Regióny Bratislava Top

PRÍRODNÝ úkaz daroval PREZIDENTKE: Dielo umelec tvoril viac ako rok a pol

BRATISLAVA – Jaroslav Beliš umeleckým menom Bello je výtvarník, ktorý stvárňuje naozaj nevídaný štýl umenia. Svoje diela tvorí v prírode, kde však aj zostávajú. Po čase zaniknú a les ich pohltí. Umelcovi to však neprekáža, všetky unikáty má zdokumentované a to mu ich stále pripomína. Svoj posledný Land art, ako sa tento štýl umenia nazýva venoval samotnej prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorú obdivoval už za čias jej kandidatúry.

 

Unikátna myšlienka trvalo inšpiratívnemu výtvarníkovi pretvoriť do reality rok a pol. „Nápad vznikol tak, že som išiel na bicykli okolo Dunaja a tam som oddychoval pri jednom takom rozkladajúcom sa strome. Začal som sa s ním hrať a vytvárať z neho figúrky lebo to drevo bolo práchnivé a dobre sa tvarovalo. Následne som figúrky začal ukladať na strom a vznikol taký zástup asi  dvadsiatich,“ prezradil Jaroslav Beliš pre Zoznam.sk ideu pre jeho poslednú inštaláciu pre prezidentku. Od tohto dňa začal zbierať materiál potrebný na zostrojenie rozmernejšieho diela.

„Keď boli prezidentské voľby, tak ma uchvátilo to, ako kandidátka Zuzana Čaputová mediálne vystupovala, bolo to niečo úžasné. Bol som taký nadšený, že som išiel do lesa a urobil som na jej počesť Land art. Z pahýlov a odpadu  vznikol zástup figúriek, bolo vo februári a všetko bolo vtedy také pusté,“ opísal výtvarník svoje prvé pokusy o vytvorenie veľkolepého diela pre prezidentku. „Ľudia chodili okolo a pýtali sa ma čo robím. Tak som odpovedal, že robím Land art pre statočnú Zuzanu. Ľudia hovorili, že nemá šancu lebo sú tam oveľa lepší a silnejší kandidáti,“ nakoniec však kandidátka Zuzana Čaputová prezidentské voľby vyhrala, z čoho bol kreatívny umelec úprimne nadšený.

Prírodnú inštaláciu z dielne výtvarníka Jaroslava Beliša nájdete pomerne ľahko. Z Dúbravskej hlavice (parkoviska) asi 200 metrov smerom na rozhľadňu vás k nej privedú biele šípky.

Čo je to Land art

Land art alebo umenie v prírode vznikalo od konca 60. rokov, kedy umelci reagovali na rôzne pohyby jednak vo svete umenia, kedy vychádzali zo svojich ateliérov a galérií do prírody. „Americká teoretička Rosalind Krauss hovorí o dielach v prírode, že sú to tzv. poznačené miesta, ktoré fungujú v prírode, ale nie sú prírodou. Pretože častokrát tieto diela postupne splynú s kolobehom prírody,“ vysvetlila kunsthistorička, ktorú si umelec prizval na otvorenie svojej vernisáže, Daniela Čarná. Jaroslav Beliš tvorí umenie v lese už takmer 11 rokov. Niektoré jeho diela sa zachovali, iné sa dávno rozpadli. Z fotiek, ktoré sú akousi spomienkou na jeho prírodné výtvory urobí budúci rok kalendár. Ľudia majú podľa neho dnes lepší cit pre ekológiu preto pri maľovaní na stromy používa iba hlinu – rozriedené blato. Čo znamená, že jeho lesné obrazy zmiznú s prvými kvapkami dažďa. „Po mesiaci, dvoch už na miestach neostane ani stopy,“ povedal umelec s tým, že z trvácnosti jeho diel si nerobí ťažkú hlavu, dôležitejší preňho je dotyk s prírodou.

Umelec sa inšpiroval sochami známeho švajčiarskeho sochára Alberta Giacomettiho.
Zdroj: fb Dúbravka

Svoju “ vizuálnu meditáciu“ skonštruoval v kráteri z druhej svetovej

Jedinečný výtvor zostrojil pán Jaroslav v dúbravskom lese. Majstrovský úkaz sa skladá zo 700 figúrok, ktoré autor zhromažďoval doma viac ako rok a pol. Špirálu do ktorej figúrky naukladal vytvoril v kráteri, ktorý v lese ostal po druhej svetovej vojne. „Jeden americký vojak sem spustil bombu lebo nechcel zbombardovať bratislavskú rafinérku. Takých kráterov je v Bratislave viac. “ objasnil. Kráter po výbuchu bomby následne vyčistil a vytvaroval do tvaru špirály. Potom sem výtvarník rozmiestnil 700 figúrok jednu za druhou, čo mu trvalo takmer dva dni. „Figúrkam som dal zlaté hlavičky a napichal som tam vlajočky so štítkami z oblečenia. Znázorňujú symboly ľudí, ktorí majú svoju dôstojnosť, čo predstavujú práve ich hlavičky. Potom telo, ktoré sa postupne rozpadáva. Tie vlajočky symbolizujú náš štatút, to čo ľudia na nás vidia, keď sa pozerajú zvonku. To ako žijeme, ako rozmýšľame, ako chodíme oblečení a tak ďalej,“ prezradil význam svojho najnovšieho prírodného diela umelec. „Visačky z oblečenia boli zbierkou mojich detí, oni ich odstrihávali zo šiat. Sú rôzne a mal som ich asi 200,“ vysvetlil umelec s tým, že ďalších 500 štítkov si odstrihol z oblečenia, ktoré bolo darované ľuďom bez domova, pracuje s nimi jeho dcéra.

Na mieste autor vyskladal už štyri podobné výstavy.
Zdroj: fb Jaroslav Beliš

Prezidentka ho svojou prítomnosť nepoctila

Prírodný kreatívec si samozrejme želal, aby na odhalenie jeho Land art inštalácie s názvom MY SME prišla aj žena, ktorej bolo celé jeho úsilie venované. Prezidentku na svoju sobotnú vernisáž preto pozval prostredníctvom komunikácie s jej kanceláriou. „Samozrejme má teraz veľa práce, ale povedala, že možno príde v súkromnom čase,“ povedal pán Jaroslav. Pre Zoznam.sk ďalej dodal, že výstavu plánuje nechať v Dúbravskom lese nasledujúce dva týždne. Nechce totiž, aby vplyvy počasia jedinečný úkaz zničili a s figúrkami má totiž ešte ďalšie plány, ktoré zatiaľ nechcel prezradiť.

Galéria
Kreativita inšpiratívneho umelca nepozná hraníc. Zdroj: fb J.Beliš
Ľudia sa nevedeli vinadívať tohto skvostu, ktorý Jaroslav zostrojil v zime. Zdroj: J. Beliš
Na maľbu v prírode využíva vždy iba prírodné materiály. Zdroj: fb J.Beliš
Aj takéto kreatúry má na konte bratislavský výtvarník. Zdroj: fb J.Beliš
navigate_before
navigate_next