BRATISLAVA – Len päť mesiacov pred parlamentnými voľbami stratila koalícia väčšinu. Z klubu Most-Híd odišli dvaja poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Sieť. Martin Fedor a Katarína Cséfalvayová dnes už ohlásili vstup do ďalšej strany – Dobrá voľba Tomáša Druckera. Týmto krokom vraj ukázali svoje pomýlené hodnoty. Za ich odchodom môže byť aj riziko, že by sa do parlamentu už s Mostom-Híd nedostali, nakoľko preferencie strany klesli v prieskumoch pod hranicu zvoliteľnosti. Aj práve preto sa maďarský volič stal zrazu zaujímavým pre mnohých politikov. O tom, ako aktuálnu situáciu vníma a čo si myslí o krokoch niektorých politických súperov, sa Glob.sk porozprával v rozhovore s podpredsedom Národnej rady a predsedom Mostu-Híd BÉLOM BUGÁROM (61).
Z poslaneckého klubu Most-Híd najprv odišiel Martin Fedor, následne ohlásila svoj odchod aj Katarína Cséfalvayová. Čo sa v strane vlastne deje?
– Nič. Deje sa fakticky to, že pár mesiacov pred voľbami niektorí, ktorí mali väčšie ambície, si hľadajú nové miesta v iných stranách. Pán poslanec Fedor bol veľmi korektný, už dlhšie hovoril o tom, že svoju budúcnosť nespája s Mostom-Híd. Teda, že vydrží maximum a následne povie, že odchádza niekde inde. Čiže, jeho rozhodnutie mi dopredu oznámil a ubezpečil ma, že bude hlasovať za poslanecké návrhy, ktoré sa týkajú programového vyhlásenia vlády.
Katarína Cséfalvayová v máji 2018 dokonca ohlásila svoj vstup do strany Most-Híd.
-Áno, ale myslím si, že asi mala väčšie ambície aj v rámci strany. Pomáhala nám vo veciach týkajúcich sa zahraničnej politiky. Spolu sme chodili na rôzne stretnutia predsedov Európskej ľudovej strany. Možno, že je dokonca jediná predsedníčka zahraničného výboru, ktorá toľko cestovala. Trošku sa čudujem jej odchodu, pretože dôvody, ktoré uviedla, sú podľa mňa nepravdivé. Hovorila o tom, že strana stráca hodnoty. Ale práveže naša strana sa ako jediná v rámci koalície drží transatlantického smerovania. To je jedna vec. Druhá vec – vždy sme jej pomohli. Zhruba dvakrát som bol na stretnutí, na ktorom sa opozičným aj koaličným predstaviteľom snažila predložiť memorandum k 15. výročiu vstupu Slovenska do Európskej únie. Ale viete, keď nesúhlasia všetci, tak je to zbytočné.
Podľa jej slov sa cítila osamotená v boji s poslancom Blahom, či s predsedom parlamentu…
– S pánom Blahom určite nie. Ak ju niekto chránil, tak som to bol ja. Ale zase na druhej strane musím povedať, že najdôležitejšie pre ňu samotnú je byť v médiách. Poviem príklad – keď kritizovala pána Hrnka za oblek, tak povedala, že “aspoň som bola pár dní v médiách”. Nemyslím si, že toto je ten pravý spôsob, ako robiť politiku. Aj som ju vtedy upozornil, že ak niekto chce byť v médiách, musí niečo predložiť, nejaký vlastný návrh. A ten by sme mali skúsiť prezentovať v médiách a dostať do povedomia verejnosti. Nie to, že kritizujeme koaličného partnera a veľakrát bez dôvodu.
Prečo, keď ste vedeli, že má vyššie ambície, tak ste jej neponúkli nejakú pozíciu v rámci strany?
– Dostala odo mňa “poslednú” výzvu na júnovej schôdzi, aby mi povedala, či s ňou môžeme počítať a aká je jej predstava. Pretože ja tiež budem musieť v rámci zahraničnej politiky v strane “presedlať” na niekoho iného. Napríklad na pána Ondrejcsáka. Ten je dokonca oveľa tvrdší ohľadne euroatlantického smerovania. Povedala, že do týždňa dá vedieť, ale následne sa mi doslova vyhýbala a až teraz povedala svoje plány.
