Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Správa o stave republiky prednesená prezidentom Andrejom Kiskom čaká poslancov vo štvrtok od 10:00 počas tretieho dňa 53. schôdze parlamentu. O vystúpenie Kiska požiadal listom predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Prezident naposledy vystupoval v parlamente koncom novembra 2014. Hlava štátu sa vtedy pred poslancami vyjadrila k zmenám vo vedení parlamentu, keď Pavla Pašku vystriedal vo funkcii predsedu NR SR Peter Pellegrini.
Kiska hovoril aj o demonštráciách, ktoré organizovali Alojz Hlina, Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a Daniel Lipšic (NOVA). Podľa prezidenta je veľká časť ľudí na Slovensku presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní – až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotníckeho personálu. “Pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste,“ povedal v novembri Kiska. Prezident kritizoval tiež politické nominácie v zdravotníctve, podľa neho tu fungujú roky a za všetkých vlád.
Popoludní po Hodine otázok poslanci začnú diskutovať o novele zákona o významných investíciách. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR, ktoré novelu preložilo, zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania,“ argumentuje rezort hospodárstva. Návrhom sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.
BRATISLAVA 26. mája (SITA) – Parlament dnes neschválil zmenu volebného systému pri voľbách do Národnej rady SR, ako ju navrhovalo hnutie OĽaNO. O hlasy voličov v parlamentných voľbách by sa podľa návrhu obyčajných ľudí mohli uchádzať aj nezávislí kandidáti. Na základe návrhu zákona o hospodárení nezávislých poslancov NR SR a financovaní ich činnosti by voliči v parlamentných voľbách nemuseli voliť iba politické strany, respektíve kandidátov jednej politickej strany, ale mohli by voliť poslancov z rôznych politických strán, prípadne nezávislých kandidátov.
„Návrh zákona reaguje na dlhodobú požiadavku občianskej spoločnosti o oslabenie vplyvu politických strán na riadenie štátu a spoločnosti,“ argumentovali obyčajní.
Kandidátov na poslancov národnej rady podľa návrhu budú môcť navrhovať politické strany a ich koalície. Súčasne sa budú môcť o poslanecký mandát uchádzať aj občania v pozícii nezávislých kandidátov, ktorých kandidatúru podporí petíciou aspoň 10 000 občanov. Nezávislí kandidáti na samostatnej kandidačnej listine budú zoradení v abecednom poradí a občania si budú môcť vybrať desať ľubovoľných kandidátov z najviac desiatich kandidačných listín. „V praxi si teda každý volič bude môcť jedným hlasovaním vybrať najviac desať svojich kandidátov z rôznych politických strán a koalícií, ako aj z nezávislých osobností,“ uvádzalo OĽaNO.
Za poslanca parlamentu budú zvolení tí kandidáti, ktorí získajú najviac preferenčných hlasov na jednotlivých kandidačných listinách, či už za politické strany, alebo za nezávislé osobnosti. „To znamená, že poradie jednotlivých kandidátov určia občania a za 150 poslancov národnej rady budú zvolené osobnosti naprieč politickým spektrom s najvyšším počtom preferenčných hlasov,“ vysvetľovali obyčajní ľudia.
Zákon zároveň mení aj financovanie politických strán a zavádza nový princíp, podľa ktorého sa zrovnoprávni systém financovania politických strán so zvolenými nezávislými kandidátmi a princíp prideľovania prostriedkov bude naviazaný na získaný mandát poslanca národnej rady a nie na počet percent pridelených určitej strane.
Dnes občania volia vo voľbách do NR SR politické strany, respektíve si môžu vybrať a zakrúžkovať štyroch poslancov z kandidačnej listiny jednej politickej strany. Ak strana získa vo voľbách viac ako päť percent všetkých platných hlasov, dostane sa do parlamentu. Ak kandidát získa viac ako tri percentá z celkového množstva hlasov odovzdaných pre stranu, môže sa “prekrúžkovať” v poradí kandidačnej listiny vyššie.
Návrh na zmenu volebného systému predkladalo OĽaNO už na januárovú schôdzu parlamentu, neskôr ho z rokovania stiahli.
BRATISLAVA 24. mája (SITA) – Diskusiu zástupcov všetkých parlamentných k novej podobe majetkových priznaní verejných funkcionárov zvolal podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD), ktorý má viesť komisiu na zmeny v ústavnom zákone o konflikte záujmov, na štvrtok 28. mája o 14:00. Všetky materiály pre zástupcov politických strán obsahujúce podklady k zmene ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sú podľa neho dokončené, pripravené sú aj podklady k príprave etického kódexu poslancov Národnej rady SR.
