Zahraničné | Stránka 871 | Regióny.zoznam.sk

/

/

/

Zahraničné

/

Strana 871

Hillary Clintonová obvinila Čínu z hackerských útokov

Washington 5. júla (SITA) – Kandidátka na americkú prezidentku Hillary Clintonová v sobotu obvinila Čínu z kradnutia komerčných tajomstiev vrátane neoprávneného získavania obrovského množstva vládnych informácií. Informovala o tom agentúra Reuters.

“Snažia sa (Čína) tiež hackersky napadnúť všetko, čo sa v Amerike nehýbe. Kradnúť komerčné tajomstvá … od dodávateľov v rezorte obrany, kradnúť obrovské množstvá vládnych informácií – všetko kvôli snahe získať výhodu,” uviedla Clintonová.

Podľa agentúry Reuters sú takéto vyjadrenia bývalej šéfky americkej diplomacie silnejšie než tie, ktoré zvyčajne používa administratíva prezidenta Baracka Obamu.

Predstavitelia Obamovej administratívy nedávno obvinili Peking z kybernetického útoku na americký vládny Úrad personálneho manažmentu (OPM). Útok bol spáchaný ešte koncom roka 2014 pred spustením nových bezpečnostných systémov.

Americká vláda v júni tohto roka oznámila, že útočníci sa zmocnili osobných údajov približne štyroch miliónov súčasných i bývalých vládnych zamestnancov. Čína všetky tvrdenia americkej strany popiera.

1 20 jlp

Grécko rozhoduje v referende o reformách

vyšlo aj v ZAH

ATÉNY 5. júla (SITA) – Grécki voliči v nedeľu od 7:00 miestneho času (06:00 SELČ) rozhodujú v ostro sledovanom referende o ďalších úsporných opatreniach a reformách v tejto krajine. Výsledok hlasovania by pritom mohol rozhodnúť aj o ďalšom zotrvaní Grécka v eurozóne, uviedla agentúra Reuters.

Podľa prieskumov sú Gréci voči nedeľňajšiemu plebiscitu rozdelení na približne dva rovnako silné tábory, takže jeho výsledok nie je možné jednoznačne predpokladať. V piatok, posledný deň kampane, bolo zverejnených päť prieskumov, z ktorých štyri prisúdili tesné víťazstvo stúpencom reforiem. Rozdiel sa však pohyboval len v rámci štatistickej odchýlky. Prieskumy súčasne avizovali, že drvivá väčšina – približne 75 percent Grékov – si želá zotrvanie svojej krajiny v eurozóne.

Vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa tvrdí, že rozhodné “nie” v dnešnom hlasovaní by posilnilo vyjednávaciu pozíciu Atén o treťom balíku finančnej pomoci pre Grécko. Európska komisia to však označila za falošné tvrdenia.

V prípade víťazstva tábora “áno” je v stávke politická budúcnosť Tsiprasa a jeho vlády. Ten podľa vlastných slov bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie gréckych voličov. Naznačil však, že v prípade víťazstva “áno” zrejme odstúpi z funkcie.

V Grécku evidujú približne 9,8 milióna oprávnených voličov. Vzhľadom na obmedzenie výdavkov na referendum nebudú k dispozícii tradičné exit-polly. Volebné miestnosti budú pre grécku verejnosť otvorené do 19:00 (18:00 SELČ).

Prvý spoľahlivý odhad výsledkov by mohol prísť už o 21:00 miestneho času (20:00 SELČ) za predpokladu, že bude v tom čase medzi hlasovaním “áno” a “nie” minimálne štvorpercentný rozdiel, a že bude v Grécku spočítaných aspoň desať percent všetkých hlasovacích lístkov.