Čiže ste v podstate dva mesiace čakali na jej definitívne vyjadrenie…
– Áno, a potom mi prišla oznámiť, že ide preč. Pôjde k vznikajúcej strane Tomáša Druckera Dobrá voľba. Tak som sa jej pýtal, akým právom hovorí, že naša strana stráca hodnoty. Ide totiž do strany, ktorú zakladá človek, ktorý nebol schopný odolať pánovi Ficovi.
Andrej Kiska ho nazýva odnož Smeru.
– Uvidíme, či ide o odnož Smeru, alebo niečo iné. Jedno je ale isté. Tibor Gašpar za Druckera odísť nemusel. Ak teda Katarína Cséfalvayová hovorí o hodnotách, tak podľa mňa z tohto hľadiska nie sú v poriadku u nej.
Ona bola predstaviteľkou Slovákov vo vašej strane. Nebojíte sa, že jej odchodom prídete o slovenských voličov?
– Nie. Ona práveže nikdy nebola predstaviteľka Slovákov, veď rozpráva skoro tak po maďarsky, ako ja.
Ale prezentovala sa ako slovenské krídlo…
– Nie, ona nikdy nebola slovenské krídlo. Možno sa tak len chcela prezentovať. Slovenské krídlo prezentujú iní straníci. Napríklad podpredseda Švejna, alebo podpredseda parlamentu Hrnčiar, a takto by som mohol pokračovať ďalej. Toto je slovenské krídlo. Je v ňom aj František Šebej, ktorý je stále v strane, pomáha nám v jednej straníckej organizácii v pozadí. Pani poslankyňa prišla zo Siete, žiadne krídlo neposilnila. Len sme sa museli rozhodnúť, čo s piatimi poslancami, ktorý po rozpade Procházkovej Siete ostali vo vzduchoprázdne a vládna koalícia musela mať dostatočnú podporu. Tak sme si ich “prifarili” do klubu.
A čo pán Hrnčiar? Ostáva v strane? Tiež patrí k tým, ktorý po rozpade Siete visel vo vzduchoprázdne.
– Samozrejme. Jeho výhodou je, že si už predtým s nami vyskúšal spoluprácu ako náš poslanec.
Tým, že poslanci Fedor a Cséfalvayová odišli z Mostu, vláda stratila parlamentnú väčšinu – namiesto potrebných 76 poslancov má 74. Nie je to problém?
– Nie. Veď sme napríklad schválili kritizovaný zákon o nezdaniteľnej časti 122 hlasmi. Zákon z dielne SNS mal 112 hlasov. To znamená, že nám ústavnou väčšinou prechádzajú zákony, aj keď nemáme parlamentnú väčšinu. Ja už dlhodobo hovorím, že ani opozícia tu nie je v plnom počte.
Ale veľakrát s vami hlasujú aj poslanci z ĽSNS…
– Áno, ale hlasujú s nami aj takí, ako pán Mihál, aj niektorí odídenci z OĽaNO, aj zo Sme rodina. Nemôžete to nikomu zakázať. Pre nás je dôležité, aby prešiel zákon, ktorý je z dielne vládnej koalície. A zatiaľ prechádzajú všetky.
Dobre, a to, že s vami hlasujú kotlebovci, nevidíte ako problém?
– Môžeme im to zakázať? Máme takú úpravu v rokovacom priadku, ktorá by to dovoľovala? Nie, nemáme.
Existuje medzi koalíciou a nimi nejaká dohoda?
– Nie. Bol by som veľmi tvrdo proti tomu. Keď vysvitlo, že s nimi Smer rokoval ohľadne ústavných sudcov, tak sme povedali, že to v žiadnom prípade. Následne sme povedali, že voľba musí byť verejná, ale neprešlo to.
Viete, po vyjadreniach Roberta Fica na adresu Milana Mazureka to môže vyzerať úplne inak…
– Dobre, ale za to, čo povie pán Fico, je zodpovedný len on sám.
Veríte mu, že s nimi nemá žiadnu dohodu?
– Ak by sme zistili, že s nimi dohodu má, tak by som povedal, že máme problém. Napríklad, ak by sa to ukázalo pri nejakých chúlostivých zákonoch, ktoré by prešli len s podporou ĽSNS. Ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje.
