BRATISLAVA – Do politiky nikdy ísť nechcel a ani nechce, hoci ponuky mal. Verejnosť ho doteraz poznala ako predstaviteľa organizácie Greenpeace a dlhoročného enviroaktivistu. V prezidentskom paláci chce pomôcť Zuzane Čaputovej, aby slovenské aktivity v ochrane životného prostredia neboli len symbolické, ale priniesli aj výsledky. Bol členom poradného orgánu vlády, súčasné vedenia envirorezortu podľa neho urobilo kus dobrej roboty. O tom, ako bude vyzerať jeho spolupráca s hlavou štátu a v čom bude Zuzana Čaputová iná ako jej predchodcovia, sa Glob.sk rozprával s novým poradcom prezidentky pre oblasť životného prostredia a občianskej spoločnosti JURAJOM RIZMANOM (43).
Ako dlho sa poznáte so Zuzanou Čaputovou?
– Od roku 2008. Pomáhal som vtedy pezinskej občianskej iniciatíve v ich kampani proti miestnej skládke odpadu.
Kedy ste dostali ponuku stať sa súčasťou tímu poradcov?
– Pani prezidentka ma oslovila začiatkom mája.
Čakali ste takúto ponuku? Boli ste v kontakte od chvíle ako ohlásila kandidatúru a počas kampane?
– Bola to nečakaná ponuka. Poznáme sa síce od roku 2008 a neskôr sme spolu pracovali aj vo VIA IURIS, ale v prezidentskej kampani som aktívny nebol. Pani prezidentka bola v politike a ja som pracoval pre nestranícku občiansku organizáciu. Nebola tam žiadna spolupráca. Keď sme sa stretli, tak to bolo skôr náhodne. Oslovila ma až po voľbách.
Zobrali ste si čas na rozmyslenie?
– Áno. Bolo dôležité si veci premyslieť a tiež zladiť naše predstavy o smerovaní programu, prioritách…
Čo vás nakoniec presvedčilo?
– Že je to naša prvá prezidentka, ktorá sa aktívne a so záujmom venuje téme ochrany životného prostredia. To je unikátna príležitosť. Rád v tejto oblasti pani prezidentke pomôžem. Chceme, aby slovenské aktivity v ochrane životného prostredia neboli len symbolické, ale mali aj konkrétne výsledky.
Ako sa téme ochrany životného prostredia podľa vás venovali predchádzajúci prezidenti?
– Poviem to diplomaticky. Podľa môjho názoru bolo vidieť, že zatiaľ ani pre jedného prezidenta nebola téma ochrany životného prostredia jeho srdcovou záležitosťou. Bolo vidieť že doterajší prezidenti mali inak nastavené priority. A tu práve vidím príležitosť robiť environmentálnu politiku aktívnejšie.
Vnímate negatívne, že sa predchádzajúci prezidenti intenzívnejšie nevenovali problematike životného prostredia?
– Z môjho pohľadu ako bývalého environmentálneho aktivistu je to možno škoda. Príležitostí ako uchopiť a využiť túto tému bolo aj v minulosti viac než dosť. Ale chápem a rozumiem, že tu vtedy boli aj iné výzvy. Pán prezident Kováč budoval štát, viedol boj o demokratický charakter republiky. Pán prezident Schuster riešil integráciu do Európskej únie a NATO. No páni prezidenti Gašparovič a Kiska dali dôraz na iné dôležité témy.
Ako podľa vás k otázke životného prostredia pristupuje súčasná vládna?
– Ak dovolíte venoval by som sa iba rezortu životného prostredia. Myslím si, že jeho vedenie urobilo kus dobrej roboty. Dôraz by som dal na tri veci – prijatie Parížskej globálnej klimatickej dohody, schválenie Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 a vytvorenie Inštitútu environmentálnej politiky pri MŽP SR. Vytvorenie tejto analytickej jednotky veľmi pomohlo samotnému ministerstvu, ale v širšom meradle aj celej diskusii o životnom prostredí.
