Spoločnosť Domáce Top

Presný počet bezdomovcov na Slovensku nie je známy. Pomoc pre nich stojí milióny

Bezdomovci sa združujú najmä v hlavnom meste. Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Každý z nás už nejakého stretol. Vidíme ich na uliciach, vo verejnej doprave či predávať Nota bene. Reč je o bezdomovcoch, ktorých na Slovensku nie je málo. Ich presný počet však nepoznáme, evidencia takýchto ľudí je totiž podľa úradov zložitá. Pomoc pre nich si vyžaduje peniaze od štátu, ale aj z iných zdrojov. 

 

Evidencia ľudí bez domova neexistuje na Slovensku, ale prakticky ani v iných krajinách. Je totiž nemožná, pretože pod evidenciou sa chápe zisťovanie nejakých identifikačných údajov, ktorými ľudia v ťažkej životnej situácii často nedisponujú. Spravidla však v zahraničí funguje isté zisťovanie počtu ľudí bez domova.

Na Slovensku však nefunguje ani to. “V SR v súčasnosti pravidelné zisťovanie počtu ľudí bez domova zatiaľ neexistuje. Štatistický úrad SR v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov, uskutočneného v roku 2011, dospel k počtu 23 483 ľudí bez domova, pričom sa nezameriaval na ľudí prespávajúcich na ulici / ľudí bez prístrešia. Mohlo by teda ísť o minimálny počet ľudí bez domova v SR,” vysvetľuje pre Glob.sk riaditeľ komunikačného oddelenia ministerstva sociálnych vecí a rodiny Michal Stuška.

Najhoršie je na tom Bratislava. Ľudia bez domova totiž vyhľadávajú najmä veľké mestá, kde majú najvyššiu šancu zamestnať sa či nájsť ubytovňu alebo nocľaháreň. V roku 2016 Inštitút pre výskum práce a rodiny, magistrát hlavného mesta a mimovládne organizácie narátali v Bratislave 2064 ľudí bez domova a to vrátane ľudí, ktorí žijú v chatkách či v objektoch nevhodných na bývanie. Podľa Stušku pritom len dve tretiny takýchto ľudí mali trvalý pobyt v Bratislave, zvyšok ľudí pochádza z celého Slovenska.

Bezdomovci potrebujú pomoc po mnohých stránkach. FOTO TASR / František Iván

Na pomoc ľuďom bez domova sa špecializujú najmä dva druhy zariadení. Nocľahárne poskytujú ľuďom len nocľah, počas dňa sa v nich nemôžu zdržiavať. Opakom sú útulky, v ktorých môžu bezdomovci zostať aj počas dňa.

Počet osôb prespávajúcich v nocľahárňach k 31.12.2016 predstavoval 7158 osôb a v útulkoch išlo o ďalších 2653 osôb. To však neznamená, že poznáme počet ľudí, ktorí reálne sú bez domova. Platí tu totiž pravidlo, že nie každý, kto zariadenia pre ľudí bez domova využíva je bezdomovec a nie každý bezdomovec tieto zariadenia využíva. V útulkoch či rôznych ubytovniach totiž nájdeme aj ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť nájom v hlavnom meste alebo ich ťažká situácia nárazovo pripravila o strechu nad hlavou.

Množstvo ľudí obýva napríklad opustené budovy či chatky. V množstve nocľahární totiž vyžadujú, aby človek, ktorý tam chce prenocovať, nebol pod vplyvom alkoholu. Práve to je pri ľuďoch na ulici veľký problém, lebo veľké množstvo z nich nachádza útechu práve v alkohole.

Veľa by vyriešili nájomné byty

“V roku 2016 bolo na Slovensku podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2017 celkom 38 nocľahární s kapacitou 1088 miest a 123 útulkov a iných zariadení dočasného ubytovania, s kapacitou 2912 miest. Okrem toho niektoré mestá v snahe kompenzovať nedostatok nájomných bytov podporujú tzv. sociálne ubytovne (v Bratislave ubytovňa Fortuna a Kopčany), ich celkový počet nie je známy,” tvrdí Stuška.