Putin odkázal Obamovi: Želám si dialóg so vzájomnou úctou

Moskva 4. júla (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin vyzval dnes na dialóg so Spojenými štátmi, založený na rovnoprávnom prístupe a vzájomnej úcte. Výzvu zahrnul do gratulačného posolstva zaslaného prezidentovi Barackovi Obamovi pri príležitosti dnešného amerického štátneho sviatku Deň

Putin uviedol, že americko-ruské vzťahy sú stále dôležité pre vyriešenie celosvetových kríz. Obe krajiny majú pritom spory týkajúce sa konfliktu na Ukrajine, záležitostí obrany či demokracie, napísala tlačová agentúra Reuters.

“V tomto gratulačnom posolstve ruský prezident poznamenal, že napriek názorových rozdielom medzi oboma krajinami zostávajú rusko-americké vzťahy stále najdôležitejším prvkom medzinárodnej stability a bezpečnosti,” informoval Kremeľ vo vyhlásení.

Putin vyjadril presvedčenie, že Rusko a Spojené štáty môžu nájsť riešenie väčšiny zložitých medzinárodných záležitostí a spoločne čeliť globálnym hrozbám i problémom, ak postavia svoj vzťah na zásadách rovnosti a úcty k záujmom toho druhého, dodal Kremeľ.

Kremeľ neposkytol ďalšie podrobnosti. Nezmienil sa ani o západných sankciách uvalených na Rusko za jeho úlohu v ukrajinskej kríze a za anektovanie ukrajinského Krymského polostrova Moskvou v roku 2014.

Znenie Putinovho posolstva bolo podobné ako vlaňajší gratulačný odkaz Obamovi.

Gréci by mohli odhlasovať úsporné oparenia

ATÉNY 3. júla (SITA, Reuters) – V nadchádzajúcom gréckom referende by mohol s miernym náskokom zvíťaziť tábor stúpencov dohody s medzinárodnými veriteľmi. Za prijatie úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc, sa v aktuálnom prieskume vyslovilo 44,8 % voličov. Dohodu odmietlo 43,4 % respondentov, nerozhodnutých bolo 11,8 %. Prieskum uskutočnila agentúra ALCO a jeho výsledky zverejnil v piatok denník Ethnos. V prvom celonárodnom prieskume po schválení zákonov o vypísaní referenda presvedčivo zvíťazili odporcovia úsporných opatrení. Pomer síl sa začal meniť v prospech stúpencov dohody po tom, čo grécka vláda v nedeľu rozhodla o zatvorení bánk.

Grécko tento týždeň neuhradilo Medzinárodnému menovému fondu dlh vo výške 1,6 mld. eur splatný k 30. júnu. K rovnakému dňu skončila aj platnosť úverového programu pre Grécko. Zostávajúce peniaze z ukončeného programu odmietajú veritelia uvoľniť dovtedy, kým sa s Aténami nedohodnú na nových podmienkach pomoci. Tie sú predmetom nedeľňajšieho referenda, pred ktorým vláda v Aténach vyzýva voličov, aby hlasovali proti.

Malajzia požaduje medzinárodný tribunál pre zostrelenie letu MH17

Londýn 3. júla (SITA) – Malajzijská vláda si želá vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý bude stíhať osoby podozrivé z vlaňajšieho zostrelenia lietadla Malaysia Airlines so stovkami ľudí na palube na východe Ukrajiny. Podľa vyjadrenia novozélandského veľvyslanca pri OSN Gerarda van Bohemena, ktorého dnes citoval server britskej stanice BBC, zástupcovia Malajzie informovali členov Bezpečnostnej rady organizácie o “zámere predložiť rezolúciu v súvislosti s (letom) MH17”.

“Snažia sa nájsť mechanizmus, ktorý by riešil trestnoprávnu zodpovednosť v súvislosti so zostrelením tohto lietadla,” povedal van Bohemen s tým, že Malajzia chce príslušný návrh podať spoločne s Austráliou, Holandskom, Belgickom a Ukrajinou. Nový Zéland počas júla predsedá Bezpečnostnej rade OSN.

