BRATISLAVA – Čísla pozitívne testovaných na Slovensku v poslednom období rastú. Časy, kedy sme sa tešili z maximálne jedného, prípadne žiadneho nového prípadu, sú preč a radosť vystriedal smútok z dvojciferných čísel. Kedy to prestane? Môžeme si za to sami? A budeme nosiť rúška už navždy? Aj o tom sa Glob.sk rozprával s lekárom a členom permanentného krízového štábu PETROM VISOLAJSKÝM.
Situácia na Slovensku posledné týždne vyzerala relatívne pokojne, prípady rapídne nepribúdali, a preto permanentný krízový štáb (PKŠ), ktorý bol zriadený novou vládou, nedávno ukončil svoju činnosť, no ostáva v pohotovosti. Posledné dni ale čísla opäť stúpajú. Je možné, že sa PKŠ opäť obnoví, aj s pôvodnými členmi, teda s Vami?
– Permanentný krízový štáb vznikol v čase, kedy bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav po stabilizácii pandémie na Slovensku a zrušením núdzového stavu išiel štáb do útlmu. V súčasnosti sme v istom vyčkávacom stave a napriek tomu, že sme činnosť ukončili, sme viaceré veci riešili – či už telefonicky, alebo na diaľku. Pán premiér Matovič, vzhľadom na stúpajúci trend nových nakazených, v súčasnosti aj spolu s vládou prehodnocuje, čo bude s PKŠ ďalej – kto to bude zastrešovať, či to vôbec ešte bude permanentný krízový štáb, a podobne.
Čo hovoríte na súčasné čísla? Máte nejaké informácie, odkiaľ sa dostala nákaza do Čadce?
– Pozitívne testovaní ľudia, ktorí v posledných dňoch pribúdajú na Slovensku, sú väčšinou zo zahraničia. V prípade Čadce ide o nákazu z českých baní. Prísnymi opatreniami, ktoré sme na Slovensku zaviedli v marci a apríli, čiže v čase, kedy v krajine zúril koronavírus v najväčšom rozsahu, sme nákazu u nás takmer úplne potlačili. Avšak, samozrejme, sme súčasťou Európskej únie, hranice musia byť otvorené, tak nám zo zahraničia otvorením hraníc začínajú prichádzať ľudia. Z toho dôvodu ide o importovanú nákazu zo zahraničia, pretože na Slovensku bolo málo nakazených a otvorením hraníc tie počty začínajú rapídne stúpať.
Odborníci sa zhodujú na tom, že ak na Slovensko príde druhá vlna, bude importovaná zo zahraničia. Znamená to, že ju tu už máme? Aké opatrenia by sme prípadne mali spraviť pre to, aby sme zamedzili ďalšiemu šíreniu nákazy a rapídnemu zvyšovaniu pozitívne testovaných?
– Ak by sme v súčasnosti nerobili nič, tak by sa ešte stále pomerne nízke čísla pozitívne testovaných každým dňom zvyšovali a druhú vlnu by sme tu o chvíľu určite mali. Našťastie, na Slovensku je množstvo organizácií, ale aj odborníkov – ako Úrad verejného zdravotníctva, lekári, epidemiológovia a podobne, ktorí robia všetko pre to, aby tomu zabránili. Pacienti sú zachytávaní, vyšetruje sa, testuje sa, hľadajú sa úzke kontakty pozitívne testovaných a podobne. Pokiaľ bude tento systém fungovať, nejaký výrazný trend nových prípadov by sme tu nemali mať. Samozrejme, pri otvorených hraniciach a všetkých uvoľnených opatreniach, ktoré tu dnes máme, si treba uvedomiť, že obava z prípadnej druhej vlny je určite na mieste.
Slováci radi migrujú, začína obdobie dovoleniek, ľudia sa budú presúvať po Slovensku, ale aj do zahraničia– ak teda ešte naďalej budú otvorené hranice, prípadne sa nejakým spôsobom neaktualizuje cestovateľská mapa Slovenska. Hrozí, že sa nákaza môže migráciou ľudí ďalej šíriť?
– Treba si uvedomiť, že hovoriť o krajinách ako o rizikových či menej rizikových, nie je úplne správne. Aj v takzvanej bezpečnej krajine sa môžeme stretnúť s ľuďmi z krajiny, ktorá už to riziko predstavuje. Napríklad dnes stále bezpečné Chorvátsko – pokiaľ sa v ňom stretneme s Nemcami z Bavorska, Angličanmi, alebo s Rusmi, teda ľuďmi z rizikových oblastí, tak je úplne jedno, že sme v takzvanej bezpečnej krajine. Tým chcem povedať najmä to, že kontakty s cudzími ľuďmi sú v dnešnej dobe mimoriadne rizikové. Preto si treba veľmi dobre zvážiť, či nám stojí za to vycestovať do zahraničia, treba si uvedomiť všetky riziká, ktoré na nás môžu striehnuť – nielen pre daného človeka, ale aj pre jeho rodinu a okolie. Ľudia, ktorí sú vážne chorí, alebo majú rizikových ľudí v rodine či okolí, by cestovať do zahraničia určite nemali.
