BRATISLAVA – Týranie, neprávo, ale aj množenie psov je na Slovensku bežnou praxou, ktorú sa nedarí regulovať. Vedeli ste však, že aj tieto veci rieši zvierací ombudsman? Kto to vlastne je, čo skutočne rieši a koľko zvierat sa mu už podarilo zachrániť? O tom sa Glob.sk rozprával so zvieraciou ombudsmankou ZUZANOU STANOVOU.
Ako zvierací ombudsman pôsobíte už niekoľko rokov. Čo je náplňou vašej práce?
-Zvierací ombudsman je neštátna apolitická iniciatíva. Našou snahou je zmierniť krutosť a týranie na Slovensku a zlepšiť život zvierat v našej krajine. Chceme urobiť Slovensko empatickejším. Konkrétne sme vznikli v roku 2013 iniciatívou útulkov z celého Slovenska, dnes je nás dokopy už 15. Ide o dobrovoľníkov, brigádnikov, pracovníkov na čiastočný úväzok, ktorí sa venujú ochrane zvierat na Slovensku. Okrem toho píšeme legislatívne návrhy, rokujeme s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, či volenými zástupcami od lokálnych až po Európsky parlament. Organizujeme kampane na podporu legislatívnych návrhov, chodíme na rozporové konania.
Tiež sme založili bezplatnú poradenskú právnickú službu. Od 7:00 do 22:00 každý deň v týždni odpovedá právnička na otázky týkajúce sa ochrany zvierat. Cez našu mailovú službu môžu občania či útulky posielať otázky, prípady, žiadosti, ktorými sa po právnej stránke zaoberáme. Vo vybraných prípadoch, kedy si útulky nevedia rady, ich zastupujeme v právnych konaniach.
Tento víkend sa bude konať pomerne známe podujatie Nájdite sa so zvieraťom z útulku, ktoré rovnako patrí pod náš patronát. Ide o najväčšie adopčné podujatie, ktoré sa bude konať v Bratislave a Košiciach. Udeľujeme aj ocenenia Animal Hero Slovakia za statočný čin v prospech zvieraťa. Potrebujeme totiž popri zlých príbehoch ukázať aj to, že na Slovensku máme aj dobrých ľudí. Medzi našu najvýznamnejšiu akciu ale radím Týždeň ochrany zvierat na školách, kde žiakov vychovávame k tolerancii.
Odkiaľ čerpáte peniaze? Koho a akým spôsobom podporujete?
-Nevyberáme členské od našich členov, ani žiadne poplatky. Nikdy sme to nerobili. Tento rok sme boli úspešní v eurofondovej výzve z Operačného programu efektívna verejná správa, kde momentálne implementujeme projekt s názvom Vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany zvierat.
Ktorým zvieratám je potrebné najviac pomôcť, ktoré sú najviac ohrozené a prečo?
-Vo všeobecnosti sú najviac ohrozené hospodárske zvieratá a spoločenské zvieratá. Špecifickú skupinu tvoria chránené druhy zvierat, ktoré sú ohrozované pytliakmi a tými, ktorí sa ich snažia zbaviť špecifickým spôsobom.
Ako vyzerá vaša práca v prípade, ak vám niekto nahlási týranie?
-My sme občianska iniciatíva, čiže nemáme reálne právomoci a nemôžeme suplovať štát v jeho výkone. Ak všetci budeme suplovať štát, tak sotva budú štátne organizácie fungovať efektívnejšie, aktívnejšie a dravšie po výsledku. Už si časom zvykli na to, že za nich veľa vecí vyriešia aktivisti a občianske združenia. Čiže my sa v prvom rade snažíme zlepšiť výkon verejnej správy v tomto úseku. Ide o agendu, ktorú má v súčasnosti zverený štát, resp. konkrétne samosprávy. Tie majú zákonnú povinnosť najmä vo vzťahu k spoločenským zvieratám a štát k hospodárskym zvieratám, aby zabezpečili život zvieraťa, ktorý bude bez týrania, strachu a bude dôstojný.