Boeing letiaci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru havaroval 17. júla 2014 na východe Ukrajiny zmietanom separatistickým povstaním, pričom zahynulo všetkých 298 cestujúcich a členov posádky.

Medzinárodné vyšetrovanie vedie Holandsko, keďže väčšinu obetí tvoria Holanďania. Tamojšia prokuratúra sa zameriava na teóriu, že lietadlo zostrelila raketa ruskej výroby vypálená z územia obsadeného proruskými separatistickými silami. Rusko pritom popiera, že by povstalcom takéto strely poskytlo.

Podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov pre agentúru Reuters považuje Moskva požiadavku krajín na čele s Malajziou za predčasnú a zastáva názor, že by mali počkať na výsledky prebiehajúceho vyšetrovania. Ruskí predstavitelia tvrdia, že malajzijské lietadlo namiesto ukrajinských povstalcov zostrelili tamojšie vládne sily.

Porošenko odmietol možnosť predčasných parlamentných volieb

Kyjev 2. júla (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko nevidí dôvod na usporiadanie predčasných parlamentných volieb kvôli zmenám ústavy ohľadom decentralizácie krajiny. Prezident to uviedol pri príležitosti predloženia návrhu zákona o ústavných zmenách, napísala dnes agentúra Ukrinform.

“Nemyslím si, že si Najvyššia rada vyžaduje veľkú reorganizáciu ohľadom dopadu decentralizácie na orgány Najvyššej rady, pretože tie sa takmer vôbec nezmenia. Preto nevidím dôvod vyhlásiť predčasné parlamentné voľby na prijatie ústavných mien o decentralizácii,” povedal ukrajinský prezident v stredu v Kyjeve.

Podľa neho musí ukrajinský parlament rozhodnúť o nutnosti konania nového hlasovania do miestnych úradov až po tom, keď sa prijmú ústavné zmeny.

18 tth rsc

Británia: Cameron chce, aby poslanci zvážili nálety proti IS v Sýrii

Londýn 2. júla (SITA) – Britský premiér David Cameron chce, aby poslanci zvážili možnosť pripojenia sa krajiny k leteckým útokom proti militantom z džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) v Sýrii. Oznámila to dnes jeho hovorkyňa.

“To, čo sa zmenilo, je nárast dôkazov o tom, že IS predstavuje hrozbu aj pre ľudí v Británii i pre našu národnú bezpečnosť. V tomto kontexte si pán premiér myslí, že poslanci by mali porozmýšľať nad týmito záležitosťami, ako aj nad tým, čo robíme pre to, aby sme zastavili IS,” povedala hovorkyňa, ktorú citovala agentúra Reuters.

Cameron však nepožiada parlament, aby o danej otázke hlasoval ihneď, dodala hovorkyňa s tým, že záležitosť sa bude musieť vopred “náležite a dôkladne” zvážiť. Podľa premiéra je na uskutočnenie takéhoto kroku zákonný dôvod.

Británia už v Sýrii uplatňuje používanie bezpilotných lietadiel na získavanie tajných údajov, ktoré by sa mohli využiť pri možných útokoch v budúcnosti, píše Reuters.

Britská vláda je presvedčená, že nedávny krvavý útok islamistu na turistov v Tunisku, pri ktorom zahynulo 30 Britov, podčiarkol nebezpečenstvo tejto militantnej skupiny a Londýn musí preto zvážiť účinnejšie opatrenia.

1 tth rsc

Rada Európy má pochybnosti o správnosti konania gréckeho referenda

Brusel/Štrasburg 2. júla (SITA) – Nedeľňajšie referendum, ktoré vyhlásila vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, nespĺňa “štandardy” stanovené Radou Európy (RE), najmä z dôvodu príliš krátkej doby medzi jeho vyhlásením a konaním.

