BRATISLAVA – Dramatik, publicista, väzeň, politik, hovorca Charty 77, filozof a posledný československý prezident. Václav Havel zomrel presne pred siedmimi rokmi. Naposledy vydýchol na svojej milovanej chalupe na Hrádečku u Trutnova vo veku 75 rokov.
Havel je dodnes na Slovensku vnímaný kontroverzne. Pripisuje sa mu napríklad vina za zlikvidovanie ťažkého zbrojného priemyslu. Pravdou však je, že ukončenie takzvanej „špeciálnej“ výroby na Slovensku a následnú snaha o konverziu na civilnú produkciu, podpísali už komunisti. Vznikajúce Kresťansko-demokratické hnutie mu vyčítalo jeho verejnú podporu Verejnosti proti násiliu v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Petržalčanom zasa prekážalo, že o Petržalke sa vyjadril ako o „kurníku“.
Jeho aktivita z čias odporu voči komunistickému režimu, kedy svoje názory na slobodu a ľudské práva neváhal šíriť napriek niekoľkým trestom vo väzení, nebola časťou verejnosti na Slovensku nikdy poriadne docenená. Jeho filozofická a publikačná činnosť oslovila len zlomok Slovákov, dokonca aj spomedzi intelektuálov.
Ako Čech a prezident Československa bol tŕňom v oku aj slovenským nacionalistom. Keď na výročie Československej štátnosti 28. októbra 1991 navštívil Bratislavu, hádzali po ňom vajíčka. Na pozíciu československého prezidenta rezignoval krátko po tom, čo bola na Slovensku v júli 1992 prijatá Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Havel však týmto krokom v politike neskončil. Stal sa dvojnásobným českým prezidentom a bol na čele Českej republiky aj pri jej vstupe do NATO či Európskej únie. Po tom, čo skončil jeho madát prezidneta sa venoval politike aj naďalej. Zároveň sa angažoval v prednášateľskej a publikačnej činnosti, čo mu vydržalo až do jeho smrti.
Po jeho smrti si ho Slovenská republika uctila vyhlásením štátneho smútku na piatok 23. decembra 2011. Dodnes však na Slovensku neexistuje žiadne námestie či ulica, ktoré by oficiálne niesli meno posledného československého prezidenta.
-
- Na snímke z 24. novembra 1989 vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel (vpravo) a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa. Zdroj: TASR/AP
-
- Na archívnej snímke z 15. mája 1991 pracovný pobyt prezidenta ČSFR Václava Havla v Bratislave. Slovenský premiér Ján Čarnogurský (uprostred) predstavil Václavovi Havlovi (vpravo) prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky Martina Porubjaka (vľavo). Zdroj: TASR – Peter Brenkus
-
- Prezident ČSFR Václav Havel navštívil 17. mája 1990 východoslovenský kraj. V popoludňajších hodinách navštívil Václav Havel štátny podnik Tesla Stropkov, na archívnej snímke Havel v rozhovore s Evou Študiovou. Zdroj: archív TASR – Alexander Buzinkay
-
- Nežná revolúcia priniesla dlho očakávanú zmenu komunistického režimu, ktorý v Československu trval približne 50 rokov. Václav Havel, bol za prezidenta zvolený 29. decembra 1989 ešte komunistickým parlamentom. Z ústavy bol vypustený článok o vedúcom postavení KSČ v štáte, začína sa postupný prechod k demokratizácii, ktorého prvým významným krokom budú prvé slobodné voľby, ktoré sa budú konať 8. a 9. júna 1990. Václav Havel prišiel na návštevu do Komárna v rámci predvolebných mítingov na Slovensku . Občania nechápapu tieto voľby ako súťaž politických strán, ale ako plebiscit medzi totalitou a demokraciou. Na snímke Václav Havel a predseda FZ Alexander Dubček 4. júna 1990 medzi obyvateľmi. Zdroj: archív TASR – Pavel Neubauer
-
- Obyvatelia Bratislavy privítali 4. júna 1990 prezidenta Českej a slovenskej federatívnej republiky ( ÈSFR ) Václava Havla, predsedu Federálneho zhromaždenia ( FZ ) Alexandra Dubčeka a predsedu federálnej vlády Mariána Čalfu. Na snímke zľava Marián Čalfa, Václav Havel a Alexander Dubček na tribúne. Zdroj: TASR – Vladimír Andor
