BRATISLAVA – Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter (Smer-SD) v plnej miere rešpektuje kritiku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vo vzťahu k zavedeniu stropu na dôchodkový vek, ale toto opatrenie má podľa neho aj sociálny rozmer. Ako ďalej uviedol v relácii RTVS O päť minút dvanásť, za posledné roky išlo na dôchodky 8,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2034 by malo ísť o 7,6 percenta HDP.
„Znamená to, že bude pokles. Preto to strašenie je len strašením,“ povedal. V roku 2070 by mali výdavky na dôchodky stúpnuť na 10,1 percenta HDP. „My máme dnes v okolí krajiny, kde 11,12, či 13 percent HDP už teraz platia na dôchodky,“ zdôraznil. Súčasná vláda podľa Richtera nechce, aby boli ľudia na dôchodku tri, či štyri roky, alebo „aby ich z pracovísk brali rovno na cintorín“.
Nezaradený poslanec NR SR Jozef Mihál (Spolu) upozornil na to, že sa nenájde ani jeden ekonóm, ktorý by zavedenie stropu na dôchodkový vek podporil. „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislá, dala zásadne odmietavé stanovisko k takémuto spolitizovanému návrhu,“ povedal. Súčasní dôchodcovia a ľudia po pätdesiatke z toho podľa neho nebudú mať nič. Efekt zo zastropovania veku odchodu do dôchodku podľa Mihála pocítia až „Husákove deti“, ktoré však aj bez tohto kroku vedia, že ich čaká nejasná budúcnosť na dôchodku. „Chystáme zlú budúcnosť pre Husákove deti,“ tvrdí. Za spôsob, ako si vylepšiť budúci dôchodok, považuje exminister práce sporenie v druhom pilieri, špeciálne v indexových fondoch, ktoré dosahujú výnosy 8 až 11 percent ročne. Okrem toho by Mihál namiesto zastropovania penzijného veku radšej uvoľnil pravidlá pri priznávaní predčasných dôchodkov, či zvýšil dôchodkové odvody pre zamestnávateľov, ktorí dávajú ľuďom prácu v rizikových povolaniach.
Minister práce Ján Richter so svojím predchodcom Jozefom Mihálom diskutovali aj o prísune pracovníkov z krajín mimo Európskej únie na Slovensko. Slovensko podľa ministra Richtera na rozdiel od ostatných krajín V4 zostáva štátom s kontrolovaným a regulovaným prísunom pracovnej sily. Ako uviedol, na pondelkové rokovanie tripartity predloží Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, podľa ktorej by sa mali skrátiť administratívne lehoty pri príchode pracovníkov z tzv. tretích krajín. Podľa Richtera by sa mal skrátiť proces na cudzineckej polícii, a to z 90 dní na 30 dní. „My sme sa na ministerstve práce už vyzliekli donaha,“ povedal v súvislosti s prijatými opatreniami na zjednodušenie príchodu pracovníkov z krajín mimo Európskej únie.
Poslanec Mihál súčasné pravidlá príchodu pracovníkov z tretích krajín na Slovensko kritizuje. Upozornil na to, že zamestnávanie cudzincov na Slovensku presadzujú najmä veľkí zahraniční investori z automobilového, či elektrotechnického priemyslu, ktorí dostali od štátu veľké dotácie, lacné pozemky a daňové úľavy a teraz žiadajú lacnú pracovnú silu z tretích krajín. „Pustite sem Srbov alebo Ukrajincov za podmienky, že ten zamestnávateľ, ktorý ich tak veľmi chce, im ponúkne mzdu vo výške 1,5-násobku minimálneho mzdového nároku,“ povedal. Predtým, ako zamestnávateľ na Slovensko privedie pracovníkov z tretích krajín, by však mal podľa Mihála mzdu v takejto výške ponúknuť najprv ľuďom zo Slovenska.