“Je zrejmé, že tento časový interval je príliš krátky z hľadiska našich štandardov,” oznámil v stredu Daniel Höltgen, hovorca generálneho tajomníka RE Thorbjörna Jaglanda.

Hovorca tejto paneurópskej organizácie upozornil, že ide o štandardy, ktoré sú v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, čo je orgán poskytujúci právnické expertízy pre Radu Európy. Existujú prinajmenšom tri kritériá, pri ktorých má RE pochybnosti o platnosti navrhovaného referenda v Grécku.

“Voliči by mali mať k dispozícii otázky referenda najmenej dva týždne pred jeho konaním,” spresnil Höltgen, čo podľa neho zjavne nie je prípad gréckeho plebiscitu. Krátky časový úsek taktiež znemožnil prípravu a vyslanie medzinárodných pozorovateľov, čo rovnako patrí medzi odporúčania Benátskej komisie.

Okrem toho otázky referenda musia byť veľmi jasné a zrozumiteľné, čo podľa Höltgena možno gréckemu referendu tiež vyčítať.

Nedeľňajšie všeľudové hlasovanie je považované za rozhodujúce pre ďalší osud Grécka a jeho zotrvanie v eurozóne a Európskej únii. Tsipras prostredníctvom neho vyzval Grékov, aby odmietli pokračovanie programov úsporných opatrení, ktorými medzinárodní veritelia podmieňujú pokračovanie záchranného finančného balíka.

Kritika voči referendu však neprichádza len zo zahraničia. Grécka Všeobecná konfederácia súkromných zamestnancov (GSEE), najpočetnejšia odborová centrála v krajine, vyzvala Tsiprasovu vládu, aby zrušila konanie plebiscitu. Odborári zdôraznili, že sú proti všetkým úsporným opatreniam, či už zo strany veriteľov alebo vlády, ale zároveň chcú udržať krajinu v EÚ aj v eurozóne.

Stoltenberg pricestoval do Rumunska na inšpekciu budúceho veliteľstva NATO

Bukurešť 2. júla (SITA) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa dnes počas návštevy Rumunska stretol s najvyššími predstaviteľmi tejto krajiny. Následne má vykonať inšpekciu lokality, na ktorej NATO postaví zariadenie v reakcii na krízu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AP.

Stoltenberg navštívi v sprievode rumunského prezidenta Klausa Iohannisa lokalitu, kde má vyrásť jedno z regionálnych veliteľstiev Jednotiek pre integráciu síl NATO (NFIU), podobné tým, ktoré vzniknú i v Poľsku, Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve. V stredu sa stretol s ministrom obrany Mirceom Dusom.

Podľa aliancie bude šesť menších regionálnych veliteľstiev NFIU hotových koncom roka, pričom každé z nich bude mať 40-členný štáb. Ich úlohou bude zúčastňovať sa na cvičeniach a zabezpečovať v prípade potreby rýchle vyslanie síl do danej oblasti. O prítomnosť vojenských plánovačov z NATO požiadalo aj Slovensko.

2 20 tth rsc

V Nemecku sa NSA nezaujímala len o Merkelovú, ale aj ďalších členov vlády

Berlín 1. júla (SITA) – Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) špehovala v Nemecku nielen spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, ale aj iných vládnych činiteľov.

Z dnes zverejnených nových informácií WikiLeaks, ktoré majú k dispozícii mienkotvorný denník Süddeutsche Zeitung (SZ), Severonemecký rozhlas (NDR) a Západonemecký rozhlas (WDR), vyplýva, že sa NSA zaujímala najmä o nemeckú menovú a obchodnú politiku. Súčasťou sprístupnených dokumentov je aj prepis odpočúvaného telefonátu nemeckej kancelárky z 11. októbra 2011, v ktorom sa vyjadruje k vtedajšiemu vývoju v Grécku.