Strana Roberta Fica v piatok druhýkrát v tomto volebnom období zamietla novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorá mala priniesť skutočný prehľad o majetku politikov a ďalších verejných funkcionárov. Návrh predložili poslanci opozičných strán.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojza Přidala z KDH zodpovednosť za to, že nebol prijatý pôvodný návrh novely, ktorý vznikol konsenzom všetkých strán v NR SR, nesie výlučne Smer. Vládnemu subjektu podľa Přidala išlo aj v minulosti predovšetkým o to, aby prísnejšie majetkové priznania nepodávali politici a ďalší funkcionári už v tomto volebnom období. “Poslanci za Smer-SD nechceli podávať širšie majetkové priznania pred parlamentnými voľbami, ktoré by ukázali, aké mali skutočné príjmy,” konštatoval Přidal. Novela, ktorú teraz vládna strana opätovne odmietla, predstavovala podľa neho kompromis v čo najväčšej možnej miere. Opozícia podľa šéfa výboru je pripravená na úpravy návrhu, ak nezmenia jeho podstatu. „Vykastrovaný a bezzubý návrh v žiadnom prípade nepodporíme,“ povedal pre agentúru SITA Přidal.
Za najdôležitejšie poslanec za KDH považuje, aby sa podľa majetkových priznaní prostredníctvom nových formulárov dal vyčítať konkrétny majetok verejných funkcionárov a jeho medziročný nárast, uvádzať by sa v ňom museli všetky príjmy politikov z akýchkoľvek činností a aj užívanie majetku, ktorý je v prenájme. Zároveň sa podľa Přidala musí vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona, ako sa to dá dnes. Po novom, ak tretina výboru pre nezlučiteľnosť nebude spokojná s rozhodnutím výboru, môže sa odvolať na ústavný súd.
Smer-SD už raz novelu ústavného zákona o konflikte záujmov zamietol, a to v októbri 2013. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku. Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012. Rovnaký návrh predložili opoziční poslanci do parlamentu aj koncom roka 2014, neskôr ho stiahli, keďže nové vedenie národnej rady naznačilo ochotu diskutovať o novele. Teraz ho predložili a neuspeli s návrhom po tretíkrát, napriek deklaráciám Smer s opozíciou doteraz o majetkových priznaniach nezačal rokovať.
Správa NR SR: Parlament schválil historickú reformu fungovania súdov rozšírená o vyjadrenia ministra spravodlivosti Tomáša Borca v druhom odseku.
BRATISLAVA 21. mája (SITA) – Parlament dnes schválil historickú reformu fungovania súdov. V rámci rekodifikácie procesného civilného práva poslanci odhlasovali tri nové kódexy – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Nové kódexy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má okolo 500 paragrafov.
„Schválená reforma vytvára predpoklady pre efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konanie,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Šéf rezortu justície vyslovil spokojnosť s hlasovaním, keď napríklad Správny súdny poriadok podporilo 122 poslancov. Podpora vysoko nad ústavnou väčšinou podľa ministra znamená, že kódexy boli dobre pripravené. „Práca vykonaná za ostatné dva roky sa dnešným hlasovaním zhodnotila,“ konštatoval. Ďalšou fázou podľa Boreca bude vzdelávanie sudcov a ďalších profesionálov, ktorí budú civilné kódexy používať, ako aj informovanosť laickej verejnosti. Na vzdelávanie chce rezort justície využiť aj zdroje z eurofondov.
Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Majú sa napríklad zmeniť pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Výnimkou budú platobné rozkazy, kde tento spôsob doručovania platiť nebude.
Nové kódexy dávajú sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania. Bude môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote a potom bude môcť sudca povedať, že od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti. Dnes sa stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď je už všetkým všetko jasné a súd by mal rozhodnúť, jeden z účastníkov, ktorý sa rozhodne pojednávanie naťahovať, prinesie nové dôkazy a proces sa tak predlžuje, vysvetlil minister. Borec upozornil na zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu. Tak by sa mohlo podľa neho prísť na to, že samotný spor nie je potrebný, dodal. Svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach budú hroziť pokuty, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu.
Správny súdny poriadok sa bude využívať v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rekodifikátori sľubujú komplexnú zmenu filozofie, profesionalizáciu aj špecializáciu tohto súdnictva. Minister vysvetlil, že sa vytvorí veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude zjednocovať jednotlivé rozhodnutia krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR, aby sa zvýšila právna istota.
Civilný mimosporový poriadok sa bude využívať v mimosporovej agende, ktorú tvoria najmä tzv. statusové veci. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a podobne. Na rozdiel od sporovej agendy sa v tzv. mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania.
Kódexy by po podpísaní prezidentom mali nadobudnúť účinnosť v júli 2016.
BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Podmienky držania expanzných zbraní a ich predaj cez internet sa sprísnia. Vyplýva to z novely zákona o zbraniach a strelive, ktorú dnes schválil parlament. Poslanci návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. “Podnetom na vypracovanie návrhu zákona je zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike,” vysvetľuje ministerstvo vnútra, ktoré právnu normu vypracovalo.
Novela zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. “Konkrétne sa ustanovuje povinnosť upravenú zbraň označiť expanznou značkou,” píše sa v návrhu. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní. Ponechá sa možnosť takéhoto predaja medzi držiteľom zbrojnej licencie a inou osobou, ktorá má oprávnenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti na nákup a predaj zbraní a streliva. Novela zároveň zavádza povinnosť Slovenskej poľovníckej komory oznámiť policajnému zboru odňatie poľovného lístka, ktorý má byť podmienkou na vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely.