Parlamentom neprešiel návrh, aby sa novým podpredsedom parlamentu stal Ľubomír Galko. Väčšinou sa nestáva, že ak sa nejaké meno dohodne, tak neprejde. Ako je potom takýto vývoj možný?
– Otázne je, či išlo o dohodnuté meno. Pretože poslanci Smeru od začiatku hovorili, že za Galka nikdy nezahlasujú.
Ale aj keby za neho nehlasovali poslanci Smeru, tak by mal prejsť.
– Otázkou je, ako hlasovali ostatní poslanci, jeho domovská SaS, či poslanci za OĽaNO a Sme rodina. My sme povedali, že ho podporíme.
Keď už sme pri SaS, momentálne môžeme vidieť isté problémy aj v ich strane. Ako vnímate spor Richarda Sulíka s ľuďmi okolo Galka vy?
– Vyjadrím sa k tomu, ako vôbec vnímam situáciu na politickej scéne. V momente, kedy niektorej strane mierne klesnú preferencie, začne byť medzi poslancami nervozita. Aj to spôsobilo odchody od nás. Niektorí si hľadajú svoje nové miesta. Nazývam ich politickými turistami. Vyskúšajú jednu stranu, druhú, tretiu. SaS síce nie je na hranici zvoliteľnosti, ale preferencie im riadne padli. Stále sa prezentovali ako líder opozície, ktorým už ale nie sú. A ak rýchlo neuzavrú vnútorné roztržky, môžu klesnúť ešte viac.
Vy ste už s SaS vládli. Je pre vás ako človek prijateľnejší Galko alebo Sulík?
– Neviem, ako sa na to pozerajú ľudia, ale nikdy to nie je o konkrétnych osobách. Každá politická strana môže mať ľudí, s ktorými by nikto nechcel spolupracovať. Ak si je daná politická strana vedomá, že už ide do vlády, tak si musí zabezpečiť takých poslancov, ktorí ju podržia. Napríklad toto Matovič nikdy nevedel a nikdy nebude vedieť.
Je SaS pre vás potenciálny partner do budúcna?
– V prvom rade sa musíme dostať do parlamentu. V druhom rade, my okrem ĽSNS a Matoviča, nevylučujeme nikoho. To ale neznamená, že by sme išli do vlády s hocikým. To nie je o tom. Po skúsenosti z roku 2016 nehovorím, s kým som odhodlaný ísť do vlády a s kým nie. Mimo tých dvoch, s ktorými máme problém.
Keď už sme pri parlamentných voľbách a zostavovaní novej vlády – prieskumy pre Most-Híd nie sú veľmi priaznivé. Myslíte si, že po 10 rokoch značka Most-Híd skončí v parlamente?
– O tom rozhodnú voliči. Žiadna politická strana, ktorá v minulosti zastupovala záujmy Maďarov, respektíve menšín, nebola tak úspešná ako Most-Híd. Toľko sa nám z našej programovej vízie podarilo zrealizovať, ako nikdy predtým. Ale problém je v tom, že ľudia to brali ako samozrejmosť, lebo sme sa nehádali. A to sme zistili neskoro. Ak by bol nejaký problém, riešili sme ho vo vnútri koaličných rád. A nič neuniklo von. Ak by sme sa hádali, ľudia by to možno vnímali tak, že bojujeme za ich dobro. A to, že sme sa vždy dohodli vo vnútri, neboli medializované hádky, bola asi najväčšia chyba. Aj keď nebolo jednoduché dohodnúť sa s niektorými SNS-ákmi, alebo niektorými smerákmi, aby sme pretlačili potrebné zákony, ktoré by ináč vôbec neprešli. Hľadali sme riešenia dovtedy, kým sa nám to nepodarilo presadiť. Niekedy to trvalo aj niekoľko mesiacov.
Čiže nebola najväčšia chyba to, že ste po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nepoložili vládu?
– Ja si myslím, že nie.
Ale ľudia vám to vyčítajú.