V čom konkrétne?
– V tom, že sa environmentálne témy začali rozoberať zo širších analytických a napríklad aj ekonomických pohľadov. To bolo niečo, čo na Slovensku dlhodobo chýbalo.
Čo môžeme v tomto smere ešte do budúcna zlepšiť?
– Obrovskou témou bude nepochybne klimatická kríza. Budeme veľmi konkrétne riešiť, aké kroky môžeme tu na Slovensku spraviť, aby sme predišli jej ničivým následkom, resp. ako by sme sa na niektoré možné hrozby, čo najlepšie pripravili. Ale rezonuje aj to, čo môžeme zlepšiť v oblasti ochrany ovzdušia, či vôd. Všetko sú to veci, pri ktorých si viem predstaviť, že bude prebiehať dialóg medzi pani prezidentkou, vládou, parlamentom, ale aj ďalšími aktérmi ako je samospráva, biznis sektor, akademická obec, či občiansky sektor.
Takže chcete, aby Zuzana Čaputová v týchto veciach vystupovala aktívne a aktívne ich komunikovala?
– Nejde o to, či to chcem ja. Pani prezidentka má k týmto veciam aktívny prístup. Je dobre, že sama chce byť v tejto oblasti aktívna a aktívne aj túto tému komunikovať.
Na funkciu prezidenta sa veľa ľudí však pozerá stále ako skôr na reprezentatívnu, bez výraznejšej možnosti ovplyvňovať veci. Čo si o tom myslíte?
– Pozrite, sú oblasti, kde pani prezidentka môže byť aktívna. Prezident napríklad reprezentuje Slovensko na medzinárodných fórach. A veľká časť enviromentálnych vecí sa rieši práve na medzinárodnej úrovni, lebo ide o globálne problémy. Netýkajú sa len jednej krajiny či regiónu, ale celého sveta. V oblastiach ako je klíma, ochrana biodiverzity, či ovzdušia vie prezidentka v súčinnosti s ministerstvom životného prostredia a ministerstvom zahraničných vecí urobiť veľmi veľa.
A čo možnosti prezidentky ovplyvňovať domácu politiku?
– Čo sa týka domácej politiky tak áno, tam sú tie kompetencie pomerne obmedzené. Hlavný výkon má samozrejme vláda. Ale prezidentka môže o týchto veciach hovoriť, môže si vyžiadať informácie od príslušných ministrov, alebo vystúpiť v parlamente. No a v neposlednom rade môže dať priestor tým, ktorých v spoločenskej, alebo politickej debate nie je zatiaľ veľmi počuť, napríklad klimatickým vedcom. Určite je záujem plne využiť kompetenčné možnosti, ale aj tieto – nazvime to „mäkké“ techniky.
Chcete teda, aby Zuzana Čaputová ako prezidentka viac vystupovala aj na pôde Národnej rady, viac chodila do debát, aj do tých televíznych?
– Myslím, že pôjdeme týmto smerom. Naznačil to nakoniec aj pán Strižinec (Martin Strižinec, hovorca Zuzany Čaputovej, pozn. red.) a aj Marián Leško, poradca pre vnútornú politiku. Samozrejme nie je záujem ísť do zbytočnej konfrontácie. Budeme sa skôr snažiť hľadať riešenia a viesť pokojný dialóg založený na argumentácii.
So Zuzanou Čaputovou ste dlho spolupracovali napríklad aj v spomínanom prípade známej kauzy Pezinská skládka. Mali ste na niektoré veci rozdielne názory?
– Trochu ste ma zaskočili. Keď sme robili vo VIA IURIS, tak Zuzana Čaputová bola obsahový človek a ja som bol ten, čo zväčša vymýšľal stratégie a taktiky. Možno pri niektorých takýchto strategicko-technických otázkach. Ale v zásadných otázkach nie.
Súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi býva vyčítané, že bol často pod príliš veľkým vplyvom svojich poradcov. Myslíte si, že Zuzana Čaputová bude v tomto smere viac samostatná?
– Nerád by som komentoval poradcov pána prezidenta Kisku. Pani prezidentka má jasnú predstavu o tom, čo chce v úrade presadiť a ako chce Slovensko viesť a reprezentovať. Keď sme v minulosti spolu riešili veci okolo pezinskej občianskej iniciatívy, alebo vo VIA IURIS, často sme viedli dlhý a otvorený dialóg. Možno to znie ako fráza, ale s pani prezidentkou to fungovalo naozaj tak, že sme dlho a podrobne o veciach rozprávali, vyjasňovali si názory a hľadali najvhodnejšie riešenia. Až po tomto procese sa vykryštalizovalo, čo ideme robiť a ako. Nefungovalo to tak, že by prišla s názorom, buchla päsťou do stola a nasilu niečo presadila, ale ani naopak, že by si od niekoho nechala diktovať, čo a ako má robiť.
Očakávate teda, že takto to bude fungovať aj v paláci?
– Zatiaľ keď sme sa rozprávali napríklad o prioritách v oblasti životného prostredia či uchopení témy občianskej spoločnosti, tak to opäť bol tento typ dialógu. Vyhovuje mi to viac ako nejaké nátlakové metódy. A myslím, že tie by na pani prezidentku ani nefungovali.
Poznáte sa s Mariánom Leškom a Martinom Strižincom, ktorí budú tiež v tíme poradcov?
– S pánom Leškom som sa poznal z aktivít, či už vo VIA IURIS alebo z nadácie Zastavme korupciu. S pánom Strižincom som sa stretol raz na konferencii na univerzite v Banskej Bystrici. Takže vedeli sme o sebe, ale nepoznali sme sa.
Stretli ste sa už ako poradcovia budúcej prezidentky?
– Tím poradcov sa samozrejme už stretol. Blíži sa inaugurácia a pani prezidentka sa pripravuje na prebratie prezidentského úradu a celej prezidentskej agendy. Čiže áno, poradcovia začali pracovať. Pripravujeme materiály, podklady…
Sú vám názorovo blízki?
– Z toho, čo som mal zatiaľ možnosť sa s nimi stretnúť, som nenašiel nič, v čom by sme si nesadli.
Bude téma životného prostredia obsiahnutá aj v inauguračnom prejave Zuzany Čaputovej?
– To je presne jedna z tých tém, ktoré teraz riešime. Zatiaľ by som povedal iba to, že je záujem, aby ten prejav bol stavaný trochu inak, ako boli stavané doterajšie prejavy prezidentov.
Čo bude s vašimi súčasnými aktivitami?
– Vzhľadom na postavenie, v ktorom budem po 15.júni, budem musieť väčšinu svojich aktivít ukončiť.
Čiže to bude interná spolupráca?
– Áno. Idem do plného pracovného úväzku. Čiže prerušujem všetky svoje pracovné, ale aj nepracovné aktivity, ktoré by mohli byť v rozpore s funkciou, v ktorej budem pôsobiť.
Marián Leško aj Martin Strižinec prichádzajú do politiky z mediálneho prostredia, kde sa hovorí, že cesty späť už niet. Ako je to vo vašom prípade?
– Popravde, veľmi som nad tým neuvažoval. Som skôr ten typ, ktorý sa plne sústredí na aktuálne výzvy. Teraz napríklad prípravu podkladov a materiálov pre pani prezidentku. Čo so mnou bude o rok alebo o päť naozaj neriešim.
Predtým ste mali ponuku vstúpiť do politiky?
– Viacero.
Môžete povedať aj konkrétne od koho?
– Som v tomto sektore od roku 1993. Dostal som viacero ponúk, dokonca aj od strán, ktoré už dnes ani neexistujú… (smiech).
