Politika Domáce Top

Politici pri Ústavnom súde zlyhali. Záujem o lukratívne taláre totiž prudko opadol

Zdroj: TASR / Martin Baumann

BRATISLAVA – Stále menej kandidátov na výber. Politické hry a neochota zvoliť dostatočný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu v predošlých troch voľbách vyústili do toho, že o lukratívny talár je čoraz menší záujem. Do v poradí už štvrtej voľby sa totiž prihlásilo iba 16 kandidátov. S výnimkou dvoch sa každý z nich už o zvolenie za sudcu Ústavného súdu neúspešne uchádzal v niektorom z predchádzajúcich výberov. Vtedy im hlasy poslanci nedali. 

 

Posledná príležitosť na podanie prihlášok do júnovej voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu vypršala dnes na pravé poludnie. Ako informoval predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej, do Národnej rady bolo doručených dokopy 16 prihlášok. Menovite sa o post ústavného sudcu budú opäť uchádzať: Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka a Robert Šorl. Novými kandidátmi sú Rudolf Čirč a Peter Kubík.

Voľba sa uskutoční na schôdzi parlamentu, ktorá začína 18. júna. Uchádzačov ešte predtým čaká vypočúvanie pred poslancami a zástupcami prezidenta na Ústavnoprávnom výbore NR SR.

Poslancov čaká ďalšia voľba kandidátov na ústavných sudcov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Najskôr to bolo o Ficovi

K štvtrej voľbe za necelého pol roka bude musieť prísť preto, že v predošlých troch pokusoch  neboli poslanci ochotní a schopní zvoliť dostatočný počet kandidátov. Záujem o talár ústavného sudcu bol pritom medzi osobnosťami z oblasti práva na začiatku značný. Do prvej voľby sa prihlásilo až 39 kandidátov.

Februárová voľba sa niesla v znamení kandidatúry bývalého premiéra Roberta Fica a takmer spôsobila vážnu koaličnú krízu. Objavili sa totiž nepotvrdené informácie, že Fico rokoval o podpore pre seba aj s poslancami Kotlebovej ĽS NS. Pre tieto podozrenia koaliční partneri Smeru-SD trvali na tom, aby obyvkle tajná voľba bola zrazu verejná. S tým však Smer-SD nesúhlasil. Výsledkom bolo, že po niekoľkých neúspešných koaličných radách nebol zvolený žiaden kandidát. Od 16. februára, kedy skončil mandát deviatim z trinástich sudcov, tak Ústavný súd fungoval iba so štyrmi členmi, ktorí sa preskupili do jediného funkčného senátu. Plenárne rozhodnutia nemohol súd prijímať vôbec. Poslanci, ktorí to mali na svedomí, však vtedy záležitosť zľahčovali.

Prvá voľba bola hlavne o Robertovi Ficovi. Ten sa nakoniec rozhodol kandidatúru stiahnuť. Zdroj: Glob.sk / David Duducz

Fiasko sa opakovalo

Do druhej, marcovej voľby sa prihlásilo menej, už iba 29 uchádzačov. Koalícia tvrdila, že teraz má skutočne záujem zvoliť kandidátov, z ktorých by prezident mohol menovať nových ústavných sudcov. Napriek týmto slovám sa však podarilo zvoliť namiesto plného poštu 18 kandidátov iba 8. Prezident Andrej Kiska preto chvílu váhal, či vyberať aj z neúplného počtu, avšak vzhľadom na kritickú situáciu na Ústavnom súde sa rozhodol vymenovať troch z nich – Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára. Fiačana a Szigetiho zároveň menoval za predsedu, respektíve podpredsedu Ústavného súdu. O zvyšných 5 kandidátoch nerozhodol.

Nasledovať tak musela tretia, májová voľba. Do tej sa prihlásilo už iba 24 kandidátov. Poslanci opäť hovorili o tom, ako chcú zvoliť kandidátov, aby mohol byť Ústavný súd kompletný. Opäť však ostalo iba pri rečiach. Vybrali štyroch. Prezident, ktorý tak nemal opäť na stole kompletný zoznam, sa rozhodol už nevymenovať nikoho. Predtým vyberal z neúplného počtu iba preto, aby zabezpečil riadny chod ústavných orgánov a súd mal predsedu a funkčné plénum.

Na pomyselnej čakacej listine je tak teraz 9 zvolených kandidátov.

Z druhej voľby Andrej Kiska vymenoval troch ústavných sudcov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Už bez Kisku

Nech už júnový výber kandidátov na sudcov Ústavného súdu dopadne akokoľvek, isté je, že konečné slovo pri menovaní sudcov už nebude mať prezident Andrej Kiska. Toho totiž 15. júna vystrieda vo funkcii Zuzana Čaputová.

Nová prezidnetka tak bude musieť hneď od prvých dní riešiť zásadné otázky vplývajúce priamo na chod Ústavného súdu. Ten momentálne funguje so siedmimi členmi z trinástich. Má dva funkčné senáty zo štyroch a prijímať môže aj plenárne rozhodnutia. No kedže na ne potrebuje aspoň sedem sudcov, ak by jeden z nich nebol práceschopný, plénum sa znefunkční. Obsadiť šesť voľných miest čo možno najskôr je preto nevyhnutné.