BRATISLAVA – Nikto neočakával, že Parížska dohoda nadobudne účinnosť tak rýchlo, je to jednoznačná ukážka politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku.
Po skončení Klimatickej konferencie v marockom Marrákeši to uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos a dodal, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi iniciovala nadobudnutie účinnosti dohody dokonca ešte pred zasadnutím v Marrakéši.
Agentúru SITA o tom informoval Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR. Sólymos viedol ako predstaviteľ predsedníckej krajiny Rady EÚ tento týždeň rokovania v mene Únie.
Ide o spomalenie globálneho otepľovania
Sólymos pripomenul, že opatrenia, ktoré sa budú odvíjať od Parížskej dohody, majú spomaliť globálne otepľovanie, zlepšiť životné prostredie a zavedením nových technológií a inovácií zároveň vytvoriť nové pracovné príležitosti.
Dvadsiata druhá klimatická konferencia (COP22) posunula podľa ministra zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň. „Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť,“ zdôraznil Sólymos.
Zúčastnili sa aj Číňania či Američania
Na konferencii sa zúčastnilo 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane 60 hláv štátov a vlád za účasti najväčších producentov emisií skleníkových plynov, akými sú Čína, Spojené štáty, EÚ, Brazília či India. Počas konferencie sa zmluvné strany dohody dohodli na založení Parížskeho výboru na budovanie kapacít, „keďže tie nie sú v súčasnosti v rozvojových krajinách dostatočné,” píše sa v tlačovej správe rezortu životného prostredia.
Rozvojové krajiny majú problémy s prispôsobením sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V tejto súvislosti preto rezonovala najmä otázka financovania potrebných adaptačných opatrení. Schválili tiež tzv. cestovnú mapu k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať tak z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov.
Miliardy na klimatické projekty
Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií. Vlani na tento účel alokovali vyše 17 miliárd eur. „Financovanie takýchto projektov umožní prechod na nízkoemisné hospodárstvo odolné voči negatívnym následkom zmeny klímy,” vysvetlil rezort životného prostredia. Počas dvojtýždňového zasadnutia sa hodnotilo tiež to, ako si jednotlivé štáty plnia svoje záväzky znižovať emisie, pričom Slovensko v tejto oblasti podľa odboru komunikácie ministerstva obstálo pozitívne.
Parížska dohoda o klimatických zmenách bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra. Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho 16 členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií. Klimatická konferencia COP 22 sa v marockom Marrakéši uskutočnila od 7. do 18. novembra.
Foto: SITA