V každom prípade, ak sa už niekto rozhodne, že bude riskovať a do zahraničia vycestuje, tak by mal byť mimoriadne opatrný a dodržiavať niektoré opatrenia – vyhýbať sa uzavretým priestorom s cudzími ľuďmi a celkovo kontaktom s cudzími ľuďmi. Ak sa takej situácii nedá vyhnúť, tak odporúčam použiť minimálne rúško alebo respirátor a dodržiavať dvojmetrové odstupy, tie sú potrebné aj na pláži. Veľmi rizikové je cestovanie lietadlom, bývanie v hoteloch, alebo v iných hromadných ubytovacích zariadeniach, ďalej reštaurácie s vnútorným stolovaním, múzeá, hromadné atrakcie, bary a podobne. To isté však platí aj pre obchody – v prípade, ak si potrebujú nakúpiť, mali by tam ísť v čase, kedy tam nie je veľa cudzích ľudí – najlepšie skoro ráno, odporúčam mať v obchode na sebe aj respirátor FFP2. Práve obchody sú v zahraničí mimoriadne rizikové, keďže sa na malom priestore stretáva množstvo cudzincov. Je potrebné si uvedomiť, že v takýchto priestoroch v zahraničí je vysoko pravdepodobné, že sa človek nakazí a nákazu prenesie domov na svojich blízkych.
Môže sa stať, že budú naše letné dovolenky ohrozené? Najmä tie v zahraničí?
– Nemôžeme ľuďom prikazovať a zakazovať, aby niekde cestovali. Dnes je sloboda pohybu po celej Európe, sú dovolenky, ale treba zdôrazňovať, že cestovanie po zahraničných krajinách určite zvyšujú riziko šírenia nákazy. Rovnako zvyšujú šancu, že sa práve v zahraničí dotyčný aj nakazí a nákazu prinesie domov, to je žiaľ pre istú skupinu ľudí smrteľné nebezpečenstvo.
Vrátila by som sa k aktuálnym číslam. Môžeme si za to, ako v súčasnosti rastú, sami? A dalo by sa povedať, že Slováci sú ako národ zodpovední?
– Uplynulé mesiace ukázali, že Slováci sú veľmi zodpovední a to je hlavný dôvod, prečo sme na Slovensku mali, a stále prakticky máme dobré čísla. Je to výsledok zodpovednosti našich ľudí. Treba povedať, že pandémiu nemáme za sebou. Riziko druhej vlny, s ešte horšími následkami ako pri tej prvej, tu stále je a preto je potrebné si rovnakú mieru zodpovednosti ešte ponechať. Medzi najzakladanejšie potreby patrí dodržiavanie odstupov, nosenie rúšok, nechodenie do uzavretých priestorov medzi ľudí – tieto opatrenia by sme mali naďalej dodržiavať. Samozrejme, na celoštátnej úrovni je dôležité lepšie kontrolovanie hraníc.
Hovoríte, že sme zodpovední. Nie sme však zodpovední iba dovtedy, kým máme nastavené určité pravidlá? Totižto – nedávno som bola v obchodnom centre, všetci sme mali na sebe rúška, až na hŕstku mladých (tínedžerov), ktorí na nariadenia doslova “kašlali” – síce do priestorov prišli v rúškach, ale potom si ich dali dole. Stávame sa uvoľňovaním opatrení aj my menej zodpovední?
– Áno. Ide o psychologický tlak. Ľudia nevydržia dodržiavať súčasné opatrenia donekonečna. Napriek tomu sú však Slováci zodpovední, avšak, vždy sa nájdu indivíduá, ktoré ohrozujú ostatných. Ak niekto v interiéri medzi cudzími nenosí rúško, nejde o jeho frajerinu, ani o jeho zodpovednosť za svoje zdravie, ale on ohrozuje druhých ľudí. Z toho dôvodu odporúčam tým, ktorí sú zodpovední a nosia rúška, a vidia takéhoto nespratníka, ktorý je v interiéri bez rúška, hoci by ho mal mať, nech kontaktujú políciu. Tá vec s dotyčným veľmi rýchlo vyrieši. Čiže, zodpovednosť nie je iba o tom, že ja sa mám nejak správať, ale aj o tom, aby sme vyžadovali zodpovedné správanie aj od druhých.
