BRATISLAVA – Napriek zlepšujúcim sa číslam a poklesu chorobnosti ostáva epidemiologická situácia naďalej krehká a predčasným uvoľnením opatrení by mohlo nastať opätovné zhoršenie stavu. Vláda SR na to upozorňuje v súvislosti s návrhom na vyjadrenie súhlasu Národnej rady SR s opakovaným predĺžením núdzového stavu. Kabinet schválil návrh na stredajšom rokovaní.
Kabinet v odôvodnení predĺženia, o ktorom rozhodol 17. marca, upozorňuje na to, že naďalej dochádza k ohrozeniu života a zdravia občanov a bezprostredne hrozí, že šírením takzvanej britskej agresívnejšej mutácie ochorenia COVID-19 dôjde k ďalším nenapraviteľným a podstatným stratám na životoch alebo k zásadnému ohrozeniu zdravia na celom území Slovenskej republiky.
Predkladatelia v materiáli uvádzajú, že odhad národného reprodukčného čísla je v rozmedzí 0.8 – 0.9, čo svedčí o zlepšení epidemiologickej situácie. “Problém však je, že táto situácia nie je homogénna po celom Slovensku. Okresy na severe Slovenska ešte stále dosahujú hodnoty reprodukčného čísla nad 1.10, čo je nebezpečne vysoká hodnota pre SARS-CoV-2. Súčasne 97 percent výskytu ochorenia tvorí ‘britský’ B117 variant, ktorý je infekčnejší a smrtnejší,” upozorňujú. “V praxi to znamená, že tento variant má potenciál veľmi rýchle vychýliť reprodukčné číslo pri sebamenšom uvoľnení opatrení a v priemere na tento variant umiera viacej ľudí ako na ‘starý wuhanský’ variant,” objasňujú.
Poukazujú tiež na to, že spoločnosť ešte nie je dostatočne imunizovaná ani očkovaním, keďže zaočkovanosť proti novému koronavírusu je len nad 10 percent, respektíve nad päť percent pri druhej dávke.
Odôvodnenia, ktoré obsahovala predkladacia správa ešte doplnili o ďalšie priamo na rokovaní kabinetu.
Designovaný predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) po rokovaní spresnil, že v odôvodnení sa zvýraznilo aj to, že práve núdzový stav umožňuje promptne a adekvátne reagovať na denne sa meniace podmienky vzhľadom na mutácie nového koronavírusu či zapĺňanie voľných lôžok v nemocniciach. “Jedna z kľúčových vecí je, že nám umožňuje mať výrazne väčší počet reprofilovaných lôžok, ktoré môžu využívať covidoví pacienti v nemocniciach,” vysvetlil Heger.
Predkladatelia varujú, že nepredĺženie núdzového stavu by znamenalo riziko okamžitej eskalácie reprodukčného čísla na predošlé hodnoty 1.2 – 1.3, čo znamená zdvojnásobenie počtov infekcií každé dva až tri týždne.
“Vláda SR zastáva názor, že opätovné predĺženie núdzového stavu je v súlade s princípmi demokratického právneho štátu, v súlade s Ústavou a ústavným zákonom, je proporcionálne k sledovanému cieľu a vychádza z faktického stavu šírenia pandémie ochorenia COVID-19 a jeho britského variantu,” uzatvára kabinet v odôvodnení návrhu na vyslovenie súhlasu parlamentu.
Vláda rozhodla o opätovnom predĺžení núdzového stavu 17. marca, 40-dňová prolongácia začala platiť od 20. marca. Rozhodnutie vlády musí do 20 dní odobriť parlament. Tento systém má byť “ústavná poistka” v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike.
V súlade s ústavou
znesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Predseda ÚS Ivan Fiačan zároveň potvrdil, že právny stav sa verdiktom súdu nemení.
Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu napadla na ÚS opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. ÚS musel vo veci rozhodnúť do desiatich dní od doručenia návrhu, teda do štvrtka 1. apríla. ÚS oba návrhy minulý týždeň spojil na spoločné konanie a zároveň ich prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Podľa záveru ÚS na celom území Slovenska je prítomná hrozba epidémie a v dôsledku toho je prítomné aj ohrozenie života a zdravia osôb. “Ústavný súd je toho názoru, že vláda preto disponovala náležitým skutkovým stavom pre prijatie napadnutého uznesenia a disponovala aj náležitým právnym základom, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti štátu,” uviedol sudca spravodajca Martin Vernarský.
Aj v prípade podania generálneho prokurátora, ktorý mal zásadné námietky voči povinnému celoplošnému antigénovému testovaniu či zákazu cestovania do zahraničia na rekreačné účely, ÚS potvrdil ústavnosť opatrení. “Ústavný súd dospel k názoru, že výlučným, jediným kritériom pre posudzovanie obmedzení základných práv a slobôd v čase núdzového stavu je ich nevyhnutnosť vo vzťahu k závažnosti hrozby, ktorej čelíme, a toto kritérium zavedené obmedzenia spĺňajú,” povedal Vernarský.
K nálezu pripojili čo do výroku a odôvodnenia odlišné stanoviská sudcovia ÚS Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.