BRATISLAVA – Ján Volko je úradujúcim halovým európskym šampiónom v behu na 60 metrov a už začiatkom marca ho v poľskej Toruni čaká obhajoba zlata z Glasgowa 2019. Jeho príprava na vrchol halovej sezóny vo veľkom poznačila situácia okolo koronavírusu, ktorá v atletike limituje organizátorov mítingov, pretekárov aj ich realizačné tímy. Improvizácia vystriedala plánovanie a v týchto neštandardných podmienkach bolo extrémne zložité plniť kvalifikačné limity, trénovať aj absolvovať mítingy. Aj o tom sme sa pred majstrovstvami Európy rozprávali s trénerkou Jána Volka Naďou Bendovou.
Ako ste zatiaľ spokojná s aktuálnou sezónou, s výkonmi a časmi, ktoré Jano Volko behá na 60 a 200 metrov?
– Postupne zisťujeme, že pokiaľ sme sa chceli posunúť ďalej, tak sme museli veľa improvizovať, keďže príprava bola výrazne odlišná oproti minulým rokom. Utrpeli v nej parametre a špeciálne tréningové ukazovatele, ktoré sa za súčasných opatrení a pri uzavretí všetkých možných štadiónov a posilňovní, aj v zahraničí, nedali robiť. Klesla nám tak výrazne sila, klesli nám rýchlostné veci, čo sa momentálne odráža na šesťdesiatke. Ale ja verím tomu, že do troch týždňov sa nám podarí stlačiť čas na šesťdesiatke aspoň na tú úroveň, aby sme sa dostali do finále v Toruni.
Pri tom vašom nabitom programe, keď prakticky stále cestujete z miesta na miesto po celej Európe, máte vôbec čas na tréning, regeneráciu? Stále máte hektický režim – cesta, hotel, preteky, cesta, hotel, preteky.
– Logistisku robíme s manažérom tak, aby tam priestor na tréning a oddych bol. Na preteky ideme vždy v predstihu, aby sme mali aspoň jeden deň k dobru pred pretekmi. No a plus sa nevraciame domov, snažíme si veci naplánovať v rámci určitého tripu. Ak ideme napríklad do Francúzska, tak chceme, aby tam boli aspoň dvoje pretekov. Teraz sme to spojili aj Českom s Ostravou. Aby sme nemuseli chodiť hore dole domov, robíme iba to, čo je naozaj nutné. Aby sme zmenšili únavu, aj keď tento rok nie je až taká fyzická z cestovania, ale horšie je to po psychickej stránke. Lebo šport a, samozrejme, aj atletika už nie je to, čo bývali. Musíme sa vyrovnať s opatreniami, ktoré nás v týchto podmienkach čakajú. Všade na mítingoch, kde vám strkajú paličku do nosa aj šesťkrát za týždeň. Všade čakáte na testy, všade je všetko prísne, všetko musíte mať perfektne zorganizované. Všetko je pod dohľadom, opakuje sa to monotónne dokola, plus chýbajú diváci na mítingoch. Sú to naozaj nové skutočnosti, s ktorými sa stretávame všade, kde chodíme. Snažíme sa s tým vyrovnať, ale tá psychická únava vás úplne vyhodí z rovnováhy. Nie je to ono, na čo sme boli zvyknutí.
Bubliny, v ktorých sa musíte izolovať od okolia, asi tiež nie sú úplne ideálne. Budete niečo meniť pred európskym šampionátom?
– My celý čas, v podstate už vyše roka, sa snažíme prioritne ochrániť predovšetkým Jana Volka. S tým samozrejme súvisí ochrana nás a celého tímu, takže vymýšľame všetko preto, aby sme zostali zdraví. Aj keď musíme zaklopať na drevo, že zatiaľ to tak je. Musíme to ešte tie tri týždne udržať. Teraz budeme mať oveľa pokojnejší program. Čakajú nás majstrovstvá Slovenska, ktoré sa budú konať za mimoriadnych bezpečnostných opatrení, s veľmi nízkym počtom ľudí a, samozrejme, otestovaných. Tam verím tomu bude riziko najmenšie. Čo sa týka bežného života, žijeme oddelene samostatne, chodíme im nakupovať, vyhýbame sa akémukoľvek kontaktu. Už potom samotné majstrovstvá Európy budú o úplnej bubline a úplnej izolácii. Preto je to náročnejšie viac po psychickej, ako po fyzickej stránke. Ale nič s tým neurobíme a chceme sa s tým vyrovnať čo najideálnejšie. Aby tých šesť mesiacov, počas ktorých sme dreli, malo nejaký efekt.
Už ste aj rozmýšľali ako by to v Poľsku mohlo vyzerať a kto by mohol byť najväčším súperom pri obhajobe titulu európskeho šampióna?
– Tak určite jeho najväčším súperom bude Talian Lamont Marcell Jacobs, ktorý je naozaj v top forme. Všetci ostatní súperi sú vyrovnaní, Jacobs je momentálne vo forme na čas 6,53 sekundy, čo je jeho osobný rekord. Všetko ostatné je na úrovni 6,65 – 6,67 sekundy, čo je na úrovni, na akej je momentálne Janko Volko. Ja to naozaj tak ako po minulé roky. Ideme postupnými krokmi. Začíname rozbehmi, ak postúpime potom je to semifinále a potom finále. Medaile sa budú rozdávať za časy okolo 6,57 – 6,60.
Vaša skupina to nie je iba Volko. Ako ste spokojný s celou vašou partiou, s celým tímom, ktorý chodí s vami na všetky mítingy?
– Oni to majú na rozdiel od Volka oveľa ťažšie, keďže nemajú tak voľný pohyb. Nedostanú sa všade, čo nie je vôbec ideálne pre výkonnostný šport, ak sa teda nebavíme o úrovni kandidátov na olympiádu, kde patrí iba Janko. Ich výhodou je, že sú všetci spolu v jednom tíme, že boli spolu na sústredení, ich príprava zostala zachovaná, ale sú limitovaní mítingami. Tam je ich účasť minimálna, takže aj ich konfrontácia s konkurenciou nie je ideálna. Druhá vec je, že majú to šťastie, že sú v tíme okolo Jana Volka, že podmienky majú aspoň o 80 percent lepšie, ako iní atléti na Slovensku.
V tíme máte aj jedného z najlepších svetových atletických manažérov Alfonza Jucka. Máte od neho nejaké informácie, alebo z vášho okolia, ako by to mohlo vyzerať v Tokiu na olympiáde? Bude vôbec a za akých podmienok? Informácie sú rôzne a veľa sa hovorí o jej zrušení.
– Priznám sa, že momentálne naša priorita, myšlienky a všetka príprava smeruje na európsky halový šampionát do Torune. My sme sa o tom zatiaľ takmer vôbec nebavili. Máme síce manuál, ktorý nám bol poskytnutý so všetkými možnými pravidlami, ale je to naozaj veľmi zvláštne a divné. Veľa športovcov sa bude tomu musieť prispôsobiť, aby vôbec mohli ísť na olympiádu. Pre mňa osobne je to zatiaľ nepredstaviteľné, cestovanie a podobne. Lebo keď vidím koľko úsilia a námahy stojí zorganizovať míting pre 100 ľudí, tak ich všetkých obdivujem. Neviem si naozaj predstaviť, že sa podarí za týchto podmienok zorganizovať niečo, ako je olympiáda. Ale držím všetkým palce a dúfam, že si Jano Volko a my s ním budeme môcť po piatich rokoch povedať, že ten tréning, drina, úsilie….že to všetko bude úspešné, že sa do Tokia dostaneme.