A od tých, ktoré ešte existujú?
– Napríklad Progresívne Slovensko. Všetky ponuky, či už boli formálne alebo neformálne, som odmietol. Prijal som ponuku pani prezidentky pôsobiť ako jej poradca. Budem štátny úradník a do straníckej politiky sa nechystám.
Poradca prezidentky ale nie je pozícia bežného štátneho úradníka.
– Samozrejme. Chcem tým len naznačiť, že som naozaj konzistentný v tom, že do straníckej politiky nepôjdem. A ani toto prijatie ponuky od pani prezidentky pre mňa neznamená vstup do straníckej politiky. A neberiem to ani ako predprípravu naň.
Zuzana Čaputová vzišla z Progresívneho Slovenska, bola jeho členkou, dokonca podpredsedníčkou. Bude podľa vás nadstranícka prezidentka?
– Ja o tom nepochybujem.
Prečo?
– Pretože ju poznám.
Radiť budete aj v oblasti občianskej spoločnosti.
– Áno. Od roku 2012 pôsobím ako člen Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. To je poradný orgán vlády pre oblasť rozvoja občianskej spoločnosti. Zuzana Čaputová mala vo volebnej kampani tri kľúčové témy – právo a spravodlivosť, sociálne témy a životné prostredie. Keď ma pani prezidentka oslovila a bavili sme sa, ktorým témam okrem životného prostredia by som sa mohol venovať, tak po siedmych rokoch v poradnom zbore vlády, bolo logické, že sa v mojom poradcovskom portfóliu ocitla aj téma občianskej spoločnosti.
S kým by ste ako poradca neodporúčali Zuzane Čaputovej sa stretnúť?
– Život určite prinesie aj také situácie, ale o týchto veciach nerád vopred špekulujem.
Čo zo svojho doterajšieho života by ste dnes už urobili inak? Možno z pôsobenia v Greenpeace?
– Ja z toho obdobia neľutujem v zásade nič. Dodnes som hrdý, že sa nám podarilo pohnúť témou environmentálnych záťaží, presadiť zmeny v oblasti plánovanej ťažby zlata, či uránu, alebo zastaviť niektoré projekty, ktoré mali znečisťovať životné prostredie. Áno, zúčastnil som sa viacerých protestných akcií, a aj niektorých kontroverzných, ale dodnes viem vyargumentovať, prečo bolo dôležité sa ich zúčastniť.
Ako sa momentálne verejnosť pozerá na problematiku environmentalistiky?
– Je vidno, že záujem o túto problematiku rastie. Vidieť to napríklad na popularite niektorých podpisových akcií a v mobilizácii. Sú to desaťtisíce ľudí, ktorí sa zaujímajú o túto tému a mňa teší, že mnohé iniciatívy dokážu dnes presadiť aj systémové a legislatívne zmeny. Nakoniec, keď si pozriete aj voľby, či už komunálne, prezidentské alebo európske, tak je vidno, že ľudia dali hlasy tým kandidátom, ktorí viac reflektujú tému životného prostredia.
Kto je Juraj Rizman
Známy slovenský environmentalista a dlhoročný predstaviteľ organizácie Greenpeace v SR. Podieľal sa na viacerých úspešných ochranárskych kampaniach, napr. proti plánovanej ťažbe zlata a uránu, či za prijatie zákona o starých environmentálnych záťažiach. Od roku 2012 je členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, poradného orgánu Vlády SR pre oblasť rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. V roku 2017 bol ocenený cenou „Top hovorca roka“ – za komunikáciu občianskej kampane na podporu zrušenia Mečiarových amnestií. V utorok 28. mája zvolená prezidentka Zuzana Čaputová prostredníctvom sociálnej siete oznámila, že Rizman bude členom jej tími poradcov. Na starosti bude mať oblasť životného prostredia a občianskej spoločnosti.