BRUSEL – Výsledok rokovaní ministrov financií členských štátov eurozóny o ďalšom postupe v gréckej dlhovej kríze je otvorený. Grécky návrh reforiem spoločne posúdili Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Na základe správy veriteľských inštitúcií má teraz Euroskupina rozhodnúť, či s Gréckom vstúpi do rokovaní o novej finančnej pomoci. Ministri zasadajú v Bruseli od 15:00 SELČ. Podľa medializovaných informácií veriteľské inštitúcie označili grécke návrhy za možný základ pre rokovania o novej finančnej pomoci z Európskeho programu pre stabilitu (ESM), tzv. trvalého eurovalu.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová uviedla, že od stretnutia v Bruseli očakáva výrazný pokrok a európsky komisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici označil nový grécky plán za “významné gesto”. Pred začiatkom schôdzky Euroskupiny však viacerí účastníci upozornili, že za kľúčovú otázku považujú obnovenie dôvery v schopnosť Atén plniť sľubované reformy. Pochybnosti zaznievajú najmä z Nemecka. Nie je tiež isté, či sa na krízovom stretnutí Euroskupiny bude hovoriť aj o prípadnej reštrukturalizácii dlhu Grécka.
“Budú to mimoriadne náročné rokovania… Problém je, že koncom roka sme boli v situácii, ktorá napriek všetkej skepse predchádzajúcich rokov vyzerala veľmi nádejne, v posledných mesiacoch a hodinách sa to ale všetko neuveriteľným spôsobom zničilo,” uviedol nemecký minister Wolfgang Schäuble. “Čelíme výpadkom vo financovaní, ktoré prekonávajú všetko, čo sme museli riešiť v minulosti,” dodal minister. Schäubleho slovenský rezortný kolega Peter Kažimír upozornil, že za “veľmi problematickú” považuje analýzu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu. Naznačil tiež, že predložené návrhy nemusia postačovať na schválenie pomoci z trvalého eurovalu.
Podľa francúzskeho ministra Michela Sapina partneri v eurozóne musia mať istotu, že sľubované reformy grécka vláda aj v praxi uskutoční. Paríž sa nevyhýba ani diskusii o reštrukturalizácii gréckeho dlhu, riešením však nemá byť zníženie jeho nominálnej hodnoty, keďže to pre mnohé štáty eurozóny predstavuje “červenú čiaru”, dodal Sapin. Obnovenie dôvery v reformné úsilie Atén označil za kľúčové aj holandský šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Ako dodal, nie je isté, či sa ministri v sobotu dopracujú aj k diskusii o tom, ako uľahčiť Grécku splácanie dlhu.
Grécko veriteľom vo štvrtok zaslalo nový návrh reforiem, ktorý má krajine zabezpečiť pomoc a odvrátiť odchod krajiny z eurozóny. V aktuálnom návrhu Grécko žiada o úverový program z mechanizmu ESM 53,5 mld. eur, ktorý má krajine pomôcť s obsluhou dlhu do roku 2018. Vlády návrh reforiem, ktorý má byť základom pre ďalšie rokovania s veriteľmi, schválil v sobotu ráno grécky parlament.