári, ako aj v marci alebo v apríli. Pellegrini pritom upozornil, že už teraz súdu chýbajú z 13-členného pléna dvaja sudcovia a 28. februára odchádza ďalší. Ak by ústavný súd potreboval po februári rozhodovať o nejakej veci v pléne, kde je treba na rozhodnutie minimálne sedem hlasov, tak pri desiatich členoch sa môže stať, že plénum toho nebude schopné. Pellegrini sa v súvislosti s voľbami spýtal či môže byť záujmom alebo cieľom mať po 28. februári nefunkčný ústavný súd a jeho plénum, ktoré pravdepodobne môže potrebovať rozhodnúť aj o prípadnej sťažnosti na voľby. „Dúfam, že je to len rečnícka otázka,“ dodal.
Predseda parlamentu zopakoval, že z pohľadu Národnej rady SR je situácia zrejmá a bolo by dobré, ak by prezident z kandidátov, ktorých parlament zvolil, vymenoval chýbajúcich sudcov. Ak má Kiska pochybnosť pri jednej skupine kandidátov – či má piatich, alebo troch, keďže dvaja sa medzičasom vzdali kandidatúry, tak pri ďalších dvoch kandidátoch zvolených v decembri parlamentom nemá mať prečo pochybnosť, myslí si Pellegrini. Šéf parlamentu nevidí dôvod na zmenu ústavy.
V ústave je delenie moci, Slovensko je parlamentná demokracia a nie prezidentský systém a prezident musí rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Nemôžeme pristupovať k novelizáciám ústavy len preto, že niekomu sa nepáčia nejaké ustanovenia alebo ich spochybňuje. Zároveň dodal, že ho mrzí postoj prezidenta, ktorý by pravdepodobne chcel mať viac kompetencií, ako mu dnes ústava priznáva.
Prezident Andrej Kiska zatiaľ nerozhodol o kandidátoch na ústavných sudcov, a to ani o trojici Eva Fulcová, Miroslav Duriš a Juraj Sopoliga, v prípade ktorých má konať na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR a ani o dvojici kandidátov Jana Laššáková a Mojmír Mamojka zvolených v decembri Národnou radou SR. Ako dnes informoval prezident Kiska, bezprostredne po parlamentných voľbách bude so zvolenými predstaviteľmi parlamentných politických strán a Národnej rady SR hovoriť o tom, ako bude postupovať ďalej. Prezident zdôraznil, že je podľa ústavy povinný dbať o riadny chod ústavných orgánov.
„Musím dnes konštatovať, že vo vzťahu k ústavnému súdu som vyčerpal všetky ústavné možnosti svojej povinnosti prispieť k riadnemu chodu tohto ústavného orgánu. Musí preto nastúpiť riešenie, na ktoré potrebujeme dohodu s národnou radou,“ vysvetlil svoje rozhodnutie.
Prezident pôjde na takéto rozhovory po parlamentných voľbách iba s dvoma zámermi – “ako zvýšiť autoritu a dôveru v ústavný súd, jeho rozhodovanie a každého jedného sudcu, ktorému sa dostane česť pôsobiť v tejto najvyššej súdnej inštancii a ako do budúcnosti predísť akýmkoľvek sporom v otázke kompetencií pri vymenovaní sudcov ústavného súdu.”
Prezident Andrej Kiska v júli 2014 zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov vymenoval iba jednu – Janu Baricovú. Mal pritom vybrať trojicu nových sudcov. Prezident tak neurobil s odôvodnením, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu a nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Neúspešní kandidáti sa obrátili na ústavný súd a namietali v sťažnostiach porušenie ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a práva na vstup do verejných služieb svojej krajiny.
V marci 2015 tretí senát Ústavného súdu SR rozhodol, že Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval. Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol. Ďalší dvaja kandidáti na ústavných sudcov Ján Bernát a Imrich Volkai stiahli svoje sťažnosti. Po písomnom doručení rozhodnutia tretieho senátu ÚS sa však prezident Kiska opäť obrátil na tento súd v júli a požiadal ho o výklad svojich kompetencií v súvislosti s vymenovávaním ústavných sudcov.
Dôvodom bolo podľa Kisku to, že Ústavný súd SR mu pri rozhodnutí o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov poskytol dve stanoviská, ústne vyhlásené a písomné, a tie sa rozchádzajú. Ústavný súd SR odmietol žiadosť prezidenta Kisku o výklad a písomné odôvodnenie tohto rozhodnutia zverejnil súd koncom októbra minulého roka.