Tsipras ohlásil bankové prázdniny a kontroly kapitálu

Správa „EKONOMIKA: Tsipras ohlásil bankové prázdniny a kontroly kapitálu“, rozšírená o ďalšie informácie v treťom odseku

ATÉNY 28. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu oznámil zavedenie kapitálových kontrol v krajine a taktiež bankové prázdniny. Gréci totiž na prekvapivé rozhodnutie zvolať referendum zareagovali výrazným výberom vkladov z bánk. Tsipras však nemieni zabrzdiť plánované referendum o požiadavkách veriteľov, ktoré sa má uskutočniť 5. júla. Skupina ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) odmietla grécku žiadosť o predĺženie úverového programu do 5. júla. „Odmietnutie gréckej žiadosti o krátke predĺženie programu je podľa európskych štandardov bezprecedentným krokom, ktorý kladie otáznik nad právo suverénneho národa rozhodovať sa,“ uviedol Tsipras.

„Toto rozhodnutie dnes viedlo Európsku centrálnu banku (ECB) k rozhodnutiu obmedziť likviditu pre grécke banky a prinútilo grécku centrálnu banku navrhnúť bankové prázdniny a obmedzenie na výbery,“ povedal Tsipras. Grécky premiér neuviedol, že ako dlho budú grécke banky zatvorené. Taktiež nespresnil ako dlho budú trvať obmedzenia pohybu kapitálu.

Grécka Rada pre finančnú stabilitu však odporučila nechať banky v krajine zatvorené počas nasledujúcich šiestich pracovných dní. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj. „Áno, odporúčanie znie na šesť dní,“ uviedol zdroj.

ECB v nedeľu rozhodla, že ponechá núdzové úverové linky (ELA) pre Grécko na nezmenenej úrovni v porovnaní s piatkom 26. júna. Banka zároveň uviedla, že spolupracuje s gréckou centrálnou bankou na udržaní finančnej stability. „Rada guvernérov ECB je pripravená prehodnotiť svoje rozhodnutie,“ uviedla ECB.

čítať viac

Referendum v Grécku prichádza podľa Kažimíra neskoro

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 28. júna (SITA) – Grécke referendum podľa ministra financií SR Petra Kažimíra (Smer-SD) je síce legitímny nástroj, ktorý treba rešpektovať, no prichádza neskoro. Uviedol to v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3. Kažimír sa posledné dni zúčastňoval v Bruseli na rokovaniach ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy sa má v Grécku konať 5. júla. Premiér Alexis Tsipras už vyzval Grékov, aby v referende hlasovali proti návrhu veriteľov..

Slovenský minister financií tvrdí, že nástroje Európskej centrálnej banky, komisie i rezortov financií členov EÚ sú dostatočné na to, aby sa prípadné problémy na gréckom finančnom trhu dali ohraničiť, a aby sa táto nákaza nešírila ďalej. Zároveň dodáva, že splátkový kalendár pre Grécko je na najbližšie mesiace náročný. Prvú splátku musí Grécko zaplatiť už v utorok 30. júna, kedy sa končí záchranný program. Z čoho krajina dlh zaplatí, si Kažimír netrúfal odhadnúť, hovorí, že na takúto otázku vie odpovedať len grécke ministerstvo financií.

“Chceli sme umožniť Grécku, aby si získalo dôveru a normálne refinancovali svoj dlh,” uviedol Kažimír k záchrannému programu, ktorý bol začiatkom roka predĺžený do konca júna. Vyprší o pár dní a podľa Kažimíra Grécko bude musieť v najbližšom čase čeliť ťažkostiam na finančnom trhu a v bankovej oblasti. “Európska únia bude tento stav monitorovať,” hovorí minister financií Kažimír. Či Grécku hrozí bankrot, sa vyjasní v najbližších dňoch, keď sa uvidí, či je Grécko schopné zaplatiť splátku. K otázke prípadného odchodu Grécka z eurozóny minister povedal, že nikto nechce trhať eurozónu na kusy. “Nikto si nepraje ako preferovanú možnosť odchod Grécka z eurozóny,” uzavrel Kažimír.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nominant Smer-SD) je situácia s Gréckom pod kontrolou. “Vieme zabezpečiť, že sa to nebude šíriť do eurozóny,” prízvukuje šéf rezortu diplomacie. Ako dodáva, čítať viac

Dva druhy kapitalizmu, ktorý je skutočne lepší?

