Veľa sa hovorí o prudkom zdražovaní, ak zrušíme klietkové chovy. Čo môžu spotrebitelia očakávať, ak by sa presadila povinnosť zrušiť klietkový chov už v roku 2027?
Problémom predloženého návrhu je to, že počíta len so zákazom produkcie, ale nie so zákazom predaja. Pokojne sa môže stať, že obchodné siete budú naďalej predávať klietkové vajcia, ale nie zo Slovenska, pretože kým slovenskí chovatelia budú mať zákaz ich výroby, chovatelia z iných krajín EÚ ho mať nebudú. To je riziko číslo jedna. Riziko číslo dva je, že bude nedostatok vajec, lebo nestihneme prerobiť dostatočné množstvo chovov na Slovensku. Potom bude nedostatok domácich vajec a je otázkou, či ich nedostatok dokážu vynahradiť tie z dovozu. Vieme, že v EÚ prerábajú klietkové chovy mnohé krajiny, tým pádom sa môže stať, že v určitých obdobiach zvýšeného dopytu bude nedostatok vajec. Nehovoriac o možnosti dovozu vajec na spracovanie z tretích krajín, ktoré by tiež mohli byť z klietkových chovov. Spotrebiteľ si musí uvedomiť, že náklady na produkciu podstielkových vajec sú až o 30 % vyššie ako pri vajciach z klietkových chovov. Takže je predpoklad, že ceny podstielkových vajec budú o tretinu drahšie z dôvodov vyšších nákladov, nižšej produkcie, vyššieho úhynu nosníc aj náročnejšej práce, ktorú si vyžaduje podstielkový chov. Svoju úlohu zohrajú aj zvýšené náklady na rekonštrukciu chovov. Nás chcú teraz prinútiť prerábať klietkové chovy, ktoré majú životnosť minimálne do roku 2030-2035. Ak budeme musieť prerobiť klietkové chovy už v roku 2027, tak nasledujúcich osem rokov budeme odpisovať do ceny vajec technológie, ktoré sa zatiaľ dali používať, ale museli sme ich vymeniť a ešte aj nové zrekonštruované technológie.
Nakoľko sme sebestačnou krajinou v produkcii vajec?
V súčasnej dobe sme na úrovni 81 %, pričom v obchodných sieťach je iba 70 % slovenských vajec a zhruba 11 % vyvážame do zahraničia. Keďže sú to prevažne klietkové vajcia, v prípade zákazu ich produkcie by nám vypadol aj tento vývoz a naša sebestačnosť by sa výrazne znížila. Tým, že prerobíme klietkový chov na podstielkový, zníži sa nám kapacita a klesne aj produkcia vajec asi o jednu tretinu. Ak chceme zachovať sebestačnosť aspoň na súčasnej úrovni, budeme musieť postaviť minimálne jednu tretinu z dnešného počtu nových hál na chov nosníc.
Ako k rušeniu klietkového chovu pristupujú členské krajiny EÚ?
V rámci Európskej únie sa neprodukujú vajcia z klietkového chovu len v dvoch krajinách, Luxembursku a Rakúsku. Vieme, že zákaz platí iba v Českej republike po roku 2027, ale tam takisto zistili, že nestihnú prerobiť chovy. Napriek tomu, že do toho investujú financie, stále majú viac ako 60 % vajec z klietkových chovov. Predpokladáme, že budú žiadať o predĺženie termínu. Čo sa týka iných krajín, v Nemecku a Belgicku sa tým zaoberajú ale v iných krajinách to zatiaľ neriešia. Aj keď sa v tomto smere tlak na krajiny zvyšuje a prerábajú svoje chovy, stále sa chová 48 % nosníc v klietkach. Tvrdenie, že v Európe sa nosnice v klietkových chovoch už nechovajú, nie je pravda. Stále je v nich takmer 160 miliónov nosníc, pričom nosnice zo Slovenska z toho tvoria iba 1,25 percenta, teda zanedbateľnú čiastku.
Ako je to s kvalitou vajec z klietkového verzus podstielkového chovu? Spotrebitelia sú presvedčení, že pri podstielkovom chove sa sliepke žije lepšie a preto má kvalitnejšie vajcia.
Kvalita vajec vôbec nesúvisí so spôsobom chovu, ale s podaným krmivom a jeho zložením. Krmivo je pritom u všetkých druhov chovu takmer alebo úplne identické, lebo sa miešajú podobné kŕmne zmesi pre všetky typy nosníc. Čiže sliepka v klietkovom chove má rovnaké krmivo ako sliepka vo voľnom výbehu aj na podstielkach a zloženie ich vajec je rovnaké. Čo sa týka čistoty vajec, tu už je rozdiel výrazný. Najčistejšie sú vajcia z klietkových chovov, pretože majú na svojom povrchu najmenej baktérií a škodlivých mikroorganizmov. Navyše ihneď po znáške smerujú dopravníkovým pásom priamo do triediarne a baliarne a odtiaľ do obchodnej siete. Človek sa vajec z klietkového chovu dotkne po prvýkrát až keď z nich doma pripravuje jedlo. K problematike čistoty a bezpečnosti vajec boli realizované viaceré výskumy aj v susednej Českej republike. Na povrchu vajec z podstielkového chovu a voľno výbehového chovu sa nachádza niekoľko 100-tisíc baktérií, čo je viac ako pri vajciach z klietkového chovu. Pri chovoch na podstielke je na podlahe podstielka iba prvý mesiac, potom sa nahrádza kombináciou podstielky a hydinového trusu. Ak sliepka znesie vajce na podstielku, ihneď sa znečistí a následne ho zašpinia aj pohybujúce sa nosnice, ktoré navyše mnohé z vajec aj rozbijú. Okrem toho je v halách na podstielkové chovy z dôvodu prítomnosti hydinového trusu vysoký objem amoniaku v ovzduší aj vysoká prašnosť. Z toho vyplýva, že medzi našimi zamestnancami nie je záujem o takúto prácu.
Nosnice sa tlačia v klietkach, to určite nie je pohodlný život. Neprejavuje sa to v kvalite vajec?
Slovenskí chovatelia majú nosnice vo všetkých spôsoboch chovu, pričom každý z nich má svoje výhody alebo nevýhody. Nedovolíme si však tvrdiť, že klietkový chov je pre nosnice nevhodný alebo že v ňom nemajú primerané podmienky. O tom jednoznačne hovoria dva ukazovatele – znáška vajec a úhyn nosníc, pretože iba spokojná sliepka dobre znáša a neuhynie. Tie sú jednoznačne najlepšie pri klietkových chovoch, kde je znáška najvyššia a úhyn najnižší. My tvrdíme, že by sme mali ponechať na spotrebiteľoch a ich rozhodnutí, aby si sami zvolili aké vajce a z akého spôsobu chovu si chcú kúpiť a skonzumovať. Nie je správne zakazovať niektorý zo spôsobov chovu, keď predaj vajec z klietkových chovov je na Slovensku dlhodobo na úrovni 75-85 % zo všetkých vajec.