Nepomohla by v tejto veci aj istá osveta na školách o tom, že rúško nie je náš nepriateľ, ale náš kamarát, ktorý nám pomáha chrániť nielen samých seba, ale aj ostatných naokolo?
– Určite áno, každá takáto aktivita je vítaná. Netreba čakať na štát – čo sa nariadi, prikáže a podobne. Každý jeden z nás môže túto osvetu šíriť, vysvetľovať okoliu, aj nezodpovedným jedincom, prečo sú rúška a rôzne opatrenia dobré. Aj predavačka vie vo svojej pozícii efektívne zabrániť tomu, aby sa nákaza šírila. Každý jeden z nás tak vie spraviť naozaj veľa pre to, aby sme nad touto nákazou zvíťazili – či je to autobusár, spomínaná predavačka, upratovačka v škole či pedagóg. Takáto iniciatíva je za mňa veľmi vítaná a všetkým nám veľmi pomôže.
Toto nie je len boj premiéra, vlády, úradov či lekárov, ale je to boj každého jedného z nás.
Okrem iného sa starostovia obcí na východe Slovenska sťažujú, že do dediny sa im vracajú Rómovia, ktorí sa presťahovali do Anglicka, kde je v súčasnosti situácia neúprosná. Existujú nejaké „páky“ na to, ako prinútiť ľudí, aby sa po príchode na Slovensko prihlasovali na príslušný ÚVZ?
– V súčasnosti sa uvoľnenie opatrení na hraniciach prehodnocuje, pretože potrebná kontrola a karanténa nám týmto uvoľnením padli. Čiže, v súčasnosti sa rieši to, či sa k týmto opatreniam nevrátime. Na druhej strane zopakujem odpoveď z predošlej otázky – zodpovednosť je na každom jednom z nás. Starostovia môžu týchto ľudí nahlásiť príslušným úradom, ale aj polícii, ktorá týchto nezodpovedných ľudí “vyrieši” pokutami. Každý jeden z nás, ktorý príde zo zahraničia, by túto skutočnosť mal nahlásiť na príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), či už príde z bezpečnej, alebo rizikovej krajiny. Na základe informácií, ktoré im poskytne, RÚVZ vyhodnotí, či je potrebné, aby sa dostavil na vyšetrenie, či má dodržiavať domácu izoláciu, chrániť svojich blízkych, nestretávať sa s nimi. Prípadne poradia, ako by mal každý z nás postupovať. Určite by sa mali obrátiť minimálne na RÚVZ. Dnes platí stav, že ak človek príde z rizikovej krajiny, je povinný to bezodkladne nahlásiť príslušným úradom. Je to jeho zákonná povinnosť. Ak tento úrad vyhodnotí, že sme naozaj prišli z rizikovej krajiny, tak do päť dní nás predvolá na vyšetrenie a poučí nás o karanténe. Na základe výsledku sa budú riešiť ďalšie prípadné opatrenia. Čiže, všetko je na spomínanej zodpovednosti jednotlivcov, ale tieto povinnosti upravuje aj zákon, pri ich nedodržaní môže byť od polície uložená sankcia až do 1 659 eur.
Hovorili ste, že sa uvoľnenie opatrení na hraniciach prehodnocuje. Môže to dospieť až do takého stavu, že budú obnovené kontroly a povinná karanténa?
– Či sa obnoví povinná štátna karanténa, to uvidíme, ale minimálne by sa mala obnoviť aplikácia eKaranténa, teda domáca izolácia. Tá bola zastavená kvôli zrušeným kontrolám na hraniciach, keďže bez nich sa nedá technicky táto aplikácia zabezpečiť. V prípade potreby je teda pripravená na opätovné spustenie. To, či k tomu aj nakoniec príde, neviem nateraz povedať, záleží to od toho, aká bude epidemiologická situácia, a z akej krajiny budú prichádzať zachytení pozitívne testovaní. Avšak, skutočnosť, že by sa na hraniciach obnovili kontroly, je jedna z reálnych možností. Dúfam, že v tom prípade sa karanténa bude dať realizovať nielen cez tú povinnú štátnu, ale aj prostredníctvom spomínanej aplikácie z domu. Teda, aby sme mohli byť v domácich podmienkach, ale aby to bolo kontrolované epidemiológmi, lekármi a políciou, či dotyční toto nariadenie skutočne dodržujú.
V súčasnosti by to bolo zrejme vhodné riešenie, keďže pri otvorených hraniciach nefunguje žiadne takéto opatrenie….
… určite áno. Avšak, treba si uvedomiť aj to, že podľa zahraničných štatistík sa dobrovoľná domáca karanténa v prípade vyspelých krajín dodržuje iba v 50 percentách. Určite aspoň eKaranténa je na mieste, pretože človek je v domácom prostredí a chráni svoje okolie a blízkych.