O kapitalizme zameranom na dlhé obdobie môžeme hovoriť v prípade, že vedenie firiem sleduje najmä dlhodobé ciele a ich akcionári nie sú len krátkodobými špekulantmi, ale držia akcie niekoľko rokov. Opakom tohto kapitalizmu môže byť “finančný” kapitalizmus, kde sa manažment firiem orientuje najmä na krátkodobé výsledky, akcionárov zaujímajú len okamžité zisky. čítať viac

Grécko podľa Oettingera potrebuje dohodu do piatich dní

BERLÍN 26. júna (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny, takzvaný Grexit, bude nevyhnutný, ak sa Atény s veriteľmi na riešení situácie nedohodnú do piatich dní. Európsky komisár Günther Oettinger to vyhlásil v piatok. “Grexit nie je našim cieľom, nebude sa mu však dať vyhnúť, ak sa riešenie nenájde do piatich dní,“ povedal.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zároveň v piatok uviedla, že rozhodujúce pre vyriešenie gréckej krízy bude sobotné zasadnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Podľa jej slov lídri štátov a vlád sa nemôžu zapojiť do detailných rokovaní o gréckych reformách, môžu len nabádať rokujúce strany k dosiahnutiu záverov. “Hovoríme, nie bez starostlivého uváženia, že toto stretnutie Eurogroup má rozhodujúcu dôležitosť,” povedala Merkelová s tým, že do úvahy berie to, že zostáva veľmi málo času. Zároveň odmietla špekulovať o prípadnom európskom “pláne B“, ak sobotné rokovania zlyhajú.

čítať viac

Putin prediskutoval ukrajinskú krízu a Islamský štát s Obamom

Washington 26. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimír Putin dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Barackom Obamom prediskutoval pokračujúce napätie na východnej Ukrajine a boj proti Islamskému štátu na Blízkom východe. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Podľa tlačového vyhlásenia Bieleho domu sa obaja lídri zaoberali neutíchajúcim krviprelievaním v Sýrii a zhodli sa na potrebe jednotného postupu medzi šiestimi svetovými mocnosťami v otázke obmedzenia iránskeho atómového programu na mierové účely.

V prípade Ukrajiny, Obama povedal Putinovi, že Rusko musí splniť svoje záväzky, ku ktorým sa zaviazalo v minskej dohode o prímerí z 12. februára, vrátane stiahnutia svojich jednotiek a vojenskej techniky z ukrajinského územia.

K telefonickému rozhovoru prišlo v rovnaký deň, keď najvyšší veliteľ NATO v Európe, americký generál Philip Breedlove, poukázal na nepretržité dodávky munície a vojenskej výzbroje cez rusko-ukrajinskú hranicu do Ukrajiny.

čítať viac

Galko sa bráni: Kaviarenskí intelektuáli nevidia na východ

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslancovi NR SR Ľubomírovi Galkovi (SaS) prekáža, že kaviarenskí intelektuáli ho označujú za „nácka“ a nedovidia z Bratislavy na východ Slovenska. V rozprave k migrantom v parlamente sa Galko vyjadril, že keď povie, že migrantov treba vrátiť späť do Afriky, tak „dostane medzi oči“. Prekáža mu, že takzvaní kaviarenskí intelektuáli nevedia argumentovať a odsudzujú každého, kto má iný názor.