Hovorca spolkovej vlády v Berlíne dnes pre SZ odmietol akýkoľvek komentár bez oboznámenia sa s vecným obsahom materiálov, píše tlačová agentúra DPA.

Cieľmi monitoringu zo strany NSA boli v Nemecku aj ministerstvá hospodárstva, financií a poľnohospodárstva. V podkladoch sa nachádza údajne zoznam 69 sčasti niekdajších, sčasti aktuálnych telefónnych čísiel, ktoré boli kontrolované, a to najmenej od 90. rokov minulého storočia.

3 le gon

Tsipras poprel špekulácie: Vyzval Grékov, aby v referende povedali nie

ATÉNY/BRUSEL 1. júla (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras vyzval Grékov, aby v referende odmietli dohodu o medzinárodnej pomoci. Podlomil tak nádeje na nápravu vzťahov s EÚ pred nedeľným referendom, ktoré môže rozhodnúť o budúcnosti Grécka v EÚ. Tsipras v prejave zopakoval, že Grécko je obeťou vydierania. Poprel tým špekulácie o tom, že referendum by sa mohlo zrušiť, prípadne konať neskôr. Stalo sa tak menej ako 24 hodín po tom, čo Tsipras pripustil, že za istých podmienok pristúpi na dohodu s veriteľmi.

“Voľba ‘nie’ je rozhodným krokom, ktorý povedie k lepšej dohode, ktorej uzatvorenie je naším cieľom hneď po nedeľných výsledkoch,” povedal Tsipras. Zároveň odmietol varovania, že referendum je v podstate hlasovaním o zotrvaní Grécka v eurozóne.

“Európa chce Grécku pomôcť, nie však proti jeho vôli,” povedal predseda Európskej rady Donald Tusk. Kritikou však nešetrí Nemecko. “Táto vláda od nástupu do úradu neurobila nič,” povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. “Naozaj nemôžete od nás očakávať, že s nimi budeme hovoriť v situácii, ako je táto,” doplnil.

V liste adresovanom Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke a Európskej komisii Tsipras tvrdí, že prijme takmer všetky požiadavky, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc. Podľa dokumentu by si však grécke ostrovy mali ponechať zvýhodnenú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Tsipras tiež navrhuje, aby postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku nezačalo hneď, ale až v októbri. Pomalším tempom by sa mali rušiť aj solidárne príplatky pre chudobnejších dôchodcov.

Grécko v utorok do polnoci v termíne splatnosti neuhradilo Medzinárodnému menovému fondu dlh vo výške takmer 1,6 mld. eur. Rovnako o polnoci skončila aj platnosť medzinárodného úverového programu pre Grécko.

Utečenci by sa do Európy mali dostávať cez tábory mimo starého kontinentu

Praha 1. júla (SITA) – Žiadny utečenec by sa nemal dostať do Európy bez toho, aby prešiel táborom v Severnej Afrike alebo na Blízkom východe, domnieva sa líder hnutia ANO, český minister financií Andrej Babiš. Podľa jeho názoru by utečeneckú vlnu nemala riešiť iba Európska únia, ale za rokovací stôl by mali zasadnúť aj USA, Rusko, Čína a Saudská Arábia.

Český vicepremiér vníma krízu okolo migrantov ako najväčšie ohrozenie starého kontinentu, a to väčšie ako napríklad ukrajinský konflikt alebo vzťahy s Ruskou federáciou.

Spoločné rokovanie Európskej únie, USA, Ruska, Číny a Saudskej Arábie by sa podľa Babišovho názoru malo uskutočniť pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá, ako tvrdí líder ANO, neplní úlohu, s ktorou bola založená.

Babiš je podľa slov, ktoré sprostredkoval internetový server iDNES.cz, za zriadenie utečeneckých táborov v mimoeurópskych destináciách, za posilnenie vojenského potenciálu v Stredozemnom mori a za aktívny boj proti pašerákom ľudí do Európy.

