Domáce Spoločnosť Politika

Poslanci o dôchodkovom strope nehlasovali. Rozhodne sa až v januári

Ak nebude zákon, bude referendum. Podpisy sa už zbierajú. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA – Hlasovanie o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má od júla budúceho roka zaviesť strop na vek odchodu do dôchodku, parlament opäť posunul. O osude ústavného zastropovania penzijného veku by mali poslanci rozhodnúť až na januárovej schôdzi. Procedurálny návrh na presunutie hlasovania na januárovú schôdzu parlamentu podal poslanec za Smer-SD Ján Podmanický.

Tento návrh zdôvodnil tým, že deklarovaná podpora sa pohybuje okolo ústavnej väčšiny a niektorí poslanci prejavili záujem o tomto návrhu ešte rokovať. Procedurálny návrh na presun hlasovania podal Podmanický aj na októbrovej schôdzi, po ktorom poslanci hlasovanie o ústavnom strope na penzijný vek presunuli na november.

Podľa navrhovaného ústavného zákona by ľudia na Slovensku mali ísť do penzie najneskôr v 64 rokoch. Poslanci za Smer-SD Jana Vaľová a Erik Tomáš podali ešte na októbrovej schôdzi pozmeňujúci návrh, aby žena, ktorá vychovala jedno dieťa, mala právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, mohla by ísť najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi má mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.

Za posunutie návrhu ústavného zákona do druhého čítania v septembri hlasovalo 93 poslancov, 29 bolo proti a 19 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Návrh podporili aj niektorí poslanci za stranu Most-Híd, spomedzi opozičných poslancov zaň hlasovali poslanci za hnutie Sme rodina a poslanci za ĽS Naše Slovensko.

Navrhovaný ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do návrhu ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že “každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda”. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.

Opozícia je proti

„Zastropovanie dôchodkov odmieta podporiť aj časť koaličných poslancov, pretože si uvedomujú, že je nebezpečný pre túto krajinu,“ uviedla dnes poslankyňa za OľaNo Soňa Gaborčáková, podľa ktorej by sa v prípade zastropovania dôchodky stali neudržateľnými a Slovensko by sa vydalo gréckou cestou. „To znamená, že ďalšiu generáciu by čakali výrazné škrty. Zároveň teda návrh ľuďom nepomôže. Pričom návrh, ktorý predstavilo naše hnutie je výrazne sociálnejší. Ak niekto začne robiť skôr, do dôchodku pôjde skôr. To znamená, že ak už má odpracovaných 40 rokov a má zdravotné problémy, môže odísť do dôchodku aj keby bol jeho vek iba 60 rokov. Pričom v prípade návrhu Roberta Fica bude drieť ešte ďalšie štyri roky,“ dodala Gaborčáková.

Poslanec Eduard Heger pripomenul, že OĽANO považuje návrh Smeru na zastropovanie dôchodkov za nespravodlivý. „My sme priniesli alternatívu, ktorá je spravodlivým a zodpovedným riešením. Navrhli sme skorší odchod do dôchodku po odpracovaní 40-tich rokov, pretože si uvedomujeme, že sú dnes na trhu práce ľudia, ktorí sa cítia z objektívnych dôvodov zodraní,“ uviedol Heger.