Politika Domáce Top

Slovenskí poslanci pozorujú zvyšovanie napätia zo strany Ruska

BRATISLAVA – Štyria poslanci za Európsku ľudovú stranu (EPP) vyjadrili podporu princípom, o ktoré sa opierajú vzťahy Európskej únie s Ruskom. Pripomínajú, že politika EÚ musí byt založená na spoločných hodnotách a je účinná len v prípade, ak Únia postupuje jednotne.

Pál Csáky, Eduard Kukan, Miroslav Mikolášik a Ivan Štefanec okrem iného vo svojom spoločnom vyhlásení konštatujú, že Európska únia potrebuje zvýšiť pripravenosť na hrozby hybridných útokov a posilniť svoju odolnosť voči prípadným chemickým, biologickým a rádiologickým rizikám. Vyhlásenie vydali pri príležitosti diskusie europoslancov s vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Federicou Mogherini. Vyhlásenie poskytol europoslanec Kukan.

„Vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou sú dlhodobo problematické. V poslednom čase pozorujeme zvyšovanie napätia zo strany Ruska v mnohých oblastiach, ako napríklad pretrvávajúca invázia na východe Ukrajiny, podpora režimu Bašára al-Assada v Sýrii, ale taktiež šírenie dezinformácii, hybridné hrozby, kybernetické útoky a zasahovanie do vnútorných záležitostí členských štátov. So znepokojením taktiež sledujeme zmenšujúci sa priestor pre nezávisle politické hlasy v Rusku, narastajúce útoky proti občianskej spoločnosti či problémy s rešpektovaním ľudských práv a právneho štátu,” píše sa vo vyhlásení.

Spoločný postup a solidarita členských štátov EÚ zohráva podľa slovenských europoslancov v tejto situácii kritickú úlohu. „Slovensko by malo aktívne a jednoznačne prispievať k politike EÚ voči Ruskej federácii. Vyzývame vládnych predstaviteľov Slovenska, aby vystupovali v súlade s naším postavením člena Európskej únie a prijímali jednoznačné postoje, ktoré potvrdia dôveryhodnosť Slovenska v očiach verejnosti a našich partnerov v Európskej únii,” dodali na záver.

O vzťahoch a správaní Ruska sa na pôde medzinárodných organizácii, ale aj na Slovensku, hovorí v poslednom čase hlavne v súvislosti s dvoma udalosťami – útokom na bývalého dvojitého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu v britskom Salisbury a podporovaním sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada.

Skripaľ bol otrávený látkou novičok, ktorá sa vyrábala v Sovietskom zväze. Veľká Británia z útoku obviňuje Rusko, takmer 30 krajín zo solidarity s Britániou vyhostilo ruských spravodajských dôstojníkov pôsobiacich na veľvyslanectvách. Slovensko sa k týmto krajinám nepridalo, predvolalo si len na konzultácie nášho veľvyslanca z Moskvy.

Pre tento krok mimoriadne zasadal aj zahraničný výbor NR SR. Nespokojný s postojom Slovenska bol aj prezident Andrej Kiska. Ďalšia diplomatická roztržka s Ruskom súvisí so Sýriou. Kremeľ sa postavil za sýrskeho prezidenta Assada, ktorý na vlastné obyvateľstvo údajne použil chemické zbrane.

Minulý týždeň sklady a laboratória chemických zbraní v Sýrii vojensky zneškodnili USA, Veľká Británia a Francúzsko. Zatiaľ čo slovenská diplomacia aj premiér Peter Pellegrini tento krok vnímali ako snahu zabrániť ďalším chemickým útokom zo strany sýrskej vlády, koaličná SNS, ale aj predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha (Smer-SD) spojencov kritizovali.

Foto: SITA