S príchodom nového roka si mnohí z nás zvyknú dávať rozličné predsavzatia, pričom jedným z najčastejších novoročných záväzkov je rozumnejšie hospodáriť s peniazmi a viac šetriť. To nás motivovalo k tomu, aby sme prvú tohtoročnú tému „Zaujalo nás“ venovali práve finančnému hospodáreniu slovenských rodín. Bližšie sme sa pozreli na príjmy, výdavky a úspory našich rodín, a to aj podľa toho, či ide o rodiny s deťmi, bez detí či neúplné rodiny. Vychádzali sme pritom z údajov Štatistického úradu SR.
Najťažšie sa šetrí v neúplných rodinách. Potenciálna mesačná úspora rodiča, ktorý sám vychováva deti, je len vo výške necelých 20 EUR na jedného člena domácnosti. Čisté peňažné príjmy na osobu totiž predstavujú len 327 EUR. Naopak, partneri žijúci v spoločnej domácnosti bez detí, dokážu za mesiac usporiť až 4 – násobne viac, teda 88 EUR na hlavu. Ich čistý peňažný príjem na jedného člena domácnosti dosahuje 546 EUR. Manželia s deťmi sú schopní „odložiť bokom“ každý mesiac 49 EUR na osobu. Priemerná slovenská rodina si dokázala v roku 2014 vytvoriť finančnú rezervu vo výške 69 EUR mesačne na každého jej člena. Táto úspora predstavovala približne 18 % z jej čistých peňažných príjmov. K tomuto priemeru sa najviac približujú manželské či partnerské zväzky bez detí. Naopak, partneri žijúci v spoločnej domácnosti s deťmi sú zo svojich príjmov schopní usporiť len 9 % a neúplné rodiny dokonca len 6 %.
Úspory slovenských rodín z roka na rok rastú. V roku 2014 dokázala priemerná slovenská rodina za rok ušetriť až o dve tretiny viac peňazí ako v roku 2011. Tento trend súvisí so zlepšujúcou sa situáciou v našej ekonomike a na trhu práce, s klesajúcou nezamestnanosťou a rastúcimi mzdami, čo umožňuje slovenským rodinám aj viac sporiť. Dôležitým faktorom je ale aj opatrnejšie spotrebiteľské správanie našich rodín, ktoré si dôkladne rozmyslia, na čo minú peniaze a majú výraznejšiu tendenciu sporiť.
Prevažnú časť zo svojich celkových výdavkov vynakladáme každý mesiac na spotrebu, to znamená na kúpu rozličných tovarov a služieb. Najväčšiu časť, a to až približne polovicu, z našich spotrebných výdavkov každý mesiac minieme na potraviny a nealko nápoje a na bývanie [nájomné, voda, elektrina, plyn, údržba či oprava bytu]. Približne desatina spotrebných výdavkov slovenských rodín putuje na dopravu. A zhruba 8 % výdavkov vynakladá priemerná rodina na rekreáciu a kultúru, cca 6 % je určených na oblečenie a obuv, na služby v hoteloch a reštauráciách a služby pôšt a telekomunikácií.
A aké sú rozdiely v spotrebných výdavkoch podľa jednotlivých typov rodín? Na potraviny míňajú najviac bezdetné manželstvá, až 27 % svojich spotrebných výdavkov a najmenej, len 24 % výdavkov, neúplné rodiny. Rozdiely sú badateľné aj vo výdavkoch na zdravie. Manželia žijúci v domácnosti bez detí si môžu dovoliť vynaložiť až 5 % svojich spotrebných výdavkov na zdravie. Na druhej strane rodiny s deťmi alebo neúplné rodiny investujú do zdravia len 2 až 3 % svojich výdavkov. Pochopiteľný rozdiel je aj vo výdavkoch na vzdelávanie, ktoré sú u bezdetných rodín samozrejme nižšie ako v rodinách s deťmi. Spoločným znakom všetkých typov rodín ale je, že najviac peňazí vynakladajú na potraviny a bývanie a taktiež to, že bezdetné rodiny vynakladajú mesačne na jedného člena viac peňazí ako rodiny s deťmi.
Analytický tím Poštovej banky