Minister financií však súčasne netajil, že v ČR majú veľký problém s pracovnými silami, a preto požiadal šéfa diplomacie Lubomíra Zaorálka o urýchlené vydávanie víz ukrajinským robotníkom, na ktorých čakajú české firmy.

12 le gon

Grécko prijalo takmer všetky požiadavky veriteľov

BRATISLAVA 1. júla (SITA) – Grécko je ochotné s malými pripomienkami akceptovať všetky požiadavky veriteľov. Vyplýva to z listu, ktorý zaslal grécky premiér Alexis Tsipras Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke a Európskej komisii. Odvolal sa pri tom na text návrhu, ktorý zverejnila komisia v nedeľu. Tsipras v liste vyjadril celkovo súhlas s návrhmi, žiada však, aby si grécke ostrovy mohli ponechať zvýhodnenú sadzbu dane z pridanej hodnoty.

Postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku tiež nemá začať hneď, ale až v októbri. Pomalším tempom by sa mali rušiť aj solidárne príplatky pre chudobnejších dôchodcov. List zverejnil denník Financial Times.

Grécko otvorí pobočky bánk pre dôchodcov

ATÉNY 30. júna (SITA, Reuters) – Grécko v stredu opäť otvorí asi tisíc bankových pobočiek s cieľom pomôcť starším ľuďom, ktorí nepoužívajú platobné karty. Informovalo o tom v utorok grécke ministerstvo financií. Pre ostatné účely majú banky zostať zatvorené podľa pôvodného plánu do 6. júla. Výbery na pobočkách budú tento týždeň pre dôchodcov ohraničené čiastkou 120 eur na osobu. Ministerstvo financií opäť uisťovalo verejnosť, že vklady v bankách zostanú bezpečné aj po nedeľňajšom referende o podmienkach dohody s veriteľmi. Grécka vláda vyzýva obyvateľov, aby návrhy, ktorými veritelia podmieňujú uvoľnenie zadržiavanej pomoci, v referende odmietli.

Grécko v nedeľu zatvorilo banky a zaviedlo kontroly pohybu kapitálu. K mimoriadnym opatreniam vláda pristúpila v snahe zabrániť kolapsu bankového systému. Banky a akciový trh zostanú zatvorené celý týždeň. Činnosť bankomatov sa obnovila v pondelok popoludní, veľký počet starších ľudí, ktorí nepoužívajú platobné karty, sa však nevie dostať k svojim dôchodkom.

Juncker ponúkol Grécku ďalšiu dohodu

BRUSEL 30. júna (SITA, Reuters) – Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na poslednú chvíľu ponúkol Grécku návrh na dosiahnutie dohody. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na európske aj grécke zdroje. V rámci tejto dohody musí grécky premiér Alexis Tsipras poslať súhlasné písomné stanovisko včas pre mimoriadne stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Zároveň v rámci ponúknutej dohody musí v kampani pred referendom podporiť možnosť dohody Grécka s veriteľmi. Referendum sa uskutoční 5. júla.

Podľa agentúry Reuters je však iba malá šanca, že Tsipras je pripravený zmeniť svoj opakovane odmietavý postoj k dohode týkajúcej sa úsporných opatrení. Takéto dohody odmietal totiž s tým, že sú pre Grécko “ponížením”. Grécky vládny predstaviteľ uviedol, že vláda si so záujmom vypočula návrhy, no dodal: “Alexis Tsipras v nedeľu povie ‘nie’.”

Tsipras by musel poslať súhlasné stanovisko s návrhmi zverejnenými v nedeľu a prisľúbiť podporu dohode v kampani pred referendom.

Reformy ponúknuté Grécku počítajú napríklad s tým, že pre hotelové služby bude platiť nižšia sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 13 % a nie pôvodne plánovaná sadzba na úrovni 23 %. Nie je jasné, či nastali nejaké dodatočné zmeny.

