Domáce Prezidentské voľby Top

Šefčovič sa rozhodol. Chce opäť kandidovať

Zdroj: SITA / Diana Černáková

BRATISLAVA (Petra Hollá/TASR) – Napriek úspechu v prvom kole sa mu vyhrať nepodarilo. Maroš Šefčovič sa po prehre v prezidentských voľbách rozhodol vrátiť do Bruselu. Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti z oblasti diplomacie a dobré meno v zahraničí, sa chce opätovne uchádzať o stoličku eurokomisára. Deň po voľbách si pritom ešte nebol istý, či svoje skúsenosti z kampane zúročí doma, alebo ostane verný zahraničiu. Jeho životopis ho však viac menej predurčuje venovať sa aj naďalej diplomacii.

 

Diplomatická kariéra Maroša Šefčoviča začala v roku 1989, keď začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. V tom čase ešte študoval na moskovskej škole medzinárodných vzťahov MGIMO. Údajne sa k diplomacii dostal iba vďaka náhode, keď mu prišla ponuka na štúdium práve z moskovskej školy. Túžil byť športovcom. “Čo ma na tom lákalo? Túžba naozaj dobre ovládať cudzie jazyky, chuť cestovať, spoznať svet. Ale nikdy by som si túto dráhu nevybral, nebyť prorektorky, ktorá si ma raz zavolala a začala o tom hovoriť. Spomínala aj to, že mám veľmi dobré známky a zároveň som športovec, čo je ideálna kombinácia na to, aby som to v Moskve zvládol a prežil. Mala veľkú pravdu,” píše sa na prezidentskej stránke Maroša Šefčoviča.

Jeho alma mater však bola Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Podľa jeho slov bol v lete 1989 prijatý do KSČ, ale nikdy mu nebola doručená členská legitimizácia, nakoľko následne na jeseň toho istého roku prebehla Nežná revolúcia. V roku 2000 získal titul PhD. štúdiom medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského v Bratislave.

Na ministerstve zahraničných vecí v Prahe začínal ako stážista, následne ako poradca štátneho tajomníka rezortu. Prvýkrát bol vyslaný ako diplomat do zimbabwského hlavného mesta Harare. Po tom, ako bolo jasné, že sa Československo rozdelí, ho presunuli na ambasádu v Ottawe. Tam ho pridelili najmä kvôli jeho znalostiam francúzskeho jazyka. Kvôli tomu, že slovenská diplomacia bola v plienkach, museli diplomati väčšinu agendy vybavovať nadránom, kvôli šesťhodinovému časovému posunu. Po tom, ako sa do kresla šéfa rezortu diplomacie dostal Eduard Kukan, bol vyslaný na veľvyslanectvo do Izraela. Mal tam uzatvoriť všetky otázky, ktoré malo Slovensko so štátom Izrael.

Prvýkrát bol do zahraničia vyslaný ako veľvyslanec do hlavného mesta Zimbabwe – Harare. Zdroj: TASR / Martin Baumann

V tom čase mali slovenské medzinárodné vzťahy zlú reputáciu vo svete, v Bruseli sme boli vnímaní ako čierne ovce. Následne bol Šefčovič vyslaný ako veľvyslanec pri EÚ, kde stál pri vstupe Slovenska do Únie. V roku 2009 bol prvýkrát nominovaný na post člena Európskej komisie. Nahradil tak Jána Figeľa, ktorý sa vrátil na Slovensko, kde bol zvolený za predsedu KDH. Polroka vykonával jeho portfólio pokrývajúce otázky vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. V tom čase bol predsedom Komisie J. M. Barros. Následne v novembri 2014 nastúpil do EK, ktorú v súčasnosti vedie Jean Claude – Juncker. Tam zastáva post podpredsedu Komisie pre Energetickú úniu. Mandát mu končí tento rok po voľbách do Európskeho parlamentu, kedy sa vyberie nový predseda EK a s ním aj jej noví členovia. 

Prezidentské voľby

Maroš Šefčovič ohlásil kandidatúru 18. januára tohto roku, pár dní pred deadlinom podania kandidatúry. Mal tak omnoho menej času na kampaň, ako jeho rivalka, ktorá ohlásila kandidatúru na konci mája minulého roka. Aj to je zrejme jeden z dôvodov, prečo boj o prezidentský palác nevyhral. V čase ohlásenia kandidatúry ozrejmil, že nekandiduje za žiadnu politickú stranu, ale ako nezávislý kandidát s podporou Smeru. Jej členom však nie je a nikdy nebol. Pre kandidatúru si musel vziať z práce (EK) neplatené volebné voľno na dobu dvoch mesiacov. V súčasnosti, keďže už skončila kampaň prezidentských volieb a poznáme víťaza, sa bude musieť vrátiť do EK a dokončiť si tak svoju prácu.

Svoju kandidatúru ohlásil v polovici januára, doslova v hodine dvanástej. Pre víťazstvo však bol tento termín už po funuse. Zdroj: TASR / Dano Veselský

Vo vyhlásení, v ktorom Zuzane Čaputovej zablahoželal k víťazstvu, uviedol, že najbližšie hodiny strávi študovaním povinností, ktoré ho po návrate čakajú. Rovnako sa chce venovať tomu, aby docielil zvýšenie volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Dodal, že taká vysoká podpora ľudí, ktorí mu vo voľbách dali svoj hlas (752-tisíc), je pre neho obrovským záväzkom, pričom bude najbližšie obdobie rozmýšľať, ako s ním naloží.