V súčasnosti pracujeme s úradníkmi, aby boli aktívnejší. Najčastejšie riešia problémy, ktoré sú riešiteľné, napríklad nízky počet pracovníkov, nedostatok služobných áut, nedostatočný výklad práva. Čiže, treba sa správne naučiť používať štát. Učíme to ľudí, ktorí sa na nás obracajú, vrátane útulkov. Veľa ľudí nevie, že telefonát sa neberie ako dôkaz, že treba zaistiť dôkazový materiál, prípadne že sa na orgány treba obracať písomne. Aj práve pre to je dnes objasnenosť týrania taká nízka.
Koľko zvierat sa doteraz podarilo zachrániť?
-Ročne sme riešili od 180 do 350 prípadov, ktoré nám ľudia hlásia. Väčšinu sa podarí vyriešiť, či už ide o prípad, keď je v zateplenom dome dav zadebnených vtákov, alebo sa matky – srny nevedia dostať k svojim mladým, lebo ich oddeľuje plot, až po vyslobodenie 34 mačiek v Lučenci, ktoré sa snažili vyskočiť z okna bytu, kde umierali od hladu. Prípady, ktoré nevieme vyriešiť, sú pri úhyne zvieraťa, teda tam, kde už nie je žiadnej pomoci a kde nie je možné spätne nájsť páchateľa.
Aká je v súčasnosti situácia v útulkoch?
-Podľa oficiálnej ročenky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy za rok 2018 prešlo útulkami a karanténnymi stanicami presne 11 777 zvierat. Časť sa vrátila pôvodným majiteľom, u malého percenta je detekovaný úhyn, väčšina potom ostala u svojich nálezcov, prípadne si našla nový domov. Situácia v útulkoch je naozaj kritická. Len za minulý rok päť z nich zavrelo svoje brány. Ide o agendu, ktorá podľa zákona stopercentne náleží štátu, respektíve obciam. Napriek tomu ju dnes z drvivej väčšiny robia občianske združenia, ktoré doteraz nemali žiadny prístup k žiadnym verejným financiám. Tie by mali pokrývať ich aktivity, ktorými suplujú prácu verejnej správy. Ide o takú anomáliu na Slovensku.
Zhruba pred rokom vošiel do účinnosti zákon z dielne SNS o tom, že zviera nie je vec. Pomohol v niečom?
-V našich podmienkach je každý takýto počin posunom. Sami sme mali s organizáciou Pes v núdzi už niekoľko rokov pripravený komplexný zákon o ochrane zvierat. Avšak nie je naň politická vôľa. To, čo prešlo, mohlo byť aj lepšie, ale ide aj tak o výrazný posun. Dôležitá je aplikácia. Ak sa nevie, ako si ho vykladať, nie sú na to nástroje, ľudia, tak je problém. Tým je aj diera v zákone. Donedávna hovorila o tom, že sa dá zabíjať spoločenské zvieratá aj inak, ako uspaním. Z väčšej časti išlo hlavne o odstrel, ale aj to je už brané ako protiprávne. Aj tento zákon má chyby, ide napríklad o bod o zákaze chovu, ktorý veríme, že sa teraz podarí napraviť.
Aké je vo všeobecnosti spoločenské vnímanie ľudí na tému spoločenských zvierat?
-V tejto oblasti vidím veľký posun vpred. Pred desiatimi rokmi väčšinu ľudí táto téma nezaujímala. Ak boli svedkami týrania, tak väčšinou ich nahlasovali anonymne. Argumentom bolo, aby nemali problémy. V tomto smere sú ľudia omnoho odvážnejší a omnoho viac riskujú. Za to im patrí obrovský obdiv a poďakovanie. A je dôležité povedať, že takýchto ľudí je stále viac a viac.
V súčasnosti bol v druhom čítaní návrh novely zákona, ktorý by umožňoval prevádzkovateľom prevádzok verejného stravovania, aby do nich mohli vstúpiť aj spoločenské zvieratá. Ako vnímate tento zámer?
