BRATISLAVA – V praxi sa neraz ukázalo plnenie vládnych nariadení ako finančne a časovo náročné. Inak tomu nie je ani pri zavádzaní triedenia kuchynského bioodpadu. Nie každá samospráva má naň dostatočný finančný obnos a zdroje hľadajú, kde sa dá. Príklad si však môžeme zobrať od Rumunov, ktorí finančné ťažkosti vyriešili po svojom a pri zavádzaní nových nariadení, použili aj metódu ,,cukor a bič”.
Nielen slovenské samosprávy, ale aj obce po celej Európe bojujú s odpadmi. Zatiaľ čo západné krajiny dokážu vytriediť až 80 percent odpadov, stredná a východná Európa stále zaostáva. V súčasnosti dokážeme vytriediť necelé dve pätiny odpadov. Avšak na to, aby sme splnili cieľ Európskej únie, musíme dokázať o tri roky vytriediť minimálne 55 percent odpadov. Rovnaký problém majú aj rumunské samosprávy. V zložitých podmienkach sa však vynašli a vydali sa na tŕnistú cestu vzdelávania obyvateľov.
Pre rumunské obce nie je typická vysoká miera triedenia odpadov a separovanie je na veľmi zlej úrovni. Starosta Béla Horváth obce Sălacea s približne tritisícovým obyvateľstvom sa to však rozhodol zmeniť a zaviedol reformu odpadového hospodárstva už pred tromi rokmi. Dovtedy sa obyvatelia zväčša zbavovali odpadu tak, že ho spaľovali priamo v domácnostiach a triediť odpad dokázala menej ako desatina obyvateľov. „Inak povedané, takmer všetok odpad skončil na skládke alebo v spaľovni. Aj keď slovenské samosprávy nie sú na tom tak zle ako tie rumunské, obe krajiny majú v oblasti triedenia a využívania odpadov čo doháňať,“ povedala odborníčka na komunálny odpad Martina Gaislová.
Bleskový úspech
V obci tak zaviedli vďaka spolupráci so spoločnosťou Zero Waste Romania, miestnymi a regionálnymi firmami zaoberajúcich sa zberom a spracovaním odpadu Eco Bihor a Ave Bihor, zber odpadu od dverí. A to ako zmesového tak aj triedených zložiek. Len po troch mesiacoch dokázali vyzbierať od obyvateľov až 60 percent triedeného odpadu.
Aby sa dopracovali k takémuto výsledku, starosta obce pred spustením zberu rozbehol masívnu informačnú kampaň, v ktorej vysvetľoval podstatu triedenia. Informácie na obyvateľov číhali na každom kroku a to aj v školách či kostoloch. Najväčším problémom, s ktorým sa obec stretla, bolo spaľovanie odpadu v domácnostiach a následný vývoz za hranice obce. „Keď sme oznámili zámer triediť 75 percent odpadu, obyvatelia boli skeptickí a tvrdili, že sa to nedá a nech sa radšej zameriame na riešenie nezamestnanosti,“ uviedol starosta Horváth pre rumunský portál think.transindex.ro.
Na rodičov išli cez deti
Ako starosta sám priznáva, najviac im pri rozbiehaní triedenia odpadu pomohla spolupráca so školami. Okrem rozmiestnenia košov na separovaný odpad po školských triedach, naučili tiež deti ako správne triediť a prečo. Okrem toho školáci na seba navzájom mali dozerať, aby sa správne triedilo. Toto správanie deti preniesli aj domov, kde vyžadovali triedenie aj od rodičov.
Následne začali pracovať aj s rómskou komunitou a opäť prostredníctvom detí. Tie mali zbierať plastové fľaše a plechovky, za ktoré dostali v lete zmrzlinu a v zime čokoládu. Deti zo znevýhodnených podmienok tak získali návyk, že pre akúkoľvek odmenu musia najskôr priložiť ruku k dielu.
Lenivosť sa nevypláca
Neochota triediť sa však objavila aj u majoritného obyvateľstva. Domácnosti boli radšej ochotné zaplatiť viac na poplatkoch za vývoz odpadu, ako začať separovať. Tvrdili, že žiadny odpad nemajú. Dokonca začali vyhadzovať odpadky k susedom. Jedinou možnosťou, ako skoncovať s čiernymi skládkami, bolo zavedenie pokút po výške 600 lei, čo je približne 123 eur. Pokiaľ pokutu zaplatili v rámci termínu, bola im odpustená polovica zo sumy. Takéto opatrenie sa ukázalo tiež ako veľmi účinné a obec udelila nakoniec len 25 pokút.
Analýza komunálneho odpadu v rumunskej obci pred spustením projektu ukázala, že by až 50 percent odpadu nemuselo skončiť na skládke. Na Slovensku by sme z vyhodeného odpadu vedeli opätovne využiť až 80 percent. Aj Rumuni rovnako ako už väčšina Slovákov zbiera bioodpad do menších vetraných košov s kompostovateľnými vrecka.