Ktorí ľudia? Lebo najhlasnejšie vždy kričia tí, ktorí nás ani nevolili. Takí nám vždy budú najviac vyčítať. Keď sme vstúpili do súčasnej vládnej koalície, dostávali sme veľmi tvrdú kritiku. Ľudia aj na sociálne siete písali, že „nikdy vás už voliť nebudeme“. A keď som sa pozrel na ich profily, tak tam mali odfotené, že sú voličmi SaS alebo OľaNO. Nám neklesli preferencie po tom, čo sme nevystúpili z koalície. Viete, kedy nám klesli? Po hymne. Ja som bol vtedy po operácii a naši to vtedy zle odkomunikovali. SMK a ďalší nás pritom kritizovali za to, čo v tom zákone ani nebolo.
Čo je ale podstatné? Že v tejto vláde sme dosiahli, že po desiatich rokoch tu nie je slovensko-maďarské napätie. A práve toto bude v hre v budúcnosti. Či ľudia chcú, aby sa napätie vrátilo. Lebo to, že je to krehké, ukázal maďarsko-slovenský futbal.
Boli ste na rokovaniach s SMK, čo je radikálnejšie krídlo Maďarov ako vy. Prečo nedošlo k dohode? Teraz hrozí, že maďarská menšina nebude mať žiadne zastúpenie v parlamente.
– O tom rozhodnú voliči. Ak budú kvitovať, že konečne nemusia počúvať „na Slovensku po slovensky,“ že konečne nie je najdôležitejšie, kto je akej národnosti, ale aký je človek, tak sa nebojím, že sa nedostaneme do parlamentu. Ak budú rozhodovať iné emócie, tak áno, môže sa stať, že potom nikto z nás nebude v parlamente. A potom sa uvidí, čo zostane z toho, čo sme vybojovali.
Vy osobne ste boli ochotní pri spojení s SMK aj nebyť na kandidátke.
– Samozrejme. Viete, čo bol najväčší problém pri spojení s SMK? Oni od začiatku hovorili o dvoch veciach, z ktorých nechceli cúvnuť. My sme v niektorých cúvli.
Z akých vecí nechceli cúvnuť?
– Napríklad 50 na 50. Oni chceli 50% na koaličnej kandidátke a my sme povedali, že to sa nedá. Lebo my tam máme nielen Maďarov, ale aj Slovákov, Rusínov či Rómov. Druhá vec je, a to sme povedali, že je v poriadku, do zmluvy dať, že nikto nebude kádrovať kandidátov druhej strany na dohodnuté miesta. Ale potom pridali, že predsedovia nemôžu byť na čele kandidátky. Tak sme povedali, že ak to je problém, tak nech predseda nie je na kandidátke vôbec. Ale to zas odmietli.
Keďže ste boli ochotný ustúpiť z pozície lídra kandidátky, znamená to, že zvažujete koniec a svoju budúcnosť po voľbách už nevidíte v politike?
– Čo bude po voľbách, to budem riešiť po voľbách.
Ako vnímate vyjadrenia niektorých politikov na vašu adresu? Napríklad Andrej Kiska sa vyjadril, že už s Mostom-Híd nepočíta, pretože sa do parlamentu nedostane.
– Už viacerí nás odpisovali, ale o tom vďakabohu nerozhodne ani pán Kiska, ani pán Matovič, ale rozhodnú voliči.
Mohli by ste už prezradiť, s kým plánoval zložiť Andrej Kiska úradnícku vládu?
– Nie, to nemá význam. Pokiaľ on bude chcieť hovoriť o tom, čo bolo obsahom rôznych rozhovorov medzi štyrmi očami, nemám problém. Len si nemyslím, že je dobrá metóda vynášať to, čo odznie medzi štyrmi očami. Tam môžu byť naozaj také veci, ktoré nepatria von.
Na politickej scéne vidíme, že sa viaceré strany usilujú o maďarského voliča. Sú to nielen nové maďarské strany, ale napríklad aj Igor Matovič otvoril svoju kandidátku pre SMK. Čím sa maďarský volič stal zrazu tak zaujímavým?
