BRATISLAVA – O necelý mesiac sa v Tokiu začnú letné olympijské hry, ktoré pre pandémiu koronavírusu museli o rok odložiť. Aj napriek tomu bude mať Slovensko v Japonsku najmenšiu výpravu v histórii. V Tokiu by sme zatiaľ mali mať 32 športovcov. Doteraz najmenší počet bol v Londýne 2012, kde ich bolo 47. Konečná nominácia pritom musí byť známa do 5. júla. Celá olympiáda v Tokiu je v súčasných podmienkach mimoriadne riziková, nielen pre kvalifikačné podmienky v jednotlivých športoch, ale aj po organizačnej, spoločenskej, politickej a bezpečnostnej stránke. O špecifikách olympiády v Tokiu, problémoch v príprave a situácii v Japonsku sa Zoznam.sk rozprával s generálnym sekretárom Slovenského olympijského a športového výboru JOZEFOM LIBOM.
Aká je aktuálna situácia s počtom slovenských športovcov, ktorí by mali reprezentovať Slovensko v Tokiu?
– K dnešnému dňu máme 32 kvalifikovaných športovcov, postupne nám to narastá, ale nie je to také tempo, na aké sme boli v minulosti zvyknutí v predchádzajúcich olympiádach.
Kto by sa ešte mohol kvalifikovať na olympiádu? V hre je šprintér Ján Volko a cyklisti, ktorí by mali ísť s Petrom Saganom. Ale aj napriek tomu to vyzerá na najmenšiu účasť v histórii Slovenska…
– Sú tam ešte otvorené miesta, v atletike, cyklistike, je tam ešte nejaká možnosť, že by niekto pribudol. Záverečný počet by mohol byť asi 40 športovcov. To, že by sme mali mať viac ako 50 športovcov, ako to bolo v minulosti je nereálne, to nedosiahneme.
Opäť nemáme na olympiáde žiadny kolektívny šport. Je to podľa vás už realita slovenského športu?
– Treba povedať, že dostať sa na olympiádu v kolektívnych športoch je veľmi náročné, lebo oproti majstrovstvám sveta či Európy tu oveľa menej kolektívov súťaží. Kvalifikovať sa je preto veľmi náročné. Pri kvalite nášho kolektívneho športu a toho, kde sa nachádza, je to skoro nemožné.
Oproti minulým rokom bude olympiáda v Tokiu extrémne špecifická pre už známe problémy s pandémiou koronavírusu. Reštrikcie a obmedzenia sú veľké. Bude to platiť aj pre počty členov oficiálnej slovenskej výpravy a členov jednotlivých realizačných tímov?
– Áno a tam sú dva faktory. Jeden je, že počet členov realizačného tímu sa odvíja od počtu športovcov, čím ich je menej, tým je menej aj členov realizačných tímov. Aj možnosti, ktoré boli predtým na iných olympiádach a možnosti rotácie jednotlivých členov – ako boli tréneri, maséri, lekári, technici, sú teraz oveľa menšia až nemožné. Život na olympiáde bude v bubline a kto raz bublinu opustí, už sa tam nesmie vrátiť. Výmena sprievodného personálu je preto nemožná.
Ako je to s voľným pohybom v rámci Tokia, presunom k športoviskám aj s pobytom v olympijskej dedine?
– Treba otvorene povedať, že toto nebude existovať. Tí, čo budú žiť v bublinách, ich nemôžu opustiť. Návšteva kultúrnych pamiatok, voľný pohyb po meste alebo niečo podobné vôbec nepripadá do úvahy. Pre nikoho. Myslím si, že Japonci to budú veľmi prísne dodržiavať a kontrolovať, aby sa nikto nedostal mimo bublinu.
Budú všetci účastníci olympiády bývať v olympíjskej dedine, vrátane členov Medzinárodného olympijského výboru a hostí?
– Nie. Čo sa týka výprav jednotlivých krajín, tie budú bývať v olympijskej dedine. Medzinárodný olympijský výbor a národné olympijské výbory majú pridelené vlastné hotely, ktoré budú takisto fungovať ako bublina. Za národné výbory je počet ich členov prísne limitovaný. Bude to iba prezident, generálny sekretár a minimálny počet doprovodu, aký doteraz ešte nikdy nebol. Ale aj títo ľudia budú musieť žiť a pohybovať sa len v bubline.
Čo to vlastne tá bublina znamená?
– To znamená, že je to prísne izolovaný priestor s vonkajším prostredím. Ľudia, ktorí pricestujú do Japonska, sa budú môcť pohybovať iba vo vyhradených priestoroch, kde budú musieť žiť, stravovať sa a stýkať sa iba s ľuďmi, ktorí budú v tomto vyhradenom priestore. Z tohto priestoru môžu odísť iba preverenou dopravou – nie taxíkom, nie verejnou dopravou – na športoviská a rovnakým spôsobom naspäť do bubliny. Nie je tam možný žiadny styk s miestnou populáciou.
