Schátraná prezidentská vila aj ústavní sudcovia. Čaputovej ostali po Kiskovi nášľapné míny

BRATISLAVA – Napriek tomu, že odovzdanie prezidentského úradu do rúk Zuzany Čaputovej sa v sobotu odohralo v príjemnej a srdečnej atmosfére, jej predchodca Andrej Kiska jej nechal na stole niekoľko pálčivých tém, ktoré ostali neuzavreté. Medzi ne patrí napríklad otázka, čo robiť so schátranou prezidentskou vilou na Slavíne. Ešte nástojčivejšie sa ukazuje rozhodnutie menovať či nemenovať sudcov Ústavného súdu z neúplného počtu kandidátov. Čaputová sa tak musí vážnymi témami zaoberať od prvých dní v prezidentskom paláci. Jednu z nich bude mať na stole už dnes.

 

Téma voľby a menovania ústavných sudcov sa stala jednou z najhorúcejších, aké sa za posledné mesiace na našej politickej scéne riešili. 16. februára 2019 skončil mandát deviatim z trinástich ústavných sudcov. Ich stoličky sa však dodnes nepodarilo plne obsadiť. Na stole bola najskôr otázka samotnej voľby. Minister spravodlivosti Gábor Gál totiž ešte minulý rok predložil novelu zákona, ktorá upravovala pravidlá výberu. Keďže sa však koalícia nedokázala na novej podobe zákona dohodnúť, ostali v platnosti staré pravidla. Ešte väčší problém však nastal pri samotnej voľbe. V prvom februárovom výbere totiž poslanci nezvolili nikoho. Alfou aj omegou prvej voľby bola pritom osoba bývalého premiéra a šéfa strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý sa o lukratívny talár uchádzal. Koaličným partnerom SNS a najmä Mostu-Híd sa však nepáčili informácie o tom, že o svojej podpore mal rokovať aj s Kotlebovou ĽSNS. Preferovali tak verejnú voľbu. Tú však na druhej strane odmietal Smer-SD. Výsledkom bol znefunkčnený Ústavný súd, na ktorom ostali iba štyria sudcovia.

Z druhej voľby Andrej Kiska vymenoval troch ústavných sudcov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Na rad tak prišla druhá, marcová voľba. V nej už poslanci zvolili osem kandidátov a čakali, že Andrej Kiska z nich polovicu – teda štyroch, vymenuje. Ten tak však neurobil. Do funkcie ústavných sudcov vybral iba troch tak, aby mal Ústavný súd aspoň sedem členov a teda funkčné plénum. Zvyšných sudcov chcel menovať až potom, ako bude dovolený plný počet kandidátov. To však parlament doteraz nesplnil. V tretej voľbe mali poslanci zvoliť desiatich kandidátov, zvolili však iba štyroch. Kiska však z neúplného počtu tentoraz menovať nových sudcov odmietol a už v tej chvíli bolo jasné, že obsadenie zvyšku Ústavného súdu už bude mať v rukách jeho nástupkyňa. Na rad príde už štvrtá voľba, ktorá je v pláne tento štvrtok. Je však otázne, či bude úspešná.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico totiž vyhlásil, že nová prezidenta Zuzana Čaputová má z koho vyberať a kým tak neurobí, nemajú dôvod navoliť jej ďalších kandidátov. Pred Zuzanou Čaputovou tak stojí hneď v úvode jej prezidentovania veľká dilema – či konať rovnako ako Kiska a nemenovať sudcov pokiaľ nebude mať úplný počet kandidátov. Aj na túto tému by sa mala už dnes doobeda rozprávať s predsedom vlády Petrom Pellegrini a šéfom parlamentu a SNS Andrejom Dankom.

Bez viceguvernéra Národnej banky

Ďalšou otázkou, ktorá ostala po odchode Andreja Kisku nedoriešená je menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Vedenie bankovej inštitúcie prešlo výraznou zmenou, keď na poste guvernéra nahradil Jozefa Makúcha dnes už bývalý minister financií Peter Kažimír. Funkcie sa ujal iba pred niekoľkými dňami 1. júna. 2019. Jeho cesta do kresla šéfa NBS začala na jeseň minulého roka, keď ho do funkcie navrhla vláda a neskôr ho odobril aj parlament. Rovnako to bolo aj v prípade nádejného viceguvernéra Jozef Hudáka, za ktorým stojí predseda SNS a šéf parlamentu Andrej Danko. Ten rovnako ako Kažimír poľahky prešiel vládou aj Národnou radou. Narazil však na Kisku.

Zatiaľ, čo Kažimíra do funkcie menoval ešte v marci, v prípade Hudáka sa nevyjadril ani kladne ani záporne. Dôvodom Kiskovho nerozhodného postoja má byť Hudáková nedostatočná kvalifikácia a skúsenosti na daný post. Tie mu vyčítal aj Jozef Makúch, ktorý sa o ňom v minulosti vyjadril, že podľa jeho názoru nespĺňa zákonom stanovené podmienky. NBS tak momentálne funguje s prázdnou stoličkou viceguvernéra. To, ako dlho bude ešte voľná, teraz závisí aj od Čaputovej.

Dôstojné sídlo pre hlavu štátu

Ďalšia nedoriešená téma, ktorú Zuzana Čaputová „zdedila“ po svojom predchodcovi je bývanie prezidenta. Otázka, či by Slovensko malo mať oficiálne sídlo, určené na bývanie najvyššieho ústavného činiteľa je na stole už niekoľko rokov. Ako prvý sa ju pokúsil vyriešiť Rudolf Schuster. V čase, keď zastával prezidentský úrad kúpil od Východoslovenských železiarní v prepočte za približne 1,2 milióna eur rozľahlú vilu v lukratívnej časti Bratislavy. Rezidenciu nachádzajúcu sa na Slavíne obýval spoločne s manželkou a prijímal v nej aj oficiálne návštevy.

Prezidentská vila na Slavíne. Zdroj: Kancelária prezidenta SR

Vyzeralo to tak, že problém s bývaním prezidenta má Slovensko vyriešený. Potom, ako v prezidentskom paláci Rudolfa Schustera vystriedal v roku 2004 Ivan Gašparovič, sa však z luxusnej vily stal razom veľký problém. Gašparovič, ktorý mal trvalý pobyt iba pár kilometrov od hlavného mesta, dal prednosť životu vo svojom vlastnom rodinnom dome v Limbachu a vila tak ostala počas jeho dvoch funkčných období neobývaná. To sa podpísalo aj pod jej stav. Gašparovič síce plánoval objekt predať, no nakoniec z plánov vzišlo a vilu, ako aj otázku čo s ňou, tak mal riešiť Andrej Kiska. Ani on však riešenie nepriniesol. Najskôr hovoril o tom, že by zanedbaný objekt mal prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. Vzhľadom na vysoké náklady, ktoré by na práce bolo potrebné vynaložiť, sa však opravy nakoniec nekonali ani počas jeho funkčného obdobia.

Otázka, čo s vilou tak prešla na jeho nástupkyňu Zuzanu Čaputovú. Tá má, rovnako ako Ivan Gašparovič, vlastný dom neďaleko Bratislavy, v Pezinku. Vlastné bývanie tak riešiť nateraz nemusí. Otázkou, čo s prezidentskou vilou sa však skôr či neskôr bude musieť zaoberať.

Strihanie pásky na neexistujúcom Českom dome v Bratislave

Ďalšou záležitosťou, ktorej sa Čaputovej bude dotýkať, hoci nie je v jej kompetencii ju vyriešiť, je Český dom. Slováci svoj dom v Prahe majú, Česi v Bratislave nie. Táto téma sa stalo tŕňom v oku pre českú hlavu štátu Miloša Zemana. Viackrát ju spomenul aj na stretnutí s Andrejom Kiskom. Urobil tak napríklad aj vlani vo Vysokých Tatrách. Kiskovi vtedy pripomenul, že Čechov a Slovákov rozdeľuje deväť miliónov českých korún. Práve takou sumou totiž Česi prispeli na zriadenie Slovenského domu v Prahe. Zeman dokonca hovoril, že ide podľa neho o posledný česko-slovenský problém. Ten však nie je do dnešného dna vyriešený.

Andrej Kiska a Miloš Zeman. Zdroj: TASR

Hoci sa minulý rok už zdalo, že sa veci pohli dopredu a český dom bude sídliť v krátkej dobe v trojpodlažnej budove v centre Bratislavy, z plánov nakoniec vzišlo. Odvtedy ostala otázka otvorená. Problém by mal existovať pritom na českej strane. Podľa nedávneho vyjadrenia českého veľvyslanectva na Slovensku sa momentálne zvažuje niekoľko variantov zámeru zriadenia Českého domu v Bratislave. Tie musia byť však najskôr prerokované na príslušných úrovniach. Záležitosť si pritom najskôr musia vyrokovať Česi u seba doma a až potom môžu byť oslovené naše úrady.

Miloš Zeman v minulosti vyslovil nádej, že český dom bude otvárať ešte s Andrejom Kiskom. To sa mu už nesplní. Či sa mu to podarí so Zuzanou Čaputovou je nateraz otázne. Oboch čaká prvé oficiálne stretnutie už tento štvrtok, keď nová slovenská prezidentka absolvuje svoju prvú zahraničnú pracovnú cestu do českej republiky. Pravdou tiež je, že hoci Zeman apeloval pri zriadení domu hlavne na Kisku, je to hlavne Česká republika a následne náš rezort zahraničných vecí, ktorý musia otázku vyriešiť.

 

Viac o téme: Andrej Kiska, bývanie prezidenta, Česká republika, český dom, Ivan Gašparovič, Miloš Zeman, Prezident, prezidentka, Prezidentská vila na Slavíne, Robert Fico, Rudolf Schuster, Slavín, ústavní sudcovia, voľba ústavných sudcov, Zuzana Čaputová

Súvisiace články