WASHINGTON – Ani sme sa nenazdali a americký prezident Donald Trump už úraduje takmer sto dní. Magická hranica od nástupu do funkcie uplynula dnes, 29. apríla – čo už za toto obdobie (ne)stihla kontroverzná hlava štátu urobiť?
Trumpovi sa pozornosť podarilo na seba upútať mnohokrát. Ešte v októbri, niekoľko týždňov pred voľbami, sa zaviazal k „zmluve s americkým voličom” – predstavil plán na prvých 100 v úrade prezidenta. Dnes už to vidí inak – stodenný plán si vraj vymyslel niekto iný, ako povedal novinárom vo Wisconsine.
Boj proti Obamacare
Jedným z prvých krokov Trumpa bol boj proti Obamacare. Zdravotný plán jeho predchodcu označil za katastrofu a o jeho zrušení hovoril už dlho pred voľbami. Zrušiť sa mu ho však zatiaľ nepodarilo – návrh bol stiahnutý bez toho, aby sa vôbec hlasovalo, keďže Trumpovi sa nepodarilo získať dostatočnú podporu ani medzi republikánmi. O tom, ako by postupoval po jeho zrušení, zatiaľ veľa nepovedal.
Koniec marca priniesol ďalší krok. Trump podpísal dekrét, ktorým zrušil viacero opatrení Obamu zameraných na boj s klimatickou zmenou – zrušil ním napríklad moratórium na ťažbu uhlia na federálnych územiach. Vyvolal tak zdesenie medzi ekológmi, ktorí chcú prezidentaza tento krok žalovať – a s ním aj 17 štátov USA.
Zhoršujúce sa vzťahy s Ruskom
Zvolenie Trumpa bolo pre mnohých nádejov, že by sa vzťahy dvoch svetových veľmocí mohli zlepšiť. Aj samotný nový prezident USA po prevzatí funkcie dal najavo, že rešpektuje Vladimira Putina a prial by si zlepšenie vzťahov, hovoril dokonca aj o možnosti zrušenia sankcií.
Ako však plynul čas, situácia sa k lepšiemu nemenila, práve naopak. Po americkom útoku na sýrsku základňu Rusi oznámili, že pozastavujú dohodu o letoch nad Sýriou. V polovici apríla sa Trump vyjadril, že Spojené štáty podľa neho „s Ruskom vôbec nevychádzajú” a vzťahy medzi oboma globálnymi mocnosťami sú na rekordne nízkej úrovni. Najnovšie sa dokonca americký minister zahraničia Rex Tillerson vyjadril, že sankcie ostanú v platnosti až dovtedy, pokiaľ Rusko nevráti Krym Ukrajine.
Kontroverzný múr
Vlečie sa aj kauza stavby múru na hraniciach krajiny s Mexikom. Ten chce vybudovať kvôli nekontrolovanej migrácií a pašovaniu drog, exekutívny príkaz na stavbu pritom vydal už tesne po prebratí úradu. V predbežnom návrhu rozpočtu na tento a ďalší rok je na stavbu múru vyčlenených po 4,3 miliardy dolárov, celkové náklady sa však odhadujú až na 15-21 miliárd dolárov.
Trump sa aj naďalej pokúša prinútiť svojich južných susedov, aby za múr zaplatili, tí to však odmietajú, vďaka čomu vzťahy medzi krajinami ochladli. Projekt chce mať ale hotový ešte do konca svojho prvého funkčného obdobia. „Múr sa postaví. Bude mať obrovský vplyv na pašovanie ľudí,” vyhlásil Trump a dodal, že výstavba by sa mala začať už „čoskoro”.
Trapasy, trapasy, trapasy
Trumpovi sa za tých sto dní v úrade podarilo aj niekoľko trapasov. Patrí medzi nich napríklad jeho problém s menami – na jednom z mítingov netrafil meno chlapíka sediaceho priamo vedľa neho, poplietol si meno Paula Ryana, predsedu Snemovne reprezentantov. Žarty si v Amerike robia aj zo spôsobu, akým podáva ruku – svoje by o tom vedel japonský premiér Šinzo Abe. Strápnil sa aj svojim výrokom o vymyslených útokoch vo Švédsku.
Útok na základňu v Sýrii
V apríli učinil významný krok – 7. apríla vypustili Spojené štáty niekoľko desiatok rakiet Tomahawk na sýrsku leteckú základňu. Malo ísť o odvetu za chemický útok pri meste Chán Šajchún, pri ktorom v Sýrii zahynulo viac ako osemdesiat civilistov. Rusko, Sýria a Irán neskôr dôrazne vystríhali USA pred ďalšími útokmi voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, Američanov naopak podporili Saudská Arábia, Francúzsko, Veľká Británia, Turecko či Izrael.
Pokusy o obmedzenie migrácie
Veľkú kontroverziu spôsobil hneď na začiatku. Nariadením z 27. januára zakázal na 90 dní vstup do USA cestujúcim zo siedmich moslimských krajín a tiež všetkým utečencom na 120 dní – výnimkou boli utečenci zo Sýrie, ktorým zakázal vstup na neurčitý čas. Trump takto vyvolal obrovskú vôlu nevôle, hoci opatrenie bránil ako nutné pre národnú bezpečnosť.
Neskôr od neho upustil, avšak začiatkom marca vydal prepracovanú verziu – na 120 dní ním zastavil prijímanie utečencov a na 90 dní zakázal vydávať nové víza občanom zo šiestich prevažne moslimských krajín, konkrétne zo Sýrie, Iránu, Líbye, Somálska, Sudánu a Jemenu. Americký federálny sudca na Havaji onedlho pozastavil platnosť prepracovaného cestovného zákazu.
Nesplnené sľuby
Už spomínaný pokus o zrušenie Obamacare skončil neslávne, omedzenie migrácie sa Trumpovi kvôli krokom federálnych súdov tiež darí iba čiastočne. Stavba kontroverzného múru je stále v plienkach a Mexičania zaň odmietajú zaplatiť. Neprišlo ani sľubované znovuzavedenie mučenia, trestné stíhanie Hillary Clintonovej či odstúpenie od NATO.
Ako je to s NATO?
Ešte počas predvolebnej kampane Trump tvrdil, že aliancia je zastaraná organizácia, ktorá bola vytvorená v čase existencie ZSSR, a tento systém je už prekonaný. Voličom taktiež povedal, že by nenamietal proti jej rozpadu. Veľká zmena nastala časom. Po rokovaní s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom v polovici apríla povedal, že NATO nie je prežitok. „Naša pevná podpora pre NATO je nesporná a jednoznačná,” uviedol predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Paul Ryan po stretnutí s estónskym premiérom Jürim Ratasom.
Zdroj: ph, SITA, Foto: SITA, Video: YouTube