Práve vyšší počet nájomných bytov by mohol situáciu na Slovensku zlepšiť. V ubytovniach, nocľahárňach či útulkoch sa totiž nezdržiavajú len bezdomovci v pravom zmysle slova. Využívajú ich aj slobodné matky s malými deťmi, páry či samotári, ktorí sa zo všetkých kútov Slovenska vybrali do väčších miest hľadať prácu. Dostupnejšie nájomné bývanie by tak mohlo nielen “upratať” v evidencii ľudí bez domova, ale aj ušetriť poriadny balík peňazí. “Riešením bezdomovectva je možnosť pre človeka / rodinu bez domova znovu získať stabilné cenovo dostupné bývanie, čo si vyžaduje spoluprácu viacerých ministerstiev, samospráv, mimovládnych organizácií. To znamená, že sú potrebné najmä mestské nájomné byty, ktorých výstavbu podporuje Ministerstvo dopravy a výstavby, a ktorých je v SR v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi málo,” hovorí Stuška.

Bezdomovci v Maďarsku nesmú bývať na verejných priestranstvách. Zdroj: TASR / František Iván

Útulky pre bezdomovcov a nocľahárne majú v správe samosprávy. Ministerstvo sociálnych vecí sa však snaží dofinancovať tie projekty, na ktoré samosprávy nestačia. Ročne tak do pomoci ľuďom bez domova investujú tisíce eur, ďalšie milióny poskytli vrámci rôznych programov pre organizácie, ktoré sa problematikou ľudí bez domova zaoberajú. Všetkým organizáciám, ktoré umožňujú ľuďom bez domova u nich prespať, poskytuje ministerstvo 150 eur na lôžko mesačne.

Ministerstvo sa tiež postaralo o zákonnú úpravu pomoci pre ľudí bez domova. Je ňou terénna sociálna služba krízovej intervencie – podporuje vyhľadávanie a poskytovanie základnej pomoci ľuďom prespávajúcim na ulici, či v opustených budovách priamo na miestach, kde sa zdržiavajú, ďalej  nocľaháreň – miesto na prenocovanie, kde sa poskytuje aj základné sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum – môže ľuďom napríklad poskytovať základné ošatenie a obuv, rovnako pomoc pri vybavovaní záležitostí na úradoch a inú pomoc, stredisko osobnej hygieny, či útulok alebo domov na pol ceste – poskytuje na rozdiel od nocľahárne ubytovanie na určitý čas, väčšinou niekoľko mesiacov, počas celého dňa, nielen na prenocovanie.

Bratislava je na tom najhoršie

Všetky útulky by mali byť registrované v Registri poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý je v réžii BSK. “Podľa uvedeného registra je na území Bratislavy evidovaných 6 útulkov, z ktorých 5 je v prevádzke neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a 1 je v prevádzke právnickej osoby zriadenej obcou,” objasnil pre Glob.sk hovorca mesta Bratislava Peter Bubla. Mesto sa na financovaní týchto zariadení oficiálne podieľať nemusí, v správe ich má kraj a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vo svojom rozpočte však pre týchto ľudí majú vyčlenený istý balík. “Hlavné mesto pravidelne komunikuje, spolupracuje a je súčinné s mimovládnymi organizáciami, pracujúcimi s ľuďmi bez domova a finančne sa podieľa na zabezpečení ich fungovania. V súčasnosti je v rozpočte vyčlenených na účel pomoci ľuďom bez domova 767 540 eur,” uviedol Bubla.

Rovnako ako ministerstvo disponujú len minimálnym počtom ľudí bez domova v hlavnom meste, v roku 2016 to bolo 2064 ľudí.

V celom Bratislavskom kraji je zaevidovaných len 9 poskytovateľov sociálnych služieb v útulku, z toho je 5 neverejných poskytovateľov a 4 poskytovatelia sú zriadení/založení obcou/mestom. “Týchto 9 poskytovateľov poskytuje sociálnu službu v útulku v 12 prevádzkach, z toho 3 prevádzky sú mimo regiónu BSK. Cieľovou skupinou útulkov sú ľudia, ktorí nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, teda nemajú zabezpečené ubytovanie, stravu, nevyhnutné ošatenie a obuv, a nevyhnutné základné potreby osobnej hygieny,” vysvetlila hovorkyňa BSK Lucia Forman. Zároveň poskytujú príspevky aj na špeciálne poradenstvo určené práve ľuďom bez domova. Ide o rôzne poradenstvá, či už sociálne alebo integračné. Takýmto spôsobom sa snažia pomôcť začleniť ľuďom bez domova späť do života.

Veľká pomoc cirkvi

Hoci na útulky a nocľahárne prispieva štát aj samosprávy, peňazí skutočne nikdy nie je dosť. Organizácie, ktoré bezdomovcom pomáhajú, sa preto musia snažiť získať peniaze aj z iných zdrojov. Pravidelne sa snažia získať 2% z daní.

Práve cirkev prevádzkuje mnohé zariadenia určené na pomoc ľuďom bez domova. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Niekedy však nestačí ani to. Podľa hovorkyne Slovenskej katolíckej charity Moniky Molnárovej peniaze zo štátu nie sú dostatočné. Musia tak putovať z ich vlastných zdrojov. “Našou úlohou nie je suplovať štát v riešení problémov ľudí bez domova, ale vystupovať tam, kde ani štát, ani samospráva nestačí,” uviedla hovorkyňa. “V mnohých prípadoch nám však práve štát prostredníctvom prísnych nariadení týkajúcich sa hygieny a bezpečnosti zvyšuje finančnú náročnosť na prevádzkovanie,” podotkla Molnárová.

Okrem strechy nad hlavou sa podieľajú aj na zaraďovaní ľudí bez domova do života. “Okrem poskytnutia dočasnej strechy nad hlavou majú ľudia bez domova možnosť obrátiť sa aj na pracovníkov v sociálno-právnych otázkach, exekúciách, osobných bankrotoch, či pomoci pri hľadaní zamestnania a etablovania do života,” uviedla Molnárová.

Práve cirkev je v tejto forme charity veľmi významným hráčom. Podieľajú sa na financovaní a prevádzke veľkého množstva zariadení, určeným na pomoc ľuďom bez domova.

Venujte pozornosť Nota bene

Len málokto na Slovensku nezachytil jedinečný projekt Nota bene (v preklade Venujte pozornosť). Ide o celoslovenský časopis, ktorý na uliciach predávajú práve ľudia bez domova. Bezdomovci – či už s dokladmi alebo bez nich – sa môžu v organizácii prihlásiť a stať sa predajcom. Táto forma pomoci je rozšírená po mnohých krajinách, u nás funguje od roku 2001.

Za časopis zaplatíte 1,40 eur. Samotného predajcu časopis stojí polovicu, teda 0,70 eura, finančný rozdiel si necháva ako svoj zárobok. Časopis však nepomáha ľuďom len finančne. Vďaka tejto práci patria do komunity ľudí, majú prístup k internetu či telefónu. Práca im tiež pomáha budovať si sebaúctu a cítia sa byť súčasťou fungujúcej spoločnosti. Ľahšie sa tiež dostanú k právnej pomoci alebo pomoci pri hľadaní si práce či ubytovania.

Zatúlaný psík Gombík, ktorého majiteľ odvrhol, rozpráva o živote na ulici a pomáha deťom i dospelým pochopiť, ako sa človek ocitne bez domova a čo všetko musí urobiť, aby sa z ulice dostal. Taká je prvá ilustrovaná rozprávková kniha o bezdomovectve. Zdroj: TASR  /Štefan Puškár

Ľudia bez domova sa zapájajú aj do redakčnej práce. Časopis sa prostredníctvom svojich reportáží snaží ľuďom priblížiť životné príbehy ľudí bez domova. “Projekt Nota bene je šitý na podmienky života na ulici, preto je otvorený aj ľuďom bez občianskeho preukazu, kartičky poistenca, trvalého pobytu a financií, s rôznymi závislosťami, či so zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom,” uvádza Nota bene na svojej stránke.