Zahraničné | Stránka 872 | Regióny.zoznam.sk

Cameron: Islamský štát plánuje v Británii strašné útoky

Londýn 29. júna (SITA) – Britský premiér David Cameron vyslovil dnes varovanie, že militanti z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) pôsobiaci v Sýrii a Iraku plánujú konkrétne útoky proti Británii a predstavujú existenčnú hrozbu pre Západ. Informovala o tom agentúra Reuters.

“V Iraku a Sýrii sú ľudia, ktorí plánujú vykonať strašné činy v Británii a inde. Pokiaľ bude IS v týchto dvoch krajinách existovať, sme v ohrození,” uviedol pre BBC britský premiér.

Cameron sa na margo bezpečnostnej situácie v Británii vyjadril po tom, ako islamista ozbrojený kalašnikovom zabil v piatok v tuniskom letovisku Súsa (Sousse) 38 ľudí, z toho 30 Britov.

Podľa viacerých britských politikov išlo o najhorší jednotlivý útok na britských občanov od viacnásobného bombového útoku na londýnske metro a autobus, pri ktorom v roku 2005 zahynulo 52 ľudí a štyria atentátnici.

1 luk dem

čítať viac

Grécke banky budú zatvorené do 6. júla

Atény 29. júna (SITA) – Grécke banky budú zatvorené do 6. júla, rozhodla tamojšia vláda po osemhodinovom zasadaní, informovala dnes agentúra AP. O predĺžení alebo skrátení tohto obdobia môže rozhodnúť minister financií.

Výber hotovosti z bankomatov bude obmedzený na 60 eur denne. Bankomaty začnú fungovať najneskôr dnes popoludní.

Karty vydané v zahraničí však môžu byť použité v bankomatoch bez obmedzenia, čo poteší turistov. Mnohí totiž stáli v nedeľu pred bankomatmi v očakávaní, že obmedzenia sa dotknú aj ich.

Online transakcie budú umožnené, aby si ľudia mohli platiť účty, nemôžu však posielať peniaze na účty v zahraničí.

Podľa AP, ktorá sa odvolala na zdroje vo finančnom sektore, sa dnes neotvorí ani akciová burza v Aténach.

Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu uviedol, že grécke banky zostanú v pondelok zatvorené a budú zavedené kontroly kapitálu. K tomuto kroku podľa neho prinútili Grécko európski partneri a Európska centrálna banka (ECB). Zdôraznil, že neustúpi od plánu usporiadať 5. júla referendum o tom, či má Grécko prijať podmienky medzinárodných veriteľov.

Grécka Rada pre finančnú stabilitu však odporučila nechať grécke banky zatvorené po dobu šiestich pracovných dní, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

2 20 dod

čítať viac

Tsipras ohlásil bankové prázdniny a kontroly kapitálu

Správa „EKONOMIKA: Tsipras ohlásil bankové prázdniny a kontroly kapitálu“, rozšírená o ďalšie informácie v treťom odseku

ATÉNY 28. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu oznámil zavedenie kapitálových kontrol v krajine a taktiež bankové prázdniny. Gréci totiž na prekvapivé rozhodnutie zvolať referendum zareagovali výrazným výberom vkladov z bánk. Tsipras však nemieni zabrzdiť plánované referendum o požiadavkách veriteľov, ktoré sa má uskutočniť 5. júla. Skupina ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) odmietla grécku žiadosť o predĺženie úverového programu do 5. júla. „Odmietnutie gréckej žiadosti o krátke predĺženie programu je podľa európskych štandardov bezprecedentným krokom, ktorý kladie otáznik nad právo suverénneho národa rozhodovať sa,“ uviedol Tsipras.

„Toto rozhodnutie dnes viedlo Európsku centrálnu banku (ECB) k rozhodnutiu obmedziť likviditu pre grécke banky a prinútilo grécku centrálnu banku navrhnúť bankové prázdniny a obmedzenie na výbery,“ povedal Tsipras. Grécky premiér neuviedol, že ako dlho budú grécke banky zatvorené. Taktiež nespresnil ako dlho budú trvať obmedzenia pohybu kapitálu.

Grécka Rada pre finančnú stabilitu však odporučila nechať banky v krajine zatvorené počas nasledujúcich šiestich pracovných dní. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj. „Áno, odporúčanie znie na šesť dní,“ uviedol zdroj.