Čo testovanie? Bude pre športovcov povinné a v akom rozsahu?
– Testovanie bude povinné, zatiaľ máme informácie, že by to malo byť každý druhý deň. Ale to sa všetko ešte bude do olympiády upresňovať.
Platí, že olympiáda bude bez zahraničných fanúšikov?
– Áno, to platí na 100 percent, to je definitívne. Môžu prísť iba domáci, aj to v limitovanom počte. Pri veľkých štadiónoch do 10-tisíc divákov, pri menších do 50 percent kapacity.
Kedy odlieta slovenská výprava do Tokia a musíte byť po prílete v karanténe?
– Výprava bude odlietať podľa jednotlivých športov, tak ako si to naplánovali. Prvá skupina odlieta už 6. júla. Čo sa týka karantény, tak tá nebude povinná.
Pred rokom – dvomi bola situácia pri plánovaní olympiády v Tokiu úplne iná. V logistike, organizácii, financovaní, doprave, ubytovaní. Veľa veci sa zmenilo a zrušilo. Dostali ste finančné kompenzácie za stornované letenky alebo ubytovacie kapacity, za všetko čo ste už mali objednané a zazmluvnené?
– To je pravda, čo sa týka japonskej strany – za ubytovanie a vstupenky, ktoré sme mali objednané a zaplatené, tie nám boli alebo budú refundované. Iné veci sa nám nie všetky podarilo získať späť, lebo ani japonská strana nám nevie všetko vykompenzovať, lebo nie na všetko majú dosah. Straty budú, ale s tými sme museli po presune olympiády z roku 2020 na 2021 počítať.
Budú straty v státisícoch euro alebo v miliónoch?
– Nejde to do miliónov, ale zopár stotisíc tam bude v celkových nákladoch, keď sa to vyčísli so všetkým, čo nám rok 2020 a 2021 priniesol.
Slovenský dom asi v Tokiu nebude…
Určite nie. Práve tieto aktivity, ktoré na 100 percent nesúvisia so súťažením na olympiáde museli byť zrušené. Národné domy preto tak, ako sme boli zvyknutí, nebudú, lebo ľudia nemôžu vychádzať z bubliny a Japonci nemôžu prichádzať do týchto priestorov. Nebolo tak pre koho takýto dom vytvárať.
Ako je to s otváracím ceremoniálom, ktorý bol vždy honosným divadlom? Bude v inom duchu, respektíve, bude vôbec?
– Otvárací ceremoniál bude, ale nevieme aký. Informácie ešte nemáme, všetko sa môže a bude meniť. Najmä pre pandemickú situáciu v Japonsku. Všetko sa momentálne vyvíja v čase.
Máme už určeného vlajkonosiča z našej strany?
– Nie, nemáme. Pokým nebudem mať definitívne schválenú nomináciu, zoznam všetkých športovcov, ktorí pocestujú do Japonska, dovtedy nebude ani známe meno vlajkonosiča.
Kým v minulosti sme uvažovali nielen nad počtom medailí, ale aj o možných olympijských víťazoch, dnes bude úspechom každé umiestnenie do ôsmeho miesta. Aký je váš odhad, kto by mohol byť v prvej trojke?
– Čo sa týka takejto hypotetickej otázky, tak každý športový fanúšik si vie vypočítať, kto má akú šancu podľa toho, kto bude cestovať do Japonska. Naše želiezka sú rýchlostná kanoistika, divoká voda, streľba alebo ešte iné športy. Vieme si zhodnotiť, či a kto má medailové ambície. Druhý faktor je, že minulý rok mali športovci po celom svete rôzne, neporovnateľné podmienky na prípravu. Niekde boli športoviská otvorené, inde boli úplne zavreté. Na Slovensku sa šport takmer nevykonával. Pre našich športovcov bolo veľmi náročné pripravovať sa v týchto podmienkach. Bude preto zaujímavé sledovať, aká bude výsledková objektivita. Preto dnes predikovať, ako by sa mohli naši športovci umiestniť, je veľmi ťažké a špecifické.
O niečo viac ako polroka bude zimná olympiáda v Pekingu? Bude rovnako extrémna a nepredvídateľná ako olympiáda v Tokiu?
– Či bude rovnako extrémna neviem ešte dnes povedať. Určite budú podmienky náročné. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať pandemická situácia na jeseň a začiatkom zimy. Určite tam budú tlaky na čínsku stranu na zabezpečenie ochranných mechanizmov, pravidiel a noriem počas olympiády. Musíme počkať, ako dopadne Tokio, ako sa nastavia pravidlá a podľa toho budeme veľmi rýchlo vedieť, možno už začiatkom septembra, ako by to malo v Pekingu vyzerať.