CHTELNICA – Slovenskú vedeckú scénu zasiahla opäť veľmi smutná správa, keď ju vo veku 96 rokov opustil velikán slovenskej anatómie, histológie, embryológie – prof. MUDr. Karol Kapeller, DrSc. Do histórie slovenskej vedy sa zapísal veľkými písmenami, pretože výsledky jeho výskum študujú aj v zahraničí. Okrem toho je aj autorom mnohých básnických zbierok. Za jeho celoživotnú prácu a vedecké úspechy bol ocenený nielen prezidentom, ale aj univerzitami v Prahe, Brne či Bratislave.
Slovenská vedecká scéna je vo veľkom smútku, pretože ju dňa 25. apríla 2023 vo veku 96 rokov opustil prof. MUDr. Karol Kapeller, DrSc., vysokoškolský pedagóg. Ako uvádza Univerzita Komenského v Bratislave, profesor Kapeller sa narodil v Chtelnici dňa 12. novembra 1926. V roku 1952 ukončil štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde potom dlhé roky pôsobil ako vysokoškolský profesor a v posledných rokoch ako emeritný profesor. Ako vedecký pracovník a profesor pôsobil aj na univerzite v Sheffielde vo Veľkej Británii. Jeho manželka prof. MUDr. Alica Kapellerová, DrSc. zaviedla v našom hlavnom meste svetovú diagnostiku na odhalenie porúch dýchacích ciest u detí. Posledná rozlúčka s ním bude v jeho rodnej obci Chtelnica dňa 4. mája 2023.
Profesor Kapeller patril k velikánom slovenskej anatómie, embryológie, histológie a zameriaval sa hlavne na elektrónovú mikroskopiu a autonómny nervový systém. Výsledky jeho vedeckej činnosti sú dodnes citované v najprestížnejšej svetovej publikácii Gray’s Anatomy (kapitola Axonal Flow). Publikácia sa dočkala už 40. vydania. Embryológii začal venovať väčšiu pozornosť po roku 1980 a okrem toho, že v tejto oblasti dosiahol významné vedecké výsledky, podarilo sa mu publikovať aj učebnicu Embryologický atlas. Celkovo bol autorom približne 200 odborných prác a 6-tich kníh.
Profesor Kapeller bol zberateľom funkcií. Spolok slovenských spisovateľov uvádza, že: “Bol aj akademickým funkcionárom Lekárskej fakulty UK v Bratislave, zakladateľom a vedúcim Strediska elektrónovej mikroskopie, spoluzakladateľom Ústavu molekulárnej a subcelulárnej biológie, prednostom Ústavu histológie a embryológie, kde aj v dôchodkovom veku pôsobil ako emeritný profesor. Pôsobil ako rektor a editor medzinárodného časopisu Zeitschrift für mikr. anatom. Forschung (vychádzal v Berlíne a v Lipsku). Bol dlhoročným predsedom organizácie Československého Červeného kríža na LF UK, predsedom a vedeckým sekretárom federálneho výboru Česko-slovenskej anatomickej spoločnosti, predsedom Slovenskej anatomickej spoločnosti, ktorej je naďalej členom. Je čestný členom slovenskej, českej, ruskej, nemeckej anatomickej spoločnosti.”
Napriek tomu, že bol hlavne vedcom a pedagógom, mal v sebe ukryté aj básnické črevo. Spolok slovenských spisovateľov uvádza, že poéziu začal písať počas gymnaziálnych štúdií v Trnave. Vo svojej umeleckej tvorbe vyjadroval svoje vnútorné intímne a úprimné pocity a myšlienky. Témami jeho básni sú najmä rodina, príroda a rodná hruda. Dokopy napísal desať básnických zbierok: V rodisku láska zrodená (2000), Druhým dychom (2003), Pod mikroskopom duše (2005), Žiť je krásne (2008), Poézia a medicína (2009), Dotyky s Trnavou (2010), Lov dobrých slov: Zo zápisníka poľovníka a rybára (2011), Dva prúdy života (2012) a Neskorý zber: Deväť básní deviatej básnickej zbierky Karola Kapellera (2013). Jeho najsmutnejšou zbierkou je zbierka Elégie (2014), ktorá zachytáva smrť jeho manželky a dvoch detí krátko po sebe.
Za svoje celoživotné dielo ho obdarili mnohými oceneniami. V roku 1983 získal štátne vyznamenanie a v roku 1987 Národnú cenu Slovenskej republiky za výskum v medicíne. Ako uvádza Spolok slovenských spisovateľov získal aj pamätné medaily na univerzitách v Prahe, Brne, Bratislave a od predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Zároveň získal aj ocenenie Čestného občana obce Chtelnica a Čestného občana mesta Trnavy.