BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová vystúpi v utorok 23. júna na zasadnutí petičného výboru Európskeho parlamentu. Do Bruselu ide na pozvanie predsedníčky výboru Cecilie Wikström. Predstaví sa s príspevkom zameraným na uplatňovanie petičného práva. Podľa informácií agentúry SITA sa bude venovať napríklad dôvodom, ktoré môžu ovplyvniť občana v jeho postojoch k základným právam a slobodám ako aj jeho aktivitu. Pozvanie výboru na tzv. hearing prišlo po tom, ako si jej správu za rok 2014 vypočulo v marci na schôdzi v Národnej rade SR do 20 poslancov.
Jana Dubovcová sa bude venovať napríklad vplyvu skúseností občana s vnútroštátnym uplatnením svojho základného práva ako aj vplyvu kultúry demokracie uplatňovanej v činnosti inštitúcií členskej krajiny na aktivitu jej občanov pri uplatňovaní svojich základných práv a slobôd vo vzťahu k orgánom Európskej únie. Druhou príčinou neuplatňovania si svojich práv je tiež pasivita, ktorú spôsobí buď neinformovanosť alebo nevedomosť ľudí. Len málo ľudí na Slovensku tuší o možnosti, že môžu sami alebo spolu s inými uplatniť kedykoľvek petičné právo a podať žiadosť či sťažnosť Európskemu parlamentu vo veciach, ktoré sa týkajú jeho pôsobnosti, a to petičnému výboru.
Verejná ochrankyňa práv je presvedčená o tom, že pre dobré fungovanie Európskej únie je nevyhnutné, aby súčasťou základného povinného školského vzdelávania dieťaťa v každej členskej krajine bolo vyučovanie o ľudských právach a základných slobodách, ako aj výchova k hodnotám, ktoré predstavujú.
Petičný výbor EP pozval ombudsmanku na základe odmietavého postoja Národnej rady SR k jej výročnej správe, tú poslancom predstavila 24. marca. Parlament ju vzal na vedomie. Rozprava k správe trvala niekoľko hodín, vystupovali v nej takmer výhradne opoziční poslanci. Vláde vyčítali, že ombudsmankine pripomienky a návrhy ignoruje a vyhýba sa systémovým riešeniam problémov. Vypočuť si ju však prišlo len do 20 poslancov. Verejná ochrankyňa práv sa v správe zameriava napríklad na to, že terénna sociálna práca, ktorá je na pleciach mimovládnych organizácií, u nás nefunguje a zodpovednosť za ňu by mal stopercentne prevziať štát. Problémom je však stále aj systém reedukácie, ktorý by sa mal u nás zmeniť. Tiež by sa mal zrušiť variant A v špeciálnych školách, do ktorého patria žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím. Zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl či tried má podľa jej slov osudový význam, pretože v takejto škole s najväčšou pravdepodobnosťou aj zostanú. Následne dieťa nemôže dosiahnuť stredoškolské vzdelanie s maturitou a nemôže ísť ani študovať na vysokú školu.
Aj na základe zistení Jany Dubovcovej v prípade nerovnakého prístupu ku vzdelávaniu rómskych detí začala konať i Európska komisia. Voči Slovensku začala 29. apríla konanie za diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovenská republika porušila podľa Európskej komisie antidiskriminačnú legislatívu Európskej únie. Po Českej republike sme tak druhým štátom, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie.