BRATISLAVA – V Európskej únii sú len dve krajiny, ktoré zakázali klietkový chov nosníc. Na Slovensku aktuálne prebieha kampaň za jeho zrušenie. Predaj vajec z klietkového chovu avizujú zrušiť zahraničné obchodné reťazce už v roku 2025. Šéf Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár vysvetľuje, čo sa stane ak sa budeme s rušením klietkového chovu ponáhľať a aké sú potreby našich chovateľov, aby domáce vajcia z nášho trhu nezmizli.
Veľa sa hovorí o zrušení klietkového chovu nosníc na Slovensku. Môžete na úvod povedať, kedy reálne má skončiť?
Momentálne nie je žiadna legislatíva k chovom v klietkových systémoch, ktorá by ich zakazovala a takisto nie je takáto legislatíva schválená ani v EÚ. Aktuálne je v NR SR predložený návrh poslanca Šudíka na zákaz klietkového chovu od 1. januára 2024 s prechodným obdobím do konca roku 2027. Uvidíme ako dopadne hlasovanie v NR SR. Myslíme si, že návrh tohto zákona je nešťastný z viacerých dôvodov. V prvom rade je to legislatíva nad rámec platnej legislatívy EÚ, čo podľa môjho názoru v tomto prípade nie je správne. Ak bude platiť zákaz v rámci celej EÚ, chovatelia v SR sa situácii prispôsobia. Ak klietkový chov nosníc má byť zakázaný iba na Slovensku, alebo iba v niektorých krajinách, tak to spôsobí vážne problémy v produkcii vajec na Slovensku.
Ďalším veľkým problémom tohto návrhu zákona je veľmi krátke prechodné obdobie na rekonštrukciu chovov. Keď sme prechádzali z neobohatených na obohatené klietky, tak prechodné obdobie bolo 12 rokov a napriek tomu to väčšina krajín EÚ nezvládla. Okrem Slovenska dodržalo záväzok k 1. januáru 2012 iba ďalších 5 krajín. Ostatné krajiny to nestihli. Prechodné obdobie musí byť primerane dlhé a musí zohľadňovať dobu potrebnú na rekonštrukciu chovov.
Potom tu máme iniciatívu zahraničných obchodných reťazcov, ktoré sa zaviazali, že po roku 2025 nebudú predávať vajcia z klietkových chovov. Kvôli tomuto rozhodnutiu prebieha rekonštrukcia klietkových chovov v SR na alternatívne už od roku 2019, ale jej tempo je z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov pomalé. Zahraničné reťazce však nie sú jediné, ktoré predávajú vajcia. Domáce obchodné reťazce združené v Zväze obchodu sa zaviazali v Memorande podpísanom pred tromi rokmi, že budú vajcia z klietkových chovov predávať minimálne do roku 2030, ak to bude legislatíva umožňovať. Vajcia nakupujú aj stravovacie zariadenia a potravinársky priemysel, ktorý vyrába chlieb, pečivo, cukrárenské výrobky, cestoviny, kde sa používajú vajcia a najmä tie z klietkových chovov.
Aké prechodné obdobie je pre chovateľov primerané, aby sa stihli prispôsobiť a zmeniť klietkové chovy?
Za primerané považujeme prechodné obdobie na úrovni 12 rokov, ako to bolo pri prechode z neobohatených na obohatené klietky v nedávnej minulosti. Opakujem, že napriek relatívne dlhej dobe to mnohým krajinám spôsobilo problémy. Ak bude prijatá legislatíva k zákazu klietkových chovov nosníc na úrovni EÚ, bude tam stanovené dostatočne dlhé prechodné obdobie. Na Slovensku máme okolo 2 milióny nosníc v klietkovom chove, ale v celej EÚ je ich ešte stále 160 miliónov, čo predstavuje 48 % všetkých nosníc v EÚ. V niektorých krajinách sú tie počty obrovské. V Poľsku 39, v Maďarsku 35 miliónov, vo Francúzsku a Taliansku okolo 15 miliónov nosníc. To sú velikánske množstvá, pre ktoré sa takýto prechod nedá urobiť zo dňa na deň, ale postupne v priebehu viacerých rokov.
Dokážu chovatelia rekonštruovať klietkový chov z vlastných zdrojov, alebo nevyhnutne potrebujú finančnú podporu štátu?
Z vlastných finančných zdrojov ho nebude možné zrealizovať. Odvtedy, čo zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú predávať vajcia z klietkového chovu, chovatelia začali už v roku 2019 rekonštruovať svoje chovné systémy z vlastných finančných zdrojov. Doteraz sa nám podarilo zrekonštruovať okolo 18 % chovov. Ročne sa nedá prestavať z vlastných zdrojov viac ako 3 až 5 percent chovov, lebo ich nemáme dostatok. Ak sa má takáto rekonštrukcia urobiť, financie sú nevyhnutné, či už z EÚ alebo od štátu. Od roku 2019 však neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky na tento účel, aj preto rekonštrukcie na alternatívne chovy trvajú veľmi dlho. Napočítali sme, že v súčasnej dobe nás budú stáť okolo 75 miliónov eur. Prerobením klietkových chovov na podstielkové vznikne ďalší problém, pretože tým znížime kapacitu hál a produkciu vajec.
Ak budeme chcieť dosiahnuť pôvodnú produkciu, alebo ju navýšiť, budeme musieť postaviť ďalšie nové haly s novými technológiami, čo budú ďalšie desiatky miliónov eur. Vlani bola výzva z programu Rozvoja vidieka pre opatrenia 4.1. pre poľnohospodárov, kde sme sa mohli uchádzať o peniaze, ale keďže doteraz nebola vyhodnotená, nič nám nevyplatili. Aj táto výzva pomôže len čiastočne. Farmári totiž dokážu z požadovaných peňazí zrealizovať rekonštrukciu maximálne dvoch až troch hál, ale veľkí farmári potrebujú zrekonštruovať 20 až 40 hál. Nedá sa to uskutočniť takýmto tempom, keď dve haly predstavujú iba 10 % z toho, čo treba urobiť. No aj keby sme mali dostatok peňazí, rekonštrukcie nie je možné zrealizovať v priebehu 3 rokov, je dôležité vyčleniť financie aj na dlhšie obdobie. Producent vajec musí dodávať vajcia do obchodnej siete priebežne v podobných množstvách. Ak by kvôli rekonštrukciám výrazne znížil produkciu na 4 mesiace alebo pol roka, nahradili by ho iní producenti alebo dovážané vajcia. Návrat späť s pôvodným objemom predaja do reťazcov by mal následne veľmi problematický. Takéto riziko ohrozenia existencie si žiadny chovateľ nosníc nemôže dovoliť.