BRATISLAVA – Na jeseň a v zime sú čakárne lekárov plné chorých pacientov s respiračnými ochoreniami. Mnohí si prídu rovno po antibiotiká. Považujú ich totiž za jediné riešenie svojho zdravotného problému. Experti varujú pred antibiotickou rezistenciou. O pár rokov budú ľudia zomierať na to, že im nezaberajú antibiotiká.
Antibiotiká predstavujú jeden zo základných prvkov modernej medicíny. Účinné sú ale len voči baktériám, nie vírusom. V súčasnosti má veľa ľudí odolnosť voči antibiotikám, ktorá sa odborne nazýva antibiotická rezistencia, ako uvádza Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Antibiotiká pritom nezaberajú na všetky choroby a ľudia sa ich niekedy domáhajú zbytočne. Riaditeľka ŠÚKL-u PharmDr. Zuzana Baťová hovorí: „Antibiotiká užívajte len na základe lekárskeho predpisu. Antibiotiká zároveň neliečia chrípku, prechladnutie, ani iné vírusové ochorenie. Diagnostika je v rukách lekára. Preto nevyvíjajte na lekára nátlak, ak vám antibiotikum nechce predpísať. Takisto sa v žiadnom prípade nesnažte presvedčiť lekárnika, aby vám antibiotiká predal bez lekárskeho predpisu.“
Hrozí aj smrť
Odolnosť na antibiotiká nevzniká u ľudí či zvierat, ale vytvára si ju samotná bakteriálna bunka. “Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu,” dopĺňa ŠÚKL.
Svetová zdravotnícka organizácia na základe svojich najnovších zistení varuje pred rezistenciou voči antibiotikám u celej populácie. Podľa jej odhadov zomrie v roku 2030 minimálne 5,2 milióna ľudí v dôsledku bakteriálnych infekcií odolných voči liekom. Ľuďom totiž už nebudú zaberať antibiotiká na liečbu.
Globálny nárast rezistencie na antibiotiká predstavuje významnú hrozbu, ktorá znižuje účinnosť bežných antibiotík proti rozšíreným bakteriálnym infekciám. To sťažuje účinnú liečbu bežných infekcií. Podľa Európskeho centra na prevenciu a kontrolu chorôb (OCDC) na antibiotickú rezistenciu zomiera uź teraz v Európe ročne približne 35 000 ľudí. Takáto rezistencia sa podľa štatistík stáva tichou pandémiou a rizikom pre ľudské zdravie.
Nové antibiotiká nevznikajú zo dňa na deň. Ak si telo človeka vytvorí imunitu na bežné antibiotiká, náhrada sa bude hľadať ťažko. „Ľudia sa pritom nemôžu spoliehať na to, že nefungujúce lieky jednoducho nahradíme novými. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, akým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy. Používaním antibiotík iba v opodstatnených prípadoch dokážeme všetci prispieť k tomu, aby tieto cenné lieky fungovali a zachraňovali životy čo najdlhšie,” uviedol PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH., hlavný hygienik Slovenskej republiky pre portál Veda na dosah.
Ako môžete predísť antibiotickej rezistencii?
Rezistencii na antibiotiká sa dá predísť. Je potrebné s tým ale začať čím skôr. Štátny ústav pre kontrolu liečiv uvádza tipy, ktoré vám môžu pomôcť.
1. Predchádzajte ochoreniam – základom je správna hygiena rúk a absolvovanie povinných očkovaní. Rovnako je dôležité je aj vyhýbanie sa infekčným ľuďom.
2. Užívajte antibiotiká len, ak je to nevyhnutné – antibiotiká neliečia chrípku, prechladnutie ani iné vírusové ochorenie. Nenaliehajte tak na lekára, aby vám ich v tomto prípade predpísal.
3. Riaďte sa pokynmi lekára- predpísané antibiotiká je potrebné užívať vždy v rovnakom čase. Takisto sa vyžaduje doužívanie celej predpísanej dávky. To, že už nepociťujete príznaky ochorenia, ešte neznamená, že došlo k úplnej likvidácii baktérie. V prípade nedoužívania liekov sa môže infekcia vrátiť.
Zároveň môžu baktérie prispôsobiť svoje obranné schopnosti antibiotiku, s ktorým sa stretli, a vtedy vzniká rezistencia.
4. Predpísané antibiotiká užívajte iba vy – antibiotiká, ktoré vám lekár predpísal, sú určené výhradne vám a nikdy ich neposkytujte iným, ak keď majú rovnaké príznaky ako vy.