Aké obmedzenia môžeme očakávať, ak sa čísla začnú opäť neúprosne zvyšovať?
– Je na mieste prehodnotiť tie uvoľnené opatrenia, ktoré sa týkajú stretávania ľudí. Od 1. júla bude možné organizovať podujatia do tisíc ľudí. Tieto opatrenia by sa mali prehodnotiť a myslím si, že je najvyšší čas rozhodnúť o tom, že takéto zhromaždenia s takýmto počtom ľudí by mali byť zakázané. Rizikové sú aj: druhý stupeň základných škôl, stredné a vysoké školy. Našťastie ich teraz nemusíme zatvárať, lebo idú letné prázdniny. Ale pri obmedzeniach dnes už nemusíme uzatvárať celoštátne, postačí ak budeme konať lokálne, napríklad v okrese, teda v mieste šírenia infekcie. Pri narastajúcich počtoch prípadov zo zahraničia je určite na mieste aj spomínaná kontrola hraníc.
Čiže hranice, vyššie stupne škôl a hromadné podujatia sú opatrenia, s ktorých uvoľnením sme mohli počkať. Ktoré však sú ešte tie, ktoré nebolo potrebné tak rýchlo uvoľniť?
– Minimálne hromadné podujatia sú mimoriadne nebezpečné, stretáva sa tam veľké množstvo neznámych ľudí, a v prípade, ak aj pijú alkohol, tak strácajú zábrany a riziko šírenia vírusu je tak ešte vyššie. Rizikovými aj všetky uzavreté priestory, kde prichádza veľké množstvo cudzích ľudí. Ide napríklad o toľko diskutované fitness centrá, veľké nákupné centrá, interiér reštaurácií, a podobne, pretože v nich vzniká veľké množstvo aerosólu. Tieto všetky spomenuté riziká sa určite budú prehodnocovať, ak čísla budú nekontrolovateľne stúpať…
…môžeme teda povedať, že sú rizikovými aj svadby?
– Áno, ak je tam veľké množstvo cudzích ľudí. Záleží to však od toho, či je na hostine iba blízka rodina, prípadne ľudia, ktorí sa aj normálne stretávajú, alebo sa tam nachádzajú aj cudzí ľudia. Kontakty s ľuďmi, ktorí sú často spolu a nestretávajú sa s cudzími, sú bezpečné.
Ste lekár, dlhodobo poukazujete na problémy v zdravotníctve, ste šéfom lekárskych odborov. Je slovenské zdravotníctvo pripravené na prípadnú druhú vlnu? Bude horšia, ako tá, ktorú sme tu mali na jar?
– Takmer isto môžeme očakávať, že by bola horšia, ako prvá vlna. Toto riziko tu je, pokiaľ nebude na svete vakcína proti SARS-CoV-2.
A k tomu, či sú slovenské nemocnice pripravené – na takú situáciu, ako zažilo napríklad Taliansko, nie je pripravené zdravotníctvo v žiadnej krajine. Slovenské nemocnice sú v súčasnosti na koronavírus pripravené o málinko lepšie, ako tomu bolo pri prvej vlne. Avšak väčšinou ide len o technické vybavenie. Ventilátory boli nakúpené, boli vyčlenené aj “covidové” lôžka, ale čo sa týka personálu, tak v tomto smere nie je slovenské zdravotníctvo zďaleka pripravené. A pokiaľ nič nespravíme, tak nebude pripravené ešte roky a nemocnice, ale aj ambulancie budú v čoraz horšom personálnom stave.
Ako to bude s rúškami? Veľa ľudí ich nosenie nemá rado. Z úst viacerých odborníkov zaznelo, že sa ich možno už nezbavíme. Ako to vidíte vy?
– Rúška sú veľmi účinná ochrana a zo všetkých opatrení, ktoré nám bránia v šírení nákazy, sú najmenej náročné. Vždy si treba dať na váhy to, či tie rúška budeme v interiéri nosiť, alebo sa znovu veľká časť vecí pouzatvára – podniky, školy, služby, spravíme veľmi prísnu kontrolu hraníc, a podobne. Ide o veľmi nákladné opatrenia oproti povinnosti nosiť rúška. Vedecky už bolo opakovane dokázané, že majú obrovský vplyv na to, aby sa koronavírus nešíril. Tým rúškom chránim seba, svoje okolie, svojich blízkych. V tomto sa prihováram ľuďom, aby si uvedomili význam tejto jednoduchej pomôcky. Chápem, že rúško je v lete nepríjemné, ale netreba si ho sprotiviť. Veľmi nám pomohlo k tomu, aby sme prvú vlnu zvládli na jednotku a na Slovensku zachránilo veľa životov. Je potrebné, aby sme rúška nosili všade, kde sme v kontakte s ľuďmi.