-Princípom tejto novely je, aby sa zvieratá pohybovali iba v tých prevádzkach, ktoré to uznajú za vhodné. Ide zrejme o prevádzky, ktoré majú takýto dopyt od svojich zákazníkov. Čiže nerozumieme, prečo je táto novela vnímaná tak kontroverzne. Majitelia reštaurácií, ktorí si budú chcieť tento zákaz zachovať, tak budú môcť aj urobiť.
Myslíte si, že zákon ako taký prejde cez parlament?
-Som názoru, že prejde. Jednak ide o vládny návrh zákona a nerieši sa v ňom len púšťanie zvierat do niektorých prevádzok. Avšak, je pred voľbami, tak jeden nikdy nevie.
Nedávno ste sa vyjadrili, že na jeseň chcete predstaviť svoje plány na najbližšie obdobie. O čo konkrétne pôjde?
-V našej iniciatíve sa zaoberáme spolužitím ľudí a zvierat. Problém nie je ani zďaleka o tom, že zviera nie je vec. Máme na pláne rozporové konania, pripravujeme legislatívne návrhy, intenzívne pracujeme v rámci Rady mesta Košice na ochranu zvierat na vyriešení problému s asanačkou. Okrem tradičnej predviačnočnej témy živých darčekov sa chceme venovať témam spolužitia ľudí so zvieratami. Cieľom je nájsť cestu. Napríklad, keď starkých umiestníme do sociálneho zariadenia, tak veľakrát musí zvieratko, na ktoré je silne citovo naviazané, dať do útulku, prípade ho dať uspať.
Druhá vec sú deti s istým hendikepom. Doktori a terapeuti by iste vedeli povedať, ako je takáto terapia blahodárna na ich zdravie. Pes totiž dokáže deti, ale aj starých ľudí, motivovať k pohybu, k cvičeniu. Musíme prestať démonizovať zvieratá ako prenášačov chorôb, prípadne že sú nebezpečné. Ten, kto psa vedie, ho musí vedieť ovládať. A to za každých okolností. Poviem čerstvý prípad, pred pár dňami sa stalo, že pes s evidentne nezvládnutým temperamentom usmrtil iného psa malej päťročnej chovateľky. Pre to dieťa to musí byť extrémne traumatizujúci zážitok.
Hovorili ste, že Slovensko sa za posledných desať rokov vo vzťahu k zvieratám zmenilo. Bude podľa vás tento vývoj aj naďalej pokračovať?
-Myslím si, že určite áno. Základ však je vzdelávať mladú generáciu. Dnes máme väčšie množstvo prípadov, kedy sú páchateľmi mladiství. Ale pozor, nejde o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ani deti “zbohatlíkov”. Ale, paradoxne, ide o deti, ktoré pochádzajú zo strednej vrstvy, ktoré majú koníčky a rodičia sa im venujú. Toto považujeme za veľmi varovný signál. Myslím si, že to súvisí s tým, že absentuje výučba o empatii a úlohe zvierat v spoločnosti v rámci nášho vzdelávacieho systému. V škôlkach sa deti učia aké typy zvieratiek máme, aké zvuky vydávajú, a potom už nikto nič. Maximálne sa zvieratá rozoberajú v rámci biológie. Avšak väzba na ich úlohu v spoločnosti, že sme súčasťou jednej planéty, o tom sa neučí. Z našich zistení napríklad vyplýva, že ak sú deti konfrontované otázkou, či je zviera živá, cítiaca bytosť, tak niektoré to nevedia. Mladá generácia potrebuje vzdelanie, čo by sme mohli dosiahnuť týždňom ochrany zvierat na školách. V tomto smere máme už istú formu podpory aj z ministerstva školstva. Ak totiž dieťa budeme od malička viesť k empatii k zvieratám, máme šancu dosiahnuť to, aby taká bola celá spoločnosť.