ECB v nedeľu rozhodla, že ponechá núdzové úverové linky (ELA) pre Grécko na nezmenenej úrovni v porovnaní s piatkom 26. júna. Banka zároveň uviedla, že spolupracuje s gréckou centrálnou bankou na udržaní finančnej stability. „Rada guvernérov ECB je pripravená prehodnotiť svoje rozhodnutie,“ uviedla ECB.

čítať viac

Obama a Merkelová: Je dôležité pracovať na udržaní Grécka v eurozóne

Washington/Atény 28. júna (SITA) – Americký prezident Barack Obama a nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu dnes hovorili a zhodli sa, že je “mimoriadne dôležité” nájsť možnosti, ako udržať Grécko v eurozóne, informoval Biely dom.

“Lídri potvrdili, že ich ekonomické tímy starostlivo monitorujú situáciu a zostanú v úzkom kontakte,” citovala z vyhlásenia Bieleho domu agentúra Reuters. “Obaja sa zhodli, že je mimoriadne dôležité urobiť všetko pre návrat na cestu, ktorá umožní Grécku obnoviť reformy a rast v rámci eurozóny.”

Grécke banky zostanú v pondelok zatvorené a budú zavedené kontroly kapitálu, oznámil dnes večer v televízii grécky premiér Alexis Tsipras. Premiér nepovedal ako dlho budú banky zatvorené ani nič bližšieho o obmedzeniach, ktoré budú uplatnené na pohyb kapitálu. Ubezpečil však, že vklady v gréckych bankách sú “bezpečné”. Mzdy a dôchodky sú “garantované”, citovala ho tlačová agentúra DPA.

Niekoľko stoviek protestujúcich proti úsporným opatreniam, skandujúcich heslá namierené proti EÚ a Medzinárodnému menovému fondu, sa dnes zhromaždilo pri budove parlamentu v Aténach. Protest sa začal pred kanceláriami Európskej komisie v gréckej metropole, kde bola zem plná letákov “Drachma je lepšia ako podriadenosť” a “Nedlhujeme, nepredáme, nezaplatíme”.

Protestná akcia bola najnovším zo série zhromaždení na podporu gréckej vlády aj proti nej, ktoré sa uskutočnili v uplynulých týždňoch. Bola však menšie ako predchádzajúce demonštrácie, na ktorých sa zišli tisíce ľudí, a oveľa menšia ako protesty za účasti desiatok tisíc ľudí pred niekoľkými rokmi.

1 žab

čítať viac

Premiérom Dánska je Lars Lökke Rasmussen, ktorý vymenoval novú vládu

Kodaň 28. júna (SITA) – Funkcie dánskeho premiéra sa dnes ujal vodca stredopravej liberálnej strany Venstre Lars Lökke Rasmussen, ktorý kráľovnej Margaréte II. oficiálne predstavil svoju novú 16-člennú vláde. Venstre sa nepodarilo nájsť koaličného partnera a rozhodla sa preto zostaviť menšinovú vládu. V 179-člennom parlamente má iba 34 kresiel a bude preto silno závislá na vonkajšej podpore, ktorú chce získavať prípad od prípadu.

V dejinách Dánska je to druhá vláda s najmenšou parlamentnou podporou a niektorí odborníci pochybujú, že prežije do konca svojho mandátu. Ešte menšiu podporu – 22 parlamentných kresiel – mala iba vláda, ktorá vznikla v roku 1973. Vládla 14 mesiacov, informovala tlačová agentúra Reuters.

Venstre patrí do skupiny stredopravých strán, ktoré vyhrali pred týždňom všeobecné voľby, avšak samotná strana dosiahla najhoršie výsledky za štvrť storočia a nepodarilo sa jej vytvoriť širokú vládnu koalíciu.

Populistická a euroskeptická Dánska ľudová strana (DF), ktorá je pravicová vo väčšine svojich politík, odmietla vládnuť, hoci vo voľbách dosiahla svoj doteraz najlepší výsledok – 37 parlamentných kresiel a stala sa najväčšou pravicovou stranou v parlamente. Svoj vstup do vládnej koalície podmieňovala radom požiadaviek, vrátane usporiadania referenda, či má Dánsko zostať v Európskej únii, zvýšenia štátnych výdavkov a obmedzenia imigrácie.

Rasmussen sa teraz bude musieť spoliehať na podporu ďalších strán, vrátane DF, pri každom z hlasovaní. V piatok, keď neuspel v rokovaniach o vytvorení koalície s DF a ďalšími stranami, oznámil, že počas víkendu vytvorí menšinovú.

Za ministra financií vymenoval skúseného politického veterána strany Clausa Frederiksena, ktorý rovnakú funkciu zastával už v rokoch 2009-2011. Je o ňom známe, že má dobré pracovné vzťahy s DF.

Ministrom zahraničných vecí sa stal podpredseda strany Venstre Kristian Jensen. Má síce málo skúseností v tejto oblasti, ale vlani sa istý čas očakávalo, že prevezme predsedníctvo strany po Rasmussenovi, ktorého postavením otriasal škandál s výdavkami.

Inger Stöjbergová sa ujala funkcie ministerky pre cudzincov a integráciu čítať viac

Francúzsky premiér v súvislosti s terorizmom hovorí o vojne civilizácií

Paríž 28. júna (SITA) – Francúzsky premiér Manuel Valls dnes vyhlásil, že Francúzsko ešte nikdy nečelilo takej hrozbe útoku ako teraz a v rozhovore pre francúzske médiá Europe 1, i-Télé a Le Monde upozornil, že sa treba pripraviť aj na ďalšie možné útoky teroristických organizácií vo svete.

Uviedol, že vojna proti extrémistickej organizácii Islamský štát bude dlhá, lebo “Daíš (arabský akronym predchádzajúceho názvu IS – Islamský štát v Sýrii a Levante používaný aj francúzskou vládou) sa snaží nanútiť svoju “totalitnú ideológiu a svoje odnože celému svetu”.

Francúzsky premiér sa súčasne vyjadril k piatkovému útoku v Saint-Quentin-Fallavier, keď vyjadril sústrasť pozostalým po obeti, a uviedol, že “na barbarstvo, násilie a smrť” si nemožno zvyknúť. Vyzdvihol aj reakciu radových Francúzov, ktorí sa v piatok a v sobotu zišli na smútočných zhromaždeniach, aby odsúdili extrémizmus.

Valls si uctil aj pamiatku obetí ďalších dvoch útokov, ku ktorým došlo v piatok v Tunisku a Kuvajte. “Boj proti terorizmu nemá hranice,” upozornil Valls v tejto súvislosti a pripomenul aj misiu francúzskych jednotiek v západoafrickom Mali a ich účasť v medzinárodnej koalície bojujúcej proti islamistom v Iraku.

Francúzsky premiér zdôraznil, že tento boj nie je len “obranou západných hodnôt, ale aj hodnôt humanizmu”.

Pripomenul ďalej, že prvými obeťami islamistov boli moslimovia. “Boj sa vedie v rámci islamu – medzi humanistickým a tmárskym islamom,” tvrdí Valls, podľa ktorého “nesmieme prehrať túto vojnu”, ktorú označil za “vojnu civilizácií”.

Valls pripomenul, že francúzska vláda prijala mimoriadne opatrenia, aby znížila riziko islamistických útokov. Uviedol, že bezpečnostné zložky majú do činenia aj s vnútorným nepriateľom, pričom spomenul prípady občanov, ktorí z Francúzska vycestovali do Sýrie, kde sa po boku islamistov radikalizovali.

Valls vyjadril ľútosť, že občanom nemôže prisľúbiť okamžité výsledky boja s terorizmom, ale poznamenal, že bezpečnostné zložky od roku 2013 vo Francúzsku zabránili najmenej šiestim atentátom.

12 pel

čítať viac

Referendum v Grécku prichádza podľa Kažimíra neskoro

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 28. júna (SITA) – Grécke referendum podľa ministra financií SR Petra Kažimíra (Smer-SD) je síce legitímny nástroj, ktorý treba rešpektovať, no prichádza neskoro. Uviedol to v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3. Kažimír sa posledné dni zúčastňoval v Bruseli na rokovaniach ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy sa má v Grécku konať 5. júla. Premiér Alexis Tsipras už vyzval Grékov, aby v referende hlasovali proti návrhu veriteľov..

Slovenský minister financií tvrdí, že nástroje Európskej centrálnej banky, komisie i rezortov financií členov EÚ sú dostatočné na to, aby sa prípadné problémy na gréckom finančnom trhu dali ohraničiť, a aby sa táto nákaza nešírila ďalej. Zároveň dodáva, že splátkový kalendár pre Grécko je na najbližšie mesiace náročný. Prvú splátku musí Grécko zaplatiť už v utorok 30. júna, kedy sa končí záchranný program. Z čoho krajina dlh zaplatí, si Kažimír netrúfal odhadnúť, hovorí, že na takúto otázku vie odpovedať len grécke ministerstvo financií.

“Chceli sme umožniť Grécku, aby si získalo dôveru a normálne refinancovali svoj dlh,” uviedol Kažimír k záchrannému programu, ktorý bol začiatkom roka predĺžený do konca júna. Vyprší o pár dní a podľa Kažimíra Grécko bude musieť v najbližšom čase čeliť ťažkostiam na finančnom trhu a v bankovej oblasti. “Európska únia bude tento stav monitorovať,” hovorí minister financií Kažimír. Či Grécku hrozí bankrot, sa vyjasní v najbližších dňoch, keď sa uvidí, či je Grécko schopné zaplatiť splátku. K otázke prípadného odchodu Grécka z eurozóny minister povedal, že nikto nechce trhať eurozónu na kusy. “Nikto si nepraje ako preferovanú možnosť odchod Grécka z eurozóny,” uzavrel Kažimír.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nominant Smer-SD) je situácia s Gréckom pod kontrolou. “Vieme zabezpečiť, že sa to nebude šíriť do eurozóny,” prízvukuje šéf rezortu diplomacie. Ako dodáva, čítať viac

Grécko nevylučuje dohodu na poslednú chvíľu

BRUSEL 27. júna (SITA, Reuters) – Grécky minister financií Janis Varoufakis nevylučuje, že Atény sa s veriteľmi na poslednú chvíľu dohodnú na riešení, ktoré odvráti štátny bankrot a odchod krajiny z eurozóny. “V týchto kľúčových okamihoch grécka vláda bojuje o to, aby dohoda na poslednú chvíľu prišla do utorka,” povedal Varoufakis novinárom v Bruseli. Odkázal tým na dlžnú čiastku 1,6 mld. eur, ktorú musia k 30. júnu Atény splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Bez uvoľnenia zostávajúcej časti medzinárodného úverového programu však krajina nebude mať na uhradenie záväzku peniaze. Odmietavý postoj ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) k žiadosti Grécku o predĺženie úverovej dohody do 5. júla, na kedy je v krajine naplánované referendum o požiadavkách veriteľov, označil za vážny úder proti základom spoločnej meny.

“Tento odmietavý postoj určite poškodí dôveryhodnosť Euroskupiny ako demokratického spoločenstva partnerských členských štátov. A veľmi sa obávam, že táto škoda bude trvalá,” konštatoval Varoufakis.

Euroskupina v sobotu odmietla Grécku žiadosť o predĺženie úverového programu do 5. júla. “Súčasná dohoda o mechanizme finančnej pomoci Grécku skončí 30. júna 2015. To isté platí aj pre všetky dohody súvisiace s existujúcim gréckym programom,” uviedli ministri v spoločnom vyhlásení, ku ktorému sa nepripojil zástupca Grécka.

Grécky premiér Alexis Tsipras v sobotu vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny. “Tieto návrhy, ktoré jasne porušujú európske pravidlá, ako aj základné práva na prácu, rovnosť a dôstojnosť, ukazujú, že cieľom niektorých našich partnerov a inštitúcií nie je životaschopná dohoda všetkých strán, ale poníženie celého národa,” uviedol Tsipras v príhovore vysielanom štátnou televíziou.

Šéf Eurogroup Jeroen Dijsselbloem však v sobotu uviedol, že rozhodnutie Grécka zvolať referendum nezbavuje krajinu povinnosti splácať dlhy. “Je zodpovednosťou gréckej vlády plniť svoje záväzky, najprv voči MMF. Táto povinnosť nezmizla,” povedal.

čítať viac

Moskva sa bráni, skritizovala správu USA o ľudských právach

Moskva 27. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo v piatok výročnú správu americkej diplomacie o stave ľudských práv vo svete ako politicky motivovanú a ignorujúcu porušovanie týchto medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny. Informovala o tom v ten istý deň agentúra Reuters.

“Podobne ako predtým, predmetná správa oplýva spolitizovanými hodnoteniami a hrubými ideologickými šablónami. Jej metodológia je odtrhnutá od reality a zakladá sa na svojvoľnom zoraďovaní úrovne demokracie v jednotlivých štátoch bez možnosti odvolať sa,” uviedol hovorca ruskej diplomacie Alexandr Lukaševič.

Daný dokument je podľa neho “ukážkou amerického mentorovania v oblasti ľudských práv, vychádzajúceho z pomýlenej logiky americkej nepoškvrnenosti a zároveň problematickosti ostatných krajín”. Správa uvádza, že politický systém v Rusku je “čím ďalej diktátorskejší” a Moskva prijíma nové opatrenia na potlačenie disentu.

Podľa uvedeného hovorcu USA vo svojej správe “cynicky ignorujú rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv ukrajinskými vojakmi” na východe krajiny. Kremeľ tvrdí, že americké hlásanie o slobode slova je v rozpore so zamlčovaním diskriminácie ruskej žurnalistiky v rade štátov Severnej Ameriky i

1 12 tth

čítať viac

Tsipras vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov

Atény 27. júna (SITA) – Grécky premiér Alexis Tsipras dnes vyhlásil referendum o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny. Plebiscit sa uskutoční 5. júla, informovala agentúra Reuters.

Tsipras zároveň oznámil, že Grécko vzhľadom na referendum požiada o niekoľkodňové predĺženie záchranného programu, ktorý má vypršať 30. júna. Jeho vláda v piatok odmietla veriteľmi navrhovanú dohodu ako nepostačujúcu.

“Tieto návrhy, ktoré jasne porušujú európske pravidlá, ako aj základné práva na prácu, rovnosť a dôstojnosť, ukazujú, že cieľom niektorých našich partnerov a inštitúcií nie je životaschopná dohoda všetkých strán, ale poníženie celého národa,” uviedol Tsipras v príhovore vysielanom štátnou televíziou.

Vypísanie referenda by mal ešte dnes potvrdiť aj grécky parlament. Ak by Gréci v hlasovaní úsporné opatrenia nadiktované veriteľmi odmietli, znamenalo by to pre Atény zrejme bankrot a následný odchod z eurozóny.

Štátny minister Nikos Pappas vyjadril presvedčenie o tom, že Gréci v referende odmietnu dohodu navrhovanú veriteľmi. Rovnaký postoj má aj pravicová strana ANEL, vládnuca strana Syriza či minister rozvoja Panajiotis Lafazanis.

1 tth

čítať viac

Martin Schulz verí, že sa Grécko s veriteľmi dohodne

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz neverí, že Grécko opustí eurozónu. Zároveň očakáva, že dohoda medzi Aténami a veriteľmi sa zrodí v najbližších dňoch. Podľa jeho slov by to mohlo trvať niekoľko dní. Schulz reagoval na otázku nemeckej stanice ARD o tom, či nastane odchod Grécka z eurozóny. “Nemyslím si to… Verím, že musíme počkať ešte deň, možno dva, no riešenie sa nájde,“ povedal. Zároveň poznamenal, že odchod Grécka z eurozóny by poznačil Španielsko, Portugalsko a Taliansko. “Malo by to dimenzie, o ktorých nechcem ani rozmýšľať, preto… som sa rozhodol skúsiť všetko, aby sme sa vyhli tejto ceste,“ doplnil.

Ministri financií členských štátov eurozóny vo štvrtok prerušili rokovania o riešení gréckej dlhovej krízy a dohodli sa, že v nich budú pokračovať v sobotu. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný predstaviteľ eurozóny. Agentúra predtým informovala, že Grécko trvá na svojom návrhu reforiem, ktorý poslalo veriteľom tento týždeň. To signalizuje, že Atény na schôdzke ministrov financií eurozóny a lídrov Európskej únie predkladajú návrhy, ktoré sú v rozpore s predstavami EÚ a MMF.

čítať viac

Grécko podľa Oettingera potrebuje dohodu do piatich dní

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny, takzvaný Grexit, bude nevyhnutný, ak sa Atény s veriteľmi na riešení situácie nedohodnú do piatich dní. Európsky komisár Günther Oettinger to vyhlásil v piatok. “Grexit nie je našim cieľom, nebude sa mu však dať vyhnúť, ak sa riešenie nenájde do piatich dní,“ povedal.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zároveň v piatok uviedla, že rozhodujúce pre vyriešenie gréckej krízy bude sobotné zasadnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Podľa jej slov lídri štátov a vlád sa nemôžu zapojiť do detailných rokovaní o gréckych reformách, môžu len nabádať rokujúce strany k dosiahnutiu záverov. “Hovoríme, nie bez starostlivého uváženia, že toto stretnutie Eurogroup má rozhodujúcu dôležitosť,” povedala Merkelová s tým, že do úvahy berie to, že zostáva veľmi málo času. Zároveň odmietla špekulovať o prípadnom európskom “pláne B“, ak sobotné rokovania zlyhajú.

čítať viac

Putin prediskutoval ukrajinskú krízu a Islamský štát s Obamom

Washington 26. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimír Putin dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Barackom Obamom prediskutoval pokračujúce napätie na východnej Ukrajine a boj proti Islamskému štátu na Blízkom východe. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Podľa tlačového vyhlásenia Bieleho domu sa obaja lídri zaoberali neutíchajúcim krviprelievaním v Sýrii a zhodli sa na potrebe jednotného postupu medzi šiestimi svetovými mocnosťami v otázke obmedzenia iránskeho atómového programu na mierové účely.

V prípade Ukrajiny, Obama povedal Putinovi, že Rusko musí splniť svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazalo v minskej dohode o prímerí z 12. februára, vrátane stiahnutia svojich jednotiek a vojenskej techniky z ukrajinského územia.

K telefonickému rozhovoru prišlo v rovnaký deň, keď najvyšší veliteľ NATO v Európe, americký generál Philip Breedlove, poukázal na nepretržité dodávky munície a vojenskej výzbroje cez rusko-ukrajinskú hranicu do Ukrajiny.

čítať viac

Putin sa zaviazal, že bude ďalej posilňovať ruskú armádu

Moskva 25. júna (SITA) – Prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko potrebuje silnú armádu, aby odvrátilo hrozby pri svojich hraniciach. Putinovo vyjadrenie odráža napätie, ktoré vládne medzi Západom a Moskvou pre krízu na Ukrajine.

Putin v Kremli na stretnutí absolventov ruských vojenských akadémií povedal, že “silná armáda vybavená modernými zbraňami je zárukou zvrchovanosti a územnej celistvosti Ruska”.

Ruský líder sa podľa tlačovej agentúry AP zaviazal, že bude pokračovať v snahe o rozsiahlu modernizáciu armády, ktorá počíta s dodávkami obrovského množstva moderných zbraní.

Putin dodal, že Ruska nemá útočné úmysly a zameriava sa na “urovnanie sporov výlučne politickými prostriedkami pri rešpektovaní medzinárodného práva a záujmov ostatných národov”.

Vzťahy Rusko-Západ sa zhoršili a v súčasnosti sú na úrovni z obdobia studenej vojny. Spôsobila to anexia ukrajinského Krymského polostrova Moskvou a jej podpora proruského povstania na východe Ukrajiny.

čítať viac

Juncker nechce meniť návrh povinných kvót pre rozdeľovanie migrantov

Brusel 25. júna (SITA) – Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes potvrdil, že nemá v úmysle zmeniť pôvodný návrh EK na prerozdelenie utečencov prostredníctvom povinných kvót medzi členské štáty únie, a to aj napriek výhradám viacerých krajín EÚ. Uviedol to dnes krátko pred otvorením dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa bude riešiť otázka migrantov v Európe.

“Dali sme tento návrh na stôl a chceme ho udržať taký ako je”, uviedol Juncker počas spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Vyjadril pritom presvedčenie, že jeho projekt získa kladné stanovisko aj od ostatných inštitúcií – EP a Rady (členských štátov).

Komisia v apríli predložila plán, ktorý stanovuje povinné kvótový prerozdelenia azylantov z Grécka a Talianska medzi ďalších 23 členských štátov. V prvej fáze by išlo o presídlenie 40.000 utečencov pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Malo by sa tak diať podľa kľúča, ktorý berie do úvahy HDP každej krajiny, počet jej obyvateľov, mieru nezamestnanosti a počet už prijatých utečencov.

Tento návrh bude počas summitu EÚ hlavnou témou rokovania premiérov a prezidentov členských krajín. Už pred summitom bolo jasné, že vznikli dva názorové tábory, keď Junckerovu iniciatívu podporujú krajiny najviac postihnuté prílivom utečencov (Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko), ale asi polovica krajín EÚ vyjadrila voči tomuto návrhu vážne výhrady. Vlády viacerých krajín, vrátane Slovenska a Českej republiky, požadujú namiesto povinných kvót dobrovoľný mechanizmus pre prijímanie utečencov.

Juncker od začiatku bráni návrh EK, pričom argumentuje potrebou európskej solidarity a pracovnej sily pre starnúcu Európu. Odporcovia naopak tvrdia, že navrhnutý plán by len posilnil fenomén nelegálneho prisťahovalectva a tiež protiimigrantské nálady väčšinovej verejnosti.

Podľa údajov EÚ od začiatku tohto roka vstúpilo na európsku pôdu vyše 100.000 ilegálnych prisťahovalcov, najviac z nich – okolo 60.000 – sa ocitlo v Taliansku.

čítať viac

Srbsko odsúdilo rozhodnutie Maďarska vybudovať bariéru proti utečencom

Belehrad 25. júna (SITA) – Srbsko ostro kritizovalo Maďarsko, ktoré trvá na vybudovaní hraničnej bariéry s cieľom zastaviť prílev utečencov. Belehrad preto vyzval Európsku úniu, aby sa vyjadrila, či bude tolerovať na svojom území takéto bariéry, napísala dnes agentúra AP.

“Domnieval som sa, že Berlínsky múr už padol, ale teraz sa tu stavajú nové múry,” povedal dnes srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý tým reagoval na bariéru, ktorá v rokoch 1961-1989 rozdeľovala Berlín. “Európa sa musí rozhodnúť, či doby stavania múrov patria do minulosti, alebo do budúcnosti,” dodal.

Nereagujúc na pohŕdanie a kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva maďarská vláda oznámila, že postaví dočasnú obrannú bariéru na svojej južnej hranici so Srbskom tak rýchlo, ako to len bude možné.

“Sme absolútne a prudko proti ich (Maďarska) rozhodnutiu vybudovať bariéru,” konštatoval Dačič na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym kolegom Nikosom Kotziasom. Podľa neho tu už nejde iba o záležitosť, ktorá sa týka len Srbska a Maďarska alebo Grécka, ale záležitosť, ktorú musí rozriešiť Európa.

Podľa Kotziasa, ktorého krajina je jednou z najviac zasiahnutých prílevom utečencov, musí Európska únia konať skôr, než tento problém dosiahne omnoho dramatickejšiu úroveň.

Od začiatku tohto roka vstúpilo na územie Maďarska nelegálne okolo 60.000 ľudí, prevažne cez hranicu so Srbskom. Utečenci požiadajú v Maďarsku o azyl, na jeho území sa však dlho nezdržia a skôr, než úrady posúdia ich žiadosti, presúvajú sa ďalej do západoeurópskych krajín ako Rakúsko, Nemecko či Švédsko.

Maďarská vláda nariadila 17. júna ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby do týždňa pripravil projekt na vybudovanie štyri metre vysokého dočasného plota na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Plot má vytvoriť prekážku ilegálnym migrantom na 175 kilometrov dlhom hraničnom úseku.

2 20 clu rsc

čítať viac

Gréci rokujú ďalej, možno odmietnu návrh veriteľov

ATÉNY 25. júna (SITA, Reuters) – Rozhovory medzi Gréckom a veriteľmi budú ďalej pokračovať, môže sa však stať, že Grécko neakceptuje nové návrhy veriteľov. “Inštitúcie predložili nový návrh, ktorý vrhá zaťaženie na pracovníkov a dôchodcov sociálne nespravodlivým spôsobom a zároveň sa vyhýba zvýšeniu zaťaženia pre tých, ktorí si to môžu dovoliť,“ povedal grécky vládny predstaviteľ. “Grécka strana považuje za nemožné, aby súhlasila s takýmto prístupom. Rokovania pokračujú na všetkých úrovniach,“ povedal.

Výsledok rokovaní medzi Gréckom a jeho veriteľmi je stále veľmi neistý, povedal zdroj z prostredia veriteľov po stredajšej schôdzke šéfov inštitúcií predstavujúcich veriteľov a šéfa skupiny ministrov financií eurozóny. “Je to stále veľmi neisté. Ešte nemáme dohodu,” odpovedal predstaviteľ na otázku, či sa na stredajších popoludňajších rozhovoroch dosiahol pokrok. Grécky minister hospodárstva George Stathakis povedal, že sporné sú už len tri z 50 návrhov Atén, ale niekoľko zdrojov oboznámených s rokovaniami uviedlo, že ich je oveľa viac. K otvoreným otázkam patria pracovné zákony, kolektívne vyjednávanie, reforma penzijného systému, mzdy vo verejnom sektore a daň z pridanej hodnoty a korporátna daň.