Liberál tvrdí, že jeho strana podporuje operáciu EUNAVFOR MED, ktorú schválili ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok. Tá je prvou fázou boja proti nelegálnej migrácii. Zároveň dúfa, že Európska únia čoskoro dostane mandát Organizácie Spojených národov na ďalšiu fázu ochrany južnej hranice. Operácia je však podľa Galka potvrdením toho, že hranica bola strážená zle.

Opätovne vyzval na to, aby EÚ v Afrike postavila tábor, v ktorom by migranti čakali na azyl. Myslí si, že ak by Európa migrantov vracala späť do Afriky, masívna vlna migrantov do Európy by sa zastavila.

Galko takisto skritizoval europoslancov za Smer, ktorí koncom apríla v Európskom parlamente za kvóty zahlasovali. Ako vo svojom vystúpení v parlamente uviedol, europoslanci tak vypovedali strane Smer poslušnosť. Podľa Antona Martvoňa (Smer) to však je prejavom demokracie v ich vládnej strane.

Vystúpenie Galka však skritizoval poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Myslí si, že je problémom, ak liberál nie je liberálom, socialista socialistom a konzervatívec konzervatívcom. Uviedol, že keď v televízii videl diskusiu predsedu SaS Richarda Sulíka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ich slovník mu pripomínal slovník pravicových extrémistov. Galko sa po Hlinovom vystúpení označil za „konzervatívneho liberála“.

Diskusia o migrantoch bude pokračovať aj popoludní. Do rozpravy je písomne prihlásených ešte päť poslancov, po jej skončení sa môžu zákonodarcovia nahlásiť do diskusie ústne.

Poslanci schválili novelu o rozpočtových pravidlách

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslanci v stredu schválili novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír, návrh reaguje na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy. “Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy,” povedal Kažimír.

Podľa odsúhlasenej novely sa v rozpočtovom procese nebudú východiská rozpočtu verejnej správy predkladať ako samostatný materiál na rokovanie vlády, ale pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou SR. V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude predkladať Národnej rade SR informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtovaného roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy.

Novela reaguje aj na zmenu metodiky štatistického vykazovania. Podľa novej metodiky ESA 2010 sa totiž do okruhu verejných financií zaradili aj viaceré inštitúcie, ktoré v ňom predtým nefigurovali. Po novom tak bude musieť napríklad rezort zdravotníctva vypracúvať súhrnný rozpočet za zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy, takisto bude potrebné zabezpečiť vypracúvanie rozpočtov ďalších subjektov, zaradených do okruhu verejnej správy, ktoré spadajú pod ostatné rezorty.

Vo výboroch Národnej rady SR prešli aj pozmeňujúce návrhy. Pre zmenu legislatívy a postavenia predsedu Súdnej rady SR sa Kancelária Súdnej rady SR ustanovuje samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje aj spôsob predkladania návrhu rozpočtu a návrhu štátneho záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR. Ďalší pozmeňujúci návrh rieši v rozpočtových pravidlách územné samosprávy. Ide o spresnenie spôsobu ukladania pokút obciam a vyšším územným celkom podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Vláda neprezradí, s akým postojom pôjde do Ríma

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Slovenská verejnosť sa o postoji vlády k predaju 66-percentného podielu Slovenských elektrární, ktorý bude presadzovať na rokovaní s talianskym Enelom, zatiaľ veľa nedozvie. Vláda totiž nechce pred samotným stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Enelu prezradiť svoju taktiku. “S postojmi a návrhmi slovenskej strany najskôr oboznámime druhú stranu, a až následne budeme ochotne informovať o výsledku rokovaní a našich postojoch médiá. Bolo by z našej strany nekorektné a najmä neprofesionálne informovať druhú stranu prostredníctvom médií,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.