– Viete, v čom je problém? A to je zase úloha pre voličov maďarskej národnosti. Keby sa pozreli na to, koľkokrát matovičovci hlasovali za nejaké menšinové zákony. Ani raz. Okrem tej hymny. Dokonca Matovič so svojimi poslancami ešte v Radičovej vláde zabránili tomu, aby sme vyriešili dvojaké štátne občianstvo. Jedna vec je niečo hovoriť a zlanáriť medovým motúzikom maďarského voliča, druhá vec sa na nich vykašľať. Toto je potrebné vidieť u slovenských politických strán. Ani jedna z nich sa neozvala vtedy, keď bol problém slovensko-maďarského spolužitia alebo menšinových záležitostí. Aj SaS aj OľaNO hlasovali napríklad aj proti niektorým zákonom, ktoré zachraňovali menšinové školstvo.
Znamená to, že za tým vidíte skôr prepad vašich preferencií a že sa to snažia využiť?
– No samozrejme, oni chcú získať aj voličov, ktorí veria tomu, že my sme ich sklamali. Tri roky nič iné opozícia nerobí, mám na mysli SaS a OľaNO, len vkuse útočia a hovoria, že sme zradili. Žiadna zrada nebola, dokonca ja tvrdím, že to, čo sme sľúbili voličom, sa nám podarilo zrealizovať práve v tejto vláde.
Ešte sa vrátim k SMK. Napríklad László Sólymos vašu nedohodu odôvodnil ako svoj dôvod, že končí vo vedení strany.
– Nie. To len niektorí novinári takto podsúvajú. Niektorí novinári robia politiku. To ale nepatrí novinárom, majú nás kontrolovať a v niektorých prípadoch aj vyzdvihovať naše negatíva. Ale robiť politiku a klamať, to je zo strany niektorých médií veľké svinstvo.
Veď ste aj prijali “staronový” tlačový zákon.
– Jediné, čo sme prijali, je, že ak sa napíše nejaká nepravda, musí mať verejný činiteľ právo na odpoveď. Zatiaľ to nebolo. A je tam aj pokuta za neuverejnenie. Ale László Sólymos povedal jednu vec. On, samozrejme, bol za koalíciu s SMK, čo znamená minimálne 7 percent vo voľbách. Ale Republiková rada v pomere 37 ku 5 odmietla túto koalíciu. Potom Sólymos ponúkol, že je ochotný vzdať sa svojho postu v prospech niekoho, kto je povedzme známejší v regiónoch.
Takže do budúcna normálne rátate s Sólymosom?
– Samozrejme.
Bude na kandidátke?
– Áno, dokonca povedal, že svoje ministrovanie a silu bude využívať aj v kampani.
Zaujímalo by ma ako vnímate vyhlásenia mimoparlamentných strán PS/SPOLU a KDH na tému registrovaných partnerstiev. Oni už de facto teraz hovoria, že túto tému otvoria po najbližších komunálnych voľbách. A ak bude KDH chcieť, bude môcť zaujať nejaký postoj, poprípade bude môcť odísť z vlády. Sú podľa vás takéto plány normálne?
– Nie, nie je to normálne.
Oni už predsa dopredu hovoria, že nebudú stabilní.
– Veď práve. Zoberte si, že ja som zažil KDH aj SaS v Radičovej vláde a veľmi rýchlo sa pochytili aj ohľadom marihuany, aj ohľadom témy párov rovnakého pohlavia.
Veď to bola podmienka, že to nebude ani v programovom vyhlásení vlády.
– Ani to nebolo. Tak preto sa čudujem. Lebo, aj keby som si kládol podmienky, že chceme zmeniť Ústavu, aby tam nebolo „my, národ slovenský“ ale „my, občania Slovenska“, tak je jasné, že sa nedostaneme do vlády, alebo destabilizujeme vládu. Táto ich nová politická metóda je veľmi nebezpečná. A tiež je zvláštna ďalšia vec, ktorú sme my, „starí“ politici nerobili, ale noví ju robia. Pán Beblavý chodí napríklad po niektorých ľuďoch v Komárne a ponúka už v rámci polície rôzne funkcie. To kam sme sa dostali? Ja som bol s pánom Trubanom v jednej relácii a aj som sa ho pýtal, či si je vedomý, do akého rizika idú. Že tu vznikne vláda možno piatich možno šiestich strán. A keď náhodou nedokončia štvorročné volebné obdobie, tak z toho vzíde oveľa silnejšie ĽSNS. To, čo oni robia, je nezodpovedné – hovoriť, že „čo je staré, to je zlé“ a „my noví sme dobrí“.