Ak by Grécko ponuku akceptovalo, ministri financií eurozóny by mohli prijať stanovisko, v ktorom sa hovorí, že prísľub zvážiť predĺženie splatnosti dlhopisov, zníženie úrokových sadzieb a rozšírenie moratória na úroky z pôžičky od eurozóny by sa mohol uplatniť v októbri.

Ponuka je podmienená listom adresovanom Junckerovi, šéfovi Eurogroup Jeroenovi Dijsselbloemovi, nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandeovi. Grécko to musí stihnúť v čase, v ktorom bude možné dohodnúť núdzové stretnutie Eurogroup.

Tsipras vyzval Grékov, aby v referende odmietli požiadavky veriteľov

Atény 30. júna (SITA) – Grécky ľavicový premiér Alexis Tsipras vyzval v pondelok obyvateľov Grécka, aby v nedeľňajšom referende odmietli návrh medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy v krajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Odmietol pritom obavy, že by prípadné odmietnutie návrhu znamenalo odchod Grécka z eurozóny. Ak Gréci v plebiscite zamietnu navrhované podmienky medzinárodnej pomoci, Atény dostanú silný mandát pre ďalšie rokovania s o riešení krízy, vyhlásil Tsipras v gréckej štátnej televízii.

Premiér v súvislosti s nadchádzajúcim referendum ubezpečil, že bude rešpektovať rozhodnutie gréckych voličov, nech bude akékoľvek. Ak však podporia pokračovanie politiky úsporných opatrení, nebude to on, kto ich bude presadzovať.

“Ak budú chcieť Gréci večne pokračovať s plánmi úsporných opatrení, ktoré nám nedovolia pozdvihnúť hlavu … budeme to rešpektovať, ale nebudeme to my, kto ich bude uskutočňovať,” povedal Tsipras, ktorého citovala agentúra Reuters.

Grécko podľa jeho slov dnes neuhradí stanovenú splátku 1,6 miliardy eur, ak sa nepodarí v najbližších hodinách dosiahnuť dohodu s veriteľmi, uviedla agentúra DPA.

Tsipras ale zdôraznil, že je stále pripravený hľadať s európskymi partnermi cesty k záchrane rokovaní. “Môj telefón je zapnutý celý deň. Ktokoľvek zavolá, ja to vždy zdvihnem,” vyhlásil Tsipras.

1 3 20 rsc

Cameron: Európska únia potrebuje flexibilitu siete, nie strnulosť bloku

Londýn 29. júna (SITA) – Britskí voliči nebudú akceptovať “rigidnú” Európsku úniu, ktorá sa nedokáže vyrovnať s gréckou krízou a reformnými požiadavkami Spojeného kráľovstva, povedal dnes britský premiér David Cameron v rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4.

Únia nebude podľa Camerona fungovať, ak nebude schopná preukázať “flexibilitu”. Premiér sa takto vyjadril krátko po tom, ako na summite lídrov EÚ v Bruseli oficiálne začal rozhovory o prehodnotení postavenia Británie v únii, a pred sľúbeným celoštátnym referendom o zotrvaní Londýna v EÚ, ktoré sa uskutoční najneskôr do konca roka 2017.

Cameron sa tiež domnieva, že Grécko pravdepodobne opustí euro, a to v prípade, že tamojší voliči zamietnu stanovené záchranné podmienky v referende naplánovanom na 5. júla. Britským záujmom by podľa neho najlepšie prospela dohoda medzi gréckou vládou a eurozónou.

Európska únia by mala byť podľa Camerona dostatočne flexibilná na to, aby pracovala v záujme krajín vo vnútri aj mimo eurozóny.

“Pokiaľ nebude vedieť preukázať túto flexibilitu, nebude fungovať ako organizácia a verím, že Briti to uvidia,” povedal Cameron a dodal, že práve preto potrebuje flexibilitu siete, nie strnulosť bloku.

12 clu gon