“Slovenské prostredie ma úplne pohltilo a musím povedať, že tie pozitívne reakcie ľudí vás nabíjajú veľmi dobrou energiou. Určite sa budem viac vyjadrovať k veciam, ktoré sa nám na Slovensku dejú,” povedal v relácii televízie Markíza Na telo s Michalom Kovačičom. Dodal, že chce byť čo najužitočnejší pre Slovensko. O vstupe do Smeru údajne nerozmýšľa, avšak podľa jeho slov bez podpory strany by sa do druhého kola nedostal.  

Kandidatúra v prezidentských voľbách ho však v opätovnom uchádzaní sa o post eurokomisára ovplyvniť nemôže. Do funkcie ho nominuje vláda štátu, z ktorej pochádza, čiže súčasná vládna koalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd. To sa však bude diať až po voľbách do europarlamentu, ktoré sú na Slovensku naplánované na koniec mája. Následne bude nový Európsky parlament vyberať nového predsedu EK z nominantov európskych frakcií. Potom nový predseda EK absolvuje stretnutia s vládami členských štátov, ktoré predstavia svojho nominanta a dohodnú sa na portfóliách, ktoré majú reprezentovať.

Šefčovič ubezpečil obyvateľov Slovenska, že vždy bude pracovať pre krajinu, do strany vstupovať zatiaľ nechce. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

Chce opäť kandidovať

Po tomto náročnom postupe prebehnú híringy nominantov s frakciami, ktoré buď navrhnú výmenu nominanta, alebo cez híring prejde. Samotný Šefčovič priznal, že má záujem znovu sa uchádzať o post člena Európskej komisie.

“Celý ten harmonogram bude závisieť od toho, ako dopadnú voľby do Európskeho parlamentu, v akom zložení bude fungovať, ako rýchlo sa vyskladá proeurópska väčšina. Takisto, kto bude novým predsedom EK a ten ako designovaný predseda bude žiadať jednotlivé vlády o nominačné listy a tam bude musieť rozhodnúť vláda SR, koho nominujú. Ja túto ambíciu mám. Budem zvedavý, či ma vláda SR opäť bude navrhovať na post eurokomisára. Ak by to tak bolo, budem sa o tento post uchádzať,” povedal eurokomisár. Podľa jeho slov sa stretol s pozitívnymi ohlasmi od jeho kolegov z komisie na kandidatúru do Prezidentského paláca a kampaň.

Híringov sa pri uchádzaní o funkciu Šefčovič neobáva. Poznamenal, že je v nich rekordér, pretože ho “grilovali už štyrikrát”. Doplnil, že vypočutia sú zamerané na odbornú pripravenosť. “Bude záležať na tom, aké portfólio dostanem. Myslím si, že ak by mal byť negatívny faktor to, že verím v Boha, vyznávam tradičné hodnoty a rešpektujem Ústavu SR, tak si myslím, že potom by to vrhalo veľmi zvláštne svetlo aj na Európsky parlament. Na každý híring sa veľmi dôsledne pripravujem. Budem sa pripravovať aj na tento, ak dostanem nomináciu od vlády SR. Samozrejme, uvidíme, ako sa k tomu postaví aj nový Európsky paarlament, aj ako sa budú pozerať na nominácie, ktoré prídu z iných členských krajín,” pripomenul Šefčovič.

Hodnotenie výsledku prezidentských volieb v Smere-SD chce Šefčovič nechať na vnútrostranícku diskusiu, ktorej nie je súčasťou. “Po každých významných voľbách je dobré, aby si lídri strany vydiskutovali, ako to vyhodnotiť, ako ďalej postupovať. Doposiaľ si to vedenie strany vedelo vždy vydiskutovať medzi sebou.” Na pôde Európskej komisie kolegom Šefčovič hovoril aj o nadchádzajúcej prezidentke SR Zuzane Čaputovej. “Povedal som, že je dobré, že ženy na Slovensku majú takéto vysoké ambície. Bolo to pozitívne prijaté, že ženy na Slovensku sa dokázali takto presadiť,” povedal.

Zuzana Čaputová sa po druhom kole stala prvou prezidentkou krajiny. Podľa Šefčoviča je dobré, že majú slovenské ženy tak vysoké ambície. Zdroj: TASR – Pavel Neubauer

Avizoval tiež, že ak ho oslovia, bude sa podieľať na kampani Smeru-SD do eurovolieb. “Budem zvažovať, ako najlepšie využiť môj potenciál na to, aby došlo viac ľudí k urnám, než ako to bolo poslednýkrát,” doplnil s tým, že konkrétnu predstavu o svojej účasti v kampani ešte nemá.

Krátko po voľbách nám strana Smer, ktorá Šefčoviča naposledy nominovala na post podpredsedu Európskej komisie, povedala, že všetko závisí od toho, ako sa rozhodne Šefčovič. A teda, či po návrate do Bruselu bude mať záujem znovu sa o post uchádzať, alebo sa bude chcieť viac zaoberať vnútropolitickou situáciou na Slovensku. Svoj názor vyjadril aj premiér, podľa ktorého by si Šefčoviča vedel predstaviť aj na vnútropolitickej scéne. “Podľa toho, ako sa prejavil počas volebnej kampane, keď som videl, ako na neho reagujú ľudia, keď sa s nimi stretáva, si myslím, že by mal čo ponúknuť aj doma,” uviedol počas pondelkovej návštevy Trnavy. Z dôvodu, že Šefčovič prejavil záujem o post eurokomisára, je reálne, že ho vládna koalícia do funkcie bude znovu nominovať.