Každý, kto kúpi expanznú zbraň, ju podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka bude musieť registrovať na polícii. Každá takáto zbraň bude mať svoj preukaz ako majú štandardné zbrane ostatných skupín. Preukaz zbrane zvýšil prehľad o pohybe zbrane, jej predaji, dodal. Minister pripomenul, že novela ruší internetový predaj expanzných zbraní. To, že sa to v minulosti povolilo, označil Kaliňák „za veľkú chybu“.
Policajti by po schválení návrhu dostali väčšie kompetencie pri zadržaní zbraní. Novela totiž rozširuje dôvody na predbežné zaistenie zbrane. “Ide o prípady, keď môže byť ohrozený život alebo zdravie osôb alebo sú pochybnosti o zdravotnej, psychickej alebo odbornej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu,” uvádza ministerstvo vnútra. Okrem toho ak si posudzujúci lekár alebo psychológ všimne zmenu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu, musí to po novom bezodkladne oznámiť polícii. “Ide o skrátenie takejto lehoty, ktorá je v súčasnosti päť pracovných dní,” uvádza správa.
Poslanec za KDH Marián Radošovský uspel s pozmeňujúcim návrhom, ktorým presadil, že držitelia zbrane budú môcť za poplatok dať svoju zbraň do úschovy na polícii. Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh Mariána Kovačócyho (Smer-SD). Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov podľa neho nebudú musieť opätovne pri získavaní zbrojného preukazu dokladovať psychickú spôsobilosť posudkom od klinického psychológa. Kovačócy to vysvetľoval tým, že policajti a vojaci absolvujú prijímacie konanie, kde jednou zo základných preverovaných náročných podmienok prijatia je, že sú zdravotne, telesne a duševne spôsobilí na výkon štátnej služby. Poslanec za Smer pripomenul, že príslušníci silových zložiek vykonávajú štátnu službu so zbraňou, pravidelne cvičia a absolvujú previerky zo streleckej prípravy aj v záťažových situáciách.
Účinnosť novely zákona o strelných zbraniach a strelive sa navrhuje od 1. júla 2015. Legislatívu začali pripravovať ešte minulý rok. Vo februári tohto roku sa objavili informácie, že zbrane, ktoré použili teroristi pri útoku vo Francúzsku, mohli pochádzať zo Slovenska. Údajne išlo pôvodne o expanzné zbrane kúpené cez internet, ktoré neskôr upravili a zabíjali s nimi v Paríži.
BRATISLAVA 12. mája (SITA) – Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov, ktorí budú chrániť ich práva. Návrh zákona o komisároch, ktorý pochádza z dielne ministerstva práce, dnes parlament posunul do druhého čítania. Komisári, ktorí budú zriadení zákonom, pokryjú podľa podpredsedu Výboru pre deti a mládež pri ľudskoprávnej rade vlády Petra Guráňa kompetencie, ktoré Kancelária verejnej ochrankyne práv či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemajú. Práve to sú podľa jeho slov pragmatické dôvody na to, aby tento inštitút vznikol.
Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po definitívnom schválení nadobudnú účinnosť od 1. septembra tohto roku. Jeho podstatou je ochrana práv detí a zdravotne postihnutých nezávislými osobami. Komisárov zvolí Národná rada SR na návrh najmenej 15 poslancov, pričom voľbu do funkcie vyhlási predseda parlamentu, a to najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisár musí byť občanom Slovenska, musí mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonný, apolitický a musí ho podporiť minimálne päť reprezentatívnych organizácií. Komisári budú mať napríklad oprávnenie žiadať informácie a údaje na účely posúdenia a monitorovania dodržiavania práv, budú môcť hovoriť s deťmi a zdravotne postihnutými bez prítomnosti iných osôb vo väzení či iných ústavoch. Budú tiež podávať vyjadrenia v nimi posudzovaných prípadoch či stanoviská k veciam, ktoré sa týkajú dodržiavania práv. Komisári môžu takisto vstupovať do občianskeho súdneho konania ako jeho vedľajší účastníci. Podnety pre komisárov môžu ľudia podávať písomne aj ústne, pričom nebudú podliehať úradnej kontrole. Komisári, ako aj ich úrady, budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.
Podpredseda výboru pre deti a mládež Peter Guráň vysvetlil, že rezort práce, ktorý je autorom zákona, bol pod tlakom medzinárodných záväzkov, aby na Slovensku takáto nezávislá organizácia fungovala. “Verejná ochrankyňa práv ani stredisko ľudských práv takúto špecializáciu vo svojej práci nemajú, preto sa pristúpilo k tomu, aby sa konečne po 15-tich rokoch niečo takéto stalo,“ konštatoval s tým, že Slovensko nebolo celých 15 rokov schopné splniť tento záväzok, ku ktorému sa zaviazalo v dohovoroch OSN.