Nateraz je tak isté iba to, že slovenskí vládni predstavitelia budú od talianskych manažérov žiadať splnenie sľubu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Nie je však jasné, či vládni predstavitelia budú na rokovaní presadzovať kúpu predávaných akcií štátom. V hre tak zostáva aj možnosť, že štát kúpi len 17-percentný podiel z celkového predávaného podielu Slovenských elektrární, čím navýši svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na 51 %. Nikto z vládnych predstaviteľov však zatiaľ nevylúčil ani možnosť, že štát kúpi celý 66-percentný predávaný podiel, o ktorom sa minister financií Peter Kažimír, ako aj premiér Fico vyjadrili, že jeho hodnota sa blíži k nule.

Podľa ministra hospodárstva Hudáka by sa malo rokovanie s Enelom uskutočniť do konca júna. Či to tak aj naozaj bude, je zatiaľ otázne. „Termín stretnutia zatiaľ dohodnutý nebol,“ uzavrela Žiaková. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom tak zrejme pôjdu do Ríma bez toho, aby o ich postupe rozhodoval vládny kabinet. Aj keď ešte prednedávnom vyzýval predseda vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, aby v spolupráci s ministerstvom financií predložili vládnemu kabinetu analýzu výhodnosti či nevýhodnosti navýšenia štátneho podielu v Slovenských elektrárňach.

Šéf talianskeho Enelu Francesco Starace sa minulý týždeň nechal počuť, že do konca roka predajú len menšinový podiel Slovenských elektrární. Zostávajúce podiely chce Enel podľa jeho slov predať následne zhruba za dva roky po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Enel predáva svoj 66-percentný podiel v SE v rámci stratégie predaja aktív v celkovom objeme 5 miliárd eur.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

USA už nebudú stíhať príbuzných zajatcov, Obama predstavil novú politiku

Washington 24. júna (SITA) – Americká vláda sa už nebude vyhrážať stíhaním rodín, ktoré sa snažia zaplatiť výkupné za svojich príbuzných zajatých teroristickými organizáciami v zámorí. Spojené štáty budú priamo vyjednávať s militantmi držiacimi zajatcov, ale nebudú platiť výkupné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov USA.

Novú politiku dnes oficiálne oznámi prezident Barack Obama. Vláda zmení spôsob, akým zaobchádza s prípadmi, keď sú Američania zajatí skupinami, ako je Islamský štát či al-Káida.

K zmene došlo po šesťmesačnom skúmaní problému, ktorý bol vyvolaný ostrou kritikou Obamovej vlády niektorými príbuznými obetí, Tí tvrdia, že sa im vláda vyhrážala stíhaním, keby sa pokúsili získať peniaze na výkupné.

1 izi dem

Vláda bude na výjazdovom rokovaní v Ružomberku rozdeľovať financie

BANSKÁ BYSTRICA 24. júna (SITA) – Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok s návrhmi na jej zlepšenie je hlavným bodom výjazdového rokovania vlády SR, ktoré bude dnes v ružomberskom Kultúrnom dome Andreja Hlinku. Podľa návrhu uznesenia sa vláda chystá v regióne rozdeliť na dotácie pre mestá a obce 2,2 milióna eur. Rokovaniu vlády bude predchádzať stretnutie premiéra Roberta Fica so starostami obcí Dolného Liptova na ružomberskom mestskom úrade.

Podľa návrhu uznesenia má dnes vláda schváliť najväčšie dotácie mestu Ružomberok, a to 980-tisíc eur. Z toho 300-tisíc na výstavbu budovy informačného centra vo Vlkolínci a 222-tisíc na opravu miestnych komunikácií. Mesto Liptovský Mikuláš má dostať 115-tisíc eur na protipovodňové opatrenia, mesto Liptovský Hrádok 100-tisíc eur na rekonštrukciu športovej haly, Žilinský samosprávny kraj 300-tisíc eur na rekonštrukciu očného pavilónu a nákup prístrojov pre nemocnicu v Liptovskom Mikuláši a 20-tisíc eur na nákup zariadenia pre CNC pracovisko v Strednej odbornej škole polytechnickej v Ružomberku. Zvyšnú sumu vláda rozdelí medzi 47 liptovských obcí, Ružomberský katolícky kruh a Hokejové talenty MHK23, pričom najnižšie dotácie sú dvetisíc eur a najvyššia 54-tisíc eur (na rekonštrukciu miestnych komunikácií v Liptovských Sliačoch).

Lajčák: Námornú operáciu v Stredozemí podporí aj Slovensko

LUXEMBURG 22. júna (SITA) – Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) dnes odsúhlasili námornú operáciu v Stredozemnom mori, ktorá má zabrániť prevádzačom dostať utečencov do Európy. Ako na brífingu po rokovaní v Luxemburgu informoval novinárov minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, na operácii s názvom EUNAVFOR MED sa bude finančne podieľať aj Slovensko. EÚ predpokladá, že operácia bude stáť 11,82 milióna eur, náš podiel bude približne 0,5 percenta, čiže približne 65-tisíc eur. Ministri na rokovaní takisto schválili aj predĺženie sankcií voči Rusku a diskutovali aj o energetike.

Ako uviedol šéf rezortu zahraničia, operácia je zameraná na rozvrátenie prevádzačských sietí v Stredozemí. Jej cieľom je monitorovať situáciu v medzinárodných vodách, zadržiavať lode a likvidovať plavidlá. „Ide o prvú fázu boja proti nelegálnej migrácii, po nej by mala nasledovať druhá a tretia fáza,“ informoval Lajčák. Tie si však, ako vysvetlil, vyžadujú právny základ v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo pozvanie legitímnej vlády Líbye. V sídle OSN v New Yorku o tejto možnosti podľa neho už rokujú.

Ministri zahraničných vecí na dnešnom rokovaní takisto formálne schválili predĺženie ekonomických sankcií voči Ruskej federácii. „To sú sankcie, ktoré súvisia s dodržiavaním Minských dohôd, tie by mali byť splnené do konca roka,“ uviedol Lajčák a dodal, že sankcie budú platiť do 31. januára 2016.

Na stretnutí hovorili ministri aj o energetike. „Debata potvrdzovala všetko, čo my na Slovensku považujeme za dôležité,“ uviedol šéf diplomacie. Spresnil, že za dôležité považuje diverzifikáciu zdrojov či budovanie interkonektorov. „Nachádzame sa v situácii, keď sa energetická mapa Európy prekresľuje a my musíme urobiť všetko pre to, aby vyzerala tak, ako chceme my, a nie ako chce tretia strana,“ priblížil tému energetiky Lajčák. Podľa jeho slov spolu s ďalšími kolegami zdôraznil, že je dôležité nevynechať z tohto procesu Ukrajinu. Ako dodal, o energetike ministrov informoval slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Ministri hovorili aj o blízkovýchodnom mierovom procese a strategickom partnerstve s Áziou. Na programe majú aj obed s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, s ktorým majú debatovať o lepšej spolupráci EÚ s OSN. Čaká ich aj téma vzťahov Únie a Macedónska, ktoré čelí napätej vnútropolitickej situácii.

Nemienime držať Grécko za každú cenu v eurozóne, tvrdí Fico

BANSKÁ BYSTRICA 20. júna (SITA) – Na pondelkovom mimoriadnom samite lídrov eurozóny bude Slovensko zastávať postoj, že Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Uviedol to dnes pre médiá slovenský premiér Robert Fico s tým, že po rokoch vážnych diskusií je eurozóna lepšie pripravená a dopady prípadného odchodu Grécka by nemali byť také vážne ako pred niekoľkými rokmi.

„Nemienime držať za každú cenu Grécko v eurozóne. Grécko si musí urobiť svoje domáce úlohy. Tak, ako Slovensko prešlo veľmi ťažkým transformačným procesom, očakávame od Grécka, že si urobí poriadok vo verejných financiách. Že urobia opatrenia, ktoré znížia ten štandard, na ktorý grécka ekonomika jednoducho nemá. Ak toto Grécko nezvládne, potom najlepšia cesta pre všetkých bude, ak sa rozídeme a pôjdu mimo eurozóny,“ uviedol Fico. Podotkol však, že nie je celkom jasné, čo má byť cieľom pondelkového samitu. Neočakáva totiž, že by sa na ňom dali prijať nejaké technické riešenia.

Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu

Dnes si pripomíname Svetový deň utečencov

BRATISLAVA 20. júna (SITA) – Aj tento rok si dnes pripomíname Svetový deň utečencov. Ako agentúru SITA informovala Michaela Paulenová z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR, na 20. júna ho vyhlásilo valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Je to príležitosť spomenúť si na všetkých, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a snažia sa vytvoriť si podmienky na život v novej krajine. Prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý za utečencov a azylovú politiku na Slovensku zodpovedá, udelila naša krajina od svojho vzniku do apríla tohto roka azyl 650 osobám a doplnkovú ochranu 645 osobám najmä z Afganistanu a Iraku.

Migračný úrad v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou v súčasnosti v rámci celého Slovenska zabezpečuje integráciu pre približne 120 osôb, ktorým udelili medzinárodnú ochranu. Týmto ľuďom pomáhajú s ubytovaním, výučbou slovenského jazyka, hľadaním práce, poskytujú im právne, psychologické, či sociálne poradenstvo. Dôraz kladú na to, aby utečenci prevzali zodpovednosť za svoj život v novej krajine a nespoliehali sa na sociálny systém.

V rámci tohtoročného Svetového dňa utečencov naplánovali aj niekoľko podujatí. Sú nimi napríklad Dobrý festival v Prešove, záchytný tábor v Humennom a pobytové tábory v Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach.

Kiska varoval: Musíme byť pripravení, čakajú nás roky nestability

Bratislava 20. júna (SITA) – Staré dobré časy sa skončili. Musíme byť pripravení na roky nestability. Vo svojom príhovore v rámci druhého dňa medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC to uviedol slovenský prezident Andrej Kiska. Vo svojom prejave viackrát zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo musí prekonať svoju ľahostajnosť, nekonzistenciu a nerozhodnosť.

“Budúcnosť bude závisieť na našej schopnosti prispôsobiť sa novej realite a nie dlhotrvajúcim starým dobrým časom,” povedal Kiska. Bude si to podľa neho vyžadovať rozhodnutia, ktoré nebudú populárne, ale ktoré sú potrebné. “Musíme byť pripravení na roky nestability, a musíme byť pripravení na ochranu našich občanov,” vyzvala hlava štátu s tým, že naša spoločnosť môže čeliť týmto výzvam.

Podľa Kisku Európa stojí pred novými časmi. “Nelegálna anexia Krymu, pokračujúca vojna na Ukrajine, pokračujúca okupácia Južného Osetska a Abcházska, ale aj ťažká dezinformačná kampaň zameraná proti našim krajinám ukončila našu víziu strategického partnerstva s Putinovým Ruskom,” priblížil s tým, že nie je prípustné, aby jeden z tzv. partnerov porušoval pravidlá a opäť naštartoval rétoriku z obdobia studenej vojny.

“Je to tu a my máme iba jednu možnosť, prispôsobiť sa,” zdôraznil slovenský prezident. Podľa jeho slov je dôležité, aby Európa zostala jednotná aj v otázkach sankcií voči Rusku. “Ak nepomôžeme našim partnerom a ak ich necháme žiť vo vákuu nejasných sľubov a polovičnej snahy, hrozby prídu až k našim hraniciam,” dodal.

Extrémizmus a nacionalizmus je na vzostupe, upozornil v príhovore slovenský prezident. “Tieto trendy môžu byť také nebezpečné pre našu bezpečnosť, ako každá iná hrozba z vonku,” uviedol Kiska. Dezinformačná kampaň je zameraná na to, aby rozbila jednotu EÚ a priniesla chaos. V tomto smere musíme podľa slovenskej hlavy štátu viac pracovať s mládežou a pripomínať jej našu históriu a korene našej spoločnosti.

Nekonzistentnosť a chýbajúca akčnosť sa podľa Kisku prejavujú aj na južnej hranici EÚ a európske spoločenstvo stojí pred úlohou, ako sa vyrovnať s utečencami. “Nie sme iba schopní pomôcť utečencom, ale aj morálne povinní tak spraviť. Nie sú iné možnosti,” uzavrel Kiska.

Na kyberbezpečnosť bude ponovom dohliadať NBÚ

BRATISLAVA 16. júna (SITA) – Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti na Slovensku bude Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Navrhuje sa to v Koncepcii kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, ktorú v stredu prerokuje vláda. Materiál predkladá na rokovanie vedúci Úradu vlády SR Igor Federič. NBÚ má už v súčasnosti v kompetencii ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis, čiže témy, ktoré úzko súvisia s kybernetickou bezpečnosťou. V Čechách je tiež národnou autoritou kybernetickej bezpečnosti NBÚ, odôvodnili tento návrh pre agentúru SITA z tlačového odboru Úradu vlády SR. NBÚ podľa koncepcie bude musieť do konca roka vypracovať návrh Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, v ktorom budú už úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány. Do februára by mal byť hotový a predložený na rokovanie vlády návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Kybernetická bezpečnosť je témou prierezovou a vyžaduje si širokospektrálnu odbornú spoluprácu. NBÚ bude preto musieť úzko spolupracovať najmä s ministerstvami financií, vnútra, obrany, Úradom vlády SR a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ale aj všetkými ostatnými štátnymi inštitúciami, súkromnou sférou a akademickou obcou. Koncepcia predpokladá vytvorenie formálnej platformy pre spoluprácu verejnej správy, akademickej obce, vedeckých kruhov a súkromnej sféry. Ďalej koncepcia hovorí o potrebe vypracovania a zavedenia systému vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti či o podpore vedy a výskumu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Problematika kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike na národnej strategickej úrovni ešte nie je vyriešená uceleným a konzistentným spôsobom, priznáva sa v materiáli. Práve fakt, že ochrana kyberpriestoru nie je výslovne a komplexne upravená v zákone, sa považuje za najvážnejší problém v tejto oblasti na Slovensku. Kybernetické hrozby ešte nie sú vo všeobecnosti považované za dostatočne naliehavý problém. Je však nevyhnutné neustále upozorňovať na zraniteľnosť dnešnej spoločnosti, píše sa v koncepcii.

Donald Trump oznámil svoju kandidatúru na prezidenta USA

New York 16. júna (SITA) – Americký podnikateľ s nehnuteľnosťami a televízna osobnosť Donald Trump dnes v New Yorku oznámil, že sa uchádza o nomináciu Republikánskej strany pre prezidentské voľby v USA v roku 2016.

Miliardár, ktorý podľa všeobecnej mienky má iba malú šancu republikánsku nomináciu získať, vyhlásil, že “bude najväčším prezidentom zamestnanosti, akého Boh kedy stvoril”. Očakáva sa však, že Trump, známy svojou priamočiarosťou, predvolebnú kampaň spestrí, napísala agentúra Reuters.

Úmysel kandidovať na prezidenta oznámil vo svojom sídle v Trump Tower na Manhattane.

Zámer uchádzať sa o republikánsku prezidentskú nomináciu dosiaľ okrem 69-ročného Trumpa ohlásilo ďalších 11 republikánov. Trump kandiduje prvýkrát, hoci sa s myšlienkou kandidovať v minulosti už opakovane pohrával.

V prieskume agentúry Reuters a inštitútu Ipsos, ktorý zahŕňa 13 republikánov – tých, ktorí už svoju kandidatúru oznámili, aj tých, ktorí ju pravdepodobne ešte zverejnia – obsadil Trump 12. priečku. Na čele prieskumu sa ocitol bývalý guvernér Floridy Jeb Bush, ktorý svoju kandidatúru potvrdil